„Dospeli sme k názoru, že skutočne sú dôvody na záver, že je tu systémový problém v rámci rezortu ministerstva vnútra a že u osôb, ktoré majú status chráneného oznamovateľa, sa neaplikuje povinnosť vyžiadať si súhlas úradu na ochranu oznamovateľov. Z toho dôvodu vecne na mnou podanú správnu žalobu nadväzovalo rozhodnutie o vstupe do správnych konaní,“ vysvetlil Žilinka. Pripomenul, že prokuratúra identifikovala porušenie, poukázala naň a navrhla zrušiť napadnuté personálne rozkazy.

Žilinka zároveň vylúčil, že by prokuratúra mohla v tejto veci konať ex offo. Ozrejmil, že konania boli takmer rok na súde prerušené z dôvodu, že sa správny súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou. „Prokurátor na to, aby mohol uplatniť svoje prokurátorské oprávnenie, musí mať dostatočnú sumu informácií. My sme museli tie veci identifikovať, naštudovať, v čom spočíva porušenie zákona, a potom celkom logicky, vzhľadom na mnou podanú správnu žalobu, ktorú nebolo možné podať skôr, sme vstúpili do prebiehajúcich správnych konaní,“ doplnil generálny prokurátor. Zároveň odmieta, že by vstupom do správnych konaní v prípade skupiny policajtov žiadal ich návrat do služby.

Prokurátor Generálnej prokuratúry SR vstúpil do 24 konaní vedených na správnych súdoch v Bratislave a Banskej Bystrici vo veciach správnych žalôb, ktoré boli podané proti personálnym rozkazom vydaným voči policajtom bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Prokurátor zároveň súdom predložil stanoviská k správnym žalobám s návrhom na zrušenie personálnych rozkazov z dôvodu ich nezákonnosti.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) po nástupe do funkcie dočasne pozbavil výkonu štátnej služby viacerých policajtov vrátane tzv. čurillovcov. Odôvodnil to podozrením zo spáchania trestného činu. Keďže mali policajti status chráneného oznamovateľa, podľa Úradu na ochranu oznamovateľov sa mal minister najprv obrátiť naň.