Môj profil 
Predplatné
„Začiatok 90. rokov priniesol na Slovensko spolu s čerstvým závanom slobody aj nevídanú explóziu organizovaného zločinu. Obrovské príležitosti rýchlych zárobkov, lákavého podnikania v úvodzovkách, výrazné oslabenie represívnych síl štátu, kedy sa príslušníci polície stali zo dňa na deň z vyvolených a nedotknuteľných obyčajnými, mizerne platenými úradníkmi, vytvorili priestor pre širokú škálu kriminality, aká dovtedy nemala obdobu,“ zdôraznil.
„Mnohí skúsení policajní operatívci, ktorí vykonávali svoje povolanie profesionálne bez ideologickej mantry, stáli zrazu pred fenoménom, ktorému nerozumeli a s ktorým si nevedeli dať rady. Neboli na nové druhy trestnej činnosti v masovom meradle nijako pripravení a vybavení, jednak materiálne a už vôbec nie legislatívne. Pojem sloboda dostal preto vtedy mnohé tváre. Jednou z nich bol aj kriminálnik Vladimír Daniš, prezývaný Tuti, ktorý sa dostal z väzenia na slobodu začiatkom roka 1990 vďaka rozsiahlej amnestii prezidenta Václava Havla,“ upozornil Žitný. „Spolu s bratom Jozefom, alias Papasom sa stali postrachom diskoték, barov, zamestnancov nočných podnikov i taxikárov. Výtržnosti, bitky, napádanie dievčat, okrádanie pred očami všetkých naokolo, to bol ich povestný rukopis,“ dodal.
Daniša raz zbil istý mladík, ktorému na diskotéke obťažoval dievča. Z incidentu si nevzal ponaučenie, že každý má niekde svojho premožiteľa a terorizoval prostredie bratislavských zábavných podnikov ďalej. Až narazil druhý raz – na jar 1995, keď v reštaurácii Aušpic sa uskutočnila prvá veľká schôdzka hlavných postáv organizovaného zločinu z celého Slovenska. Tam sa pustil Daniš s bratom Mikuláša Černáka Vladimírom do populárnej disciplíny krčmových zápasov – pretláčania rukou. Tuti zápas vyhral a hneď dával svojím divokým, vulgárnym a ukričaným spôsobom najavo svoju prevahu nad „Banskobystričanmi“. Tým si podľa analytika podpísal úmrtný list.
Rozčúlený Černák chcel Tutiho na mieste zastreliť, ale zabránili mu v tom viacerí prítomní. „Fyzická likvidácia sa tým odložila len na krátky čas. O čosi neskôr už podsvetie s uspokojením konštatovalo, že Tutiho hlava sa kotúľala ešte riadny kus od miesta explózie pekelného stroja, ktorý mu umiestnili v aute. Daniš nemal ani 40 rokov. Bratia zmizli zo scény, pretože ich okázalo agresívny štýl príliš priťahoval pozornosť verejnosti a organizovaný zločin si neželal, aby sa na jeho šéfov a ich ‚biznis‘ zameral hľadáčik verejnej mienky. Napriek krátkemu ‚účinkovaniu‘ sa Tuti stal svojím primitívnym správaním a lineárnou brutalitou desivo legendárnou postavou nočného života Bratislavy v postkomunistickej ére,“ uzavrel Žitný.
