Žitňanská: Robiť zásadné zmeny trestnej politiky v skrátenom konaní je zvrátené

Medzirezortné pripomienkové konanie označila Žitňanská za proces, v rámci ktorého sa môže zásadne vylepšiť návrh zákona. “Je to oficiálne zverejnený materiál, ku ktorému má každá inštitúcia právo dať pripomienky. Pokiaľ je to zásadná pripomienka, minister spravodlivosti si s nimi musí sadnúť a rokovať, nájsť nejaké riešenie,” pripomenula. Ako doplnila, do konania sa môžu zapojiť verejnosť aj mimovládne organizácie.

Odborníci za okrúhlym stolom podľa nej poukázali na konkrétne nedokonalosti zákona aj ich dosah. “Prečo sa niektoré veci nebudú stíhať, prečo niektorí páchatelia budú účinnosťou tých noriem beztrestní, lebo sa skracujú premlčacie lehoty,” načrtla. Podotkla, že ľudia, ktorí by možno boli odsúdení, budú chodiť po ulici, môžu sa dopustiť ďalšieho trestného činu a niekto na to môže doplatiť. “To sa nedá vychytať cez pozmeňovacie návrhy,” poznamenala.

Na restoratívny spôsob justície, ktorý chce vláda zmenami zaviesť, treba vytvoriť zázemie, upozornila Žitňanská. Ako vysvetlila, v návrhu sa neráta so žiadnymi probačnými úradníkmi a nie sú zohľadnení ani v rozpočte. Spochybňuje aj argument o zásadnom odľahčení väzníc. Napríklad v prípadoch drobných krádeží je podľa nej množstvo páchateľov recidivistov, ktorí pochádzajú z prostredia, kde alternatívne tresty nie sú východiskom.

Jakubčík vníma prispôsobovanie správania obvinených a obžalovaných osôb k novele Trestného zákona. “Odďaľujú úkony trestného konania alebo nesúhlasia s uzavretou dohodou o vine a treste s vidinou toho, že nastane nová právna úprava, ktorá bude pre nich priaznivejšia,” skonštatoval.

Je mu podľa vlastných slov ľúto, že o tak závažnej novele Trestného zákona a trestnej politiky štátu neprebehlo riadne legislatívne konanie, kde by sa aspoň tie najzávažnejšie nedostatky odstránili. “Vnímam negatívne dolnú hranicu trestných sadzieb v prípade trestných činov majetkových a hospodárskych. Pri každom trestnom čine môže byť uloženie podmienečného trestu. To znamená, aj keď bude miliardová škoda,” poukázal Jakubčík.

Dôvody na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry podľa neho nie sú. Tie prezentované nepovažuje za relevantné. Nemali by sa znižovať trestné sadzby tak, aby to malo devastačný účinok na trestnú politiku štátu.