“Žiadne rozviazané ruky tu ľudia s pištoľami a putami mať nesmú!” Po slovách Šimka zvolali Matovič a Mikulec tlačovku

Šimko včera na sociálnej sieti zverejnil status, v ktorom prezentoval svoj názor: “Priznám sa, že mi od počiatku nebolo jasné, čo sa malo na mysli pod tým, keď sa začalo hovoriť o tom, ako sa rozviazali ruky polícii. Táto ozbrojená, represívna štruktúra si iste nemôže robiť, čo sa jej zachce. To sa deje iba v policajnom štáte. V demokratickej spoločnosti musí byť donucovacia moc štátu pod veľmi presne ustanovenou, ale účinnou kontrolou politickej moci. Lebo len politika, nie policajní dôstojníci, predstupuje pravidelne pred voličov a skladá im účty za svoju činnosť.”

Šimko v statuse píše o kontrole ozbrojenej moci politickou mocou: “Vo chvíli, keď si politika prestane plniť túto svoju povinnosť, môže sa stať, že sa začnú úradníci báť prijímať nepríjemné, hoci potrebné rozhodnutia, prestane fungovať normálne verejné obstarávanie, pluralitná politická súťaž sa zmení na kriminalizovanie protivníka a strach z polície začne byť postupne väčší, ako strach z kriminálnikov. Najlepším indikátorom takéhoto nebezpečného vývoja je, ak spozorujeme, že si táto ozbrojená zložka prestane byť schopná priznať ani očividné zlyhania. Ak stratí ozdravnú schopnosť spätnej väzby. Nie priatelia, žiadne rozviazané ruky tu ľudia s pištoľami a putami mať nesmú! Patria pod kontrolu politiky. To, o čo ide vždy, predovšetkým vo voľbách, vo všetkých voľbách i v týchto, je, aby bola pod kontrolou dobrej politiky. Takej, ktorá si túto svoju zodpovednosť uvedomuje.”

Nad takým chápaním sa dá privrieť oko, ak pod slovom kontrola naozaj myslíme výkon kontrolných činností. Sú totiž ľudia, ktorí to slovo berú vo význame, v ktorom je slovo control chápané v anglicky hovoriacich krajinách, teda primárne ako ovládanie. A takto to asi napriek svojej (ne)znalosti angličtiny chápe aj expremiér a exminister Igor Matovič (van tájm, next tájm) spolu s bývalým ministrom vnútra Romanom Mikulcom. Ich reakciu v podobe tlačovej besedy, ktorú dnes zorganizovali, možno pokojne nazvať hysterickou.

Šimkov status bol jedinou príčinou zvolania tlačovej konferencie a Matovič to hneď v úvode aj povedal. Vraj si spočiatku myslel, že Šimkovi niekto zlomyseľne hackol facebookový profil. Svojím statusom sa podľa Matoviča Šimko vydáva cestou v ústrety mafiánskemu štátu, ktorý sme tu vraj zažívali dvanásť rokov. Kvôli nemu vraj “bohovia na zemi” nadobudli pocit, “že môžu rozhodovať o živote a smrti Jána a Martiny len preto, lebo sa im nepáčilo, o čom píšu.” Mikulec potom prečítal Šimkov status, ktorý uviedol svojimi slovami o “únose” štátu do rúk oligarchov.

Z výrokov oboch, Mikulca i Matoviča, bolo jasné, že slovo kontrola nechápu ako výkon kontrolných funkcií, ale ako ovládanie. Obaja sa pri citovaní Šimkovych slov tvárili veľmi odhodlane. Mikulec však pri komentovaní Šimkovho statusu úplne zabudol, že dnes na odsúdenie človeka do žalára stačí svedectvo jedného či dvoch zaujatých svedkov, ktoré polícia necíti potrebu podoprieť dôkazmi. Nemá to vzbudzovať atmosféru strachu? Nemá sa človek báť niekoľkomesačnej väzby s podmienkami, ktoré sú horšie, než u odsúdených, ak vo väzbe už niekoľko osôb aj umrelo? A Mikulec dokonca šiel tak ďaleko, že povedal doslova, že polícia “zabezpečila to, aby tu bol zavraždený novinár aj so svojou snúbenicou.”

Najviac sa Mikulcovi nepáčili tieto Šimkove vety: “Nie priatelia, žiadne rozviazané ruky tu ľudia s pištoľami a putami mať nesmú! Patria pod kontrolu politiky.” Mikulec by si asi želal, aby žiadna kontrola ozbrojených síl štátu neexistovala. Tieto hysterické výkriky, môžu ulahodiť liberálnej kaviarni, pri bližšom skúmaní majú tendenciu k pohŕdaniu právom a náklonom k diktatúre. Už v antike sa klasik pýtal: “A kto bude strážiť strážcov?” Rozviazané ruky nesmú znamenať svojvôľu bez kontroly, čo bol asi pôvodný zmysel Šimkovho statusu. Ak bývalý minister vnútra nevie čítať s porozumením, jeho argumenty štatistikou sú irelevantné. Šimkove slová prekrútil do absurdnej polohy. Vyzval prezidentku Čaputovú i Ľudovíta Ódora povereného výkonom funkcie predsedu vlády, aby sa k Šimkovmu statusu vyjadrili.

Po Mikulcovi ešte Matovič povedal, že Šimkove slová v ňom vzbudzujú hrôzu. Aj on si slovo kontrola vyložil ako ovládanie a podľa toho Šimkove slová kritizoval. Otvorene hovoril o tom, že ich chápe tak, že polícia má byť pod vplyvom politiky a politici majú rozhodovať o tom, koho polícia bude vyšetrovať a koho bude chrániť. O tom, ako Šimkove slová Matovič pochopil, svedčí aj to, že sa vyjadril v zmysle, že kontrola ohrozuje nezávislosť polície, že Šimko obhajuje zločinecké správanie Kaliňáka a Sakovej. Aj on povedal, že podľa Šimka sa polícia má dostať pod politický vplyv. Fakt, že títo dvaja páni chápu slovo kontrola takto pokriveným spôsobom, vysvetľuje mnohé z obdobia, keď boli pri moci.