„V roku 2025 bolo na Slovensku pre daňové trestné činy odstíhaných 635 osôb, čo je 57-percentný pokles oproti roku 2024, kedy bolo odstíhaných 1496 osôb, obžalovaných 348 osôb, čo je 61-percentný pokles oproti roku 2024, keď bolo obžalovaných 901 osôb. Pri trestnom čine daňového podvodu, pri ktorom dochádza k neoprávnenému uplatňovaniu nároku na vrátenie DPH alebo spotrebnej dane, ktoré už sú v dispozícii štátu, bolo v roku 2025 odstíhaných 45 osôb, čo je 49-percentný pokles oproti roku 2024, keď bolo odstíhaných 88 osôb, a obžalovaných 28 osôb, čo je 57-percentný pokles oproti roku 2024, keď bolo obžalovaných 65 osôb,“ priblížil.

Žilinka zároveň poukázal aj na štatistiky týkajúce sa inštitútu „účinnej ľútosti“. „Je významný nielen z pohľadu páchateľa (zaniká trestnosť ním spáchaného trestného činu), ale aj z pohľadu štátu (záujem na zabezpečení rozpočtových príjmov), keďže zo strany páchateľa musí dôjsť k dodatočnému zaplateniu splatnej dane a jej príslušenstva alebo poistného. V roku 2025 došlo na Slovensku k využitiu účinnej ľútosti pred začatím trestného stíhania a po začatí trestného stíhania v celkovo 1458 veciach, čo je 17-percentný pokles oproti roku 2024 (1766 prípadov) a 45-percentný pokles oproti roku 2023 (2638 prípadov),“ informoval.

Na prepad trestnoprávnej reakcie štátu na daňové delikty v roku 2025 mala podľa generálneho prokurátora nepochybne vplyv novela Trestného zákona. Pripomenul pri tom, že novela zmenila výšku „rozsahu činu“ nevyhnutného pre naplnenie znakov trestných činov pri skrátení dane a poistného a neodvedení dane a poistného (zo sumy prevyšujúcej 266 eur na sumu prevyšujúcu 700 eur) a pri daňovom podvode a nezaplatení dane a poistného (zo sumy prevyšujúcej 2660 eur na sumu prevyšujúcu 20.000 eur).