Zníženie platov sudcov musí byť primerané a časovo obmedzené, konštatuje súdna rada

Členka súdnej rady Dana Jelinková Dudzíková vyjadrila názor, že do materiálneho zabezpečenia sudcov sa zasahuje väčšou mierou ako do toho predstaviteľov zákonodarnej a výkonnej moci. Svoje argumenty oprela o judikatúru Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva, že v prípade hospodárskej alebo finančnej krízy sa do materiálneho zabezpečenia ústavných činiteľov, ktorí sú predstaviteľmi súdnej moci, zasahuje len vtedy, ak je toto opatrenie nevyhnutné a striktne primerané na dosiahnutie cieľa. Rovnako nemá mať vplyv na primeranosť odmeňovania sudcov vo vzťahu k významu funkcií, ktoré vykonávajú.

Ďalší člen súdnej rady Peter Šamko poukázal na to, že v porovnaní s ostatnými ústavnými činiteľmi je jediný príjem sudcov práve ten z výkonu súdnictva. Myslí si, že v tomto prípade nie je nevyhnutné hýbať s hmotným zabezpečením sudov. Predstavitelia vládnej moci by podľa neho mali zobrať do úvahy, aké majú sudcovia postavenie, možnosti zdroju príjmu a tomu prispôsobovať aj svoje rozhodovanie.

„Máme hypotéky, lízingy, deti, výdavky atď. Ale máme len jeden jediný príjem na rozdiel napríklad od poslanca, ktorý je poslanec, zároveň starosta, advokát, je čokoľvek,“ demonštroval Šamko.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) oznámil minulý týždeň 22 opatrení, ktoré by mali priniesť na úsporách a väčšom výbere daní a odvodov spolu 2,7 miliardy eur. Vláda balík, zatiaľ bez úspor jednotlivých ministerstiev, schválila 10. septembra a navrhla ho parlamentu prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní už na aktuálnej schôdzi. Balík má priniesť aj zvýšenie progresivity zdanenia fyzických osôb. K doterajším dvom sadzbám 19 a 25 percent pribudnú s rastom príjmu fyzických osôb ešte sadzby vo výške 30 a 35 percent. Ústavní činitelia budú mať tieto sadzby zvýšené o ďalších desať percentuálnych bodov, to znamená v rozpätí 29 a 45 percent.