Zhodiť balast: na čo sa majú pripraviť atlantické elity v postsocialistických krajinách v kontexte zvolenia Donalda Trumpa?

Bratislava 12. novembra 2016 (HSP/Foto:TASR-Patrick Semansky)

Milé elity!

Kandidát Republikánskej strany Donald Trump je novozvoleným prezidentom USA. Zvyknite si na to. Je to pre Vás ťažké, viem, ale snáď nie ťažšie, ako pre našich obyvateľov znášať každodennú nekončiacu špirálu lží, manipulácií, klamstiev a diverzií voči národnému povedomiu a historickej skúsenosti národa, ktoré útočia a trýznia srdce a svedomie každého normálneho človeka. Vy, elity, ste zašli vo vašom opovrhovaní nami a všetkým – okrem peňazí a „krytia“ – priďaleko. Celú hĺbku morálneho a intelektuálneho úpadku Vašich tzv. „odborných kádrov“ sme mohli sledovať včera aj predvčerom na TA3, kde sa predvádzal fašista Šebej s „mladou gardou“ so správnymi názormi – Klus, Futó, Fisher.  V skutočnosti sa médiá i „think-tanky“ v posledných mesiacoch tak intenzívne zaoberali čírou propagandou, že v tomto momente ani nevedia, čo Trumpovo víťazstvo znamená. O Trumpovi sme sa z našich médií nedozvedeli nič, okrem očierňovania. Čo však skutočne hlásal a aká bude jeho zahraničná politika?

Ponúkame Vám komentovaný rozšírený preklad článku ruského analytika A. Nosoviča pre server Rubaltic.ru.  Hoci sa týka „pobaltských krajín“, mnohé zo skutočností, opísaných v článku, sa dajú aplikovať aj na našu slovenskú „politickú realitu“.

Vo svojom predvolebnom programe Trump nazval NATO zastaralou organizáciou, vystúpil proti povinnosti Ameriky ochraňovať všetkých svojich spojencov a nadchýnal sa Vladimírom Putinom, volajúc po priamych rokovaniach medzi Washingtonom a Moskvou a sľuboval normalizovať vzťahy s Ruskom. Pre pobaltské krajiny je zvolenie Trumpa jednou z najväčších katastrof v ich postsovietskej histórii: k moci sa v Amerike dostal politický realizmus, ktorý stavia na piedestál národné záujmy USA, a nie ich funkciu „svetového policajta“, globálnu dominanciu či ochranu spojencov z NATO. Pobaltie, ktoré si za svoju medzinárodno-politickú špecializáciu zvolilo „zdržiavanie Ruska“, sa môže v očiach Donalda Trumpa ukázať jednoducho nepotrebným.

„Mám skeptický vzťah voči medzinárodným alianciám, ktoré nás zväzujú dlhodobými povinnosťami“, – hovoril o Severoatlantickej zmluve vtedy ešte kandidát Republikánskej strany Donald Trump počas primariek na jar tohto roku.

Trump nazval NATO zastaralou organizáciou, ktorá je v nových medzinárodných podmienkach nepotrebná a neefektívna. „Teraz je našou najväčšou výzvou ISIL, správne? NATO nie je zamerané na boj s terorizmom, organizácia bola sformovaná predovšetkým na boj proti Sovietskemu zväzu. A teraz už Sovietskeho zväzu niet“, – tvrdil budúci prezident USA.

Donald Trump spochybnil bezpodmienečnú axiómu americkej zahraničnej politiky, totiž že USA musia ochraňovať svojich spojencov z NATO. „Keď som hovoril o NATO, tvrdil som, že míňame priveľa peňazí, ale nevidíme, že by všetkých 28 štátov, s ktorými sme v spojenectve, sa k nám chovalo s potrebným rešpektom“.

Keď raz Trumpovi položili doplnkovú otázku ohľadne Pobaltia, neposkytol presnú odpoveď, či Amerika Donalda Trumpa poskytne pomoc Pobaltiu v prípade ruskej agresie, keď vyhlásil, že ako prezident si najprv overí, či si dotknutí spojenci splnili svoje záväzky voči Amerike. Ideoví spojenci  republikánskeho vlka-samotára dokonca šli ešte ďalej. „Estónsko je širším okolím Petrohradu“, – vyhlásil počas ceremónie nominácie Trumpa za republikánskeho kandidáta bývalý šéf Snemovne reprezentantov Kongresu USA Newt Greengrich, – „nie som presvedčený, že by sme chceli riskovať jadrovú vojnu kvôli lokalite, ktorá je širším okolím Petrohradu“.

Pre prezidenta USA Donalda Trumpa akási východoeurópska „nárazníková zóna“ na „zdržiavanie Ruska“ nepredstavuje hodnotu; pre Trumpa predstavuje hodnotu samotné Rusko a priamy dialóg s jej lídrom Vladimirom Putinom.

„Ak by sa USA podarilo dobre vychádzať s Ruskom, vôbec by to nebolo zlé“, – hovoril voličom novozvolený americký líder.

Trump veľa rokov otvorene obdivoval Putina a spôsob, akým vytiahol Rusko z katastrofy, ktorá ho postihla na začiatku deväťdesiatych rokov. „Keď hovoríme o Putinovi, je očividne veľmi silný líder Ruska. Je oveľa silnejší líder, než ten náš“, – hovoril Trump počas jarných debát s inými republikánmi.

„Myslím, že si vybudujem veľmi, veľmi dobré vzťahy s Putinom, a predpokladám, že budem mať aj veľmi, veľmi dobré vzťahy s Ruskom“ – vyhlásil budúci prezident USA na stretnutí s americkými veteránmi Iraku a Afganistanu v septembri. „Jednal by som s Vladimirom Putinom sebavedome (tvrdo…), ale neviem si predstaviť, čo by som chcel väčšmi, než normálne priateľské vzťahy s Ruskom, absolútne odlišné od dnešného stavu“, – hovoril voličom republikánsky kandidát, – „Ak dokážeme pre našu krajinu spraviť takú vynikajúcu vec, ako je normalizácia vzťahov s Ruskom, bolo by to super, chcel by som to skúsiť“.

Trump sa údajne dlhú dobu inšpiroval Putinom a tým, ako sa Rusko vzmohlo po katastrofe, ktorá ho postihla začiatkom deväťdesiatych rokov. Novozvolený americký prezident nejedenkrát počas kariéry vyzýval k tomu istému, k čomu aj Putin na 70. GZ OSN – k vytvoreniu globálnej koalície proti medzinárodnému terorizmu a spoločnej vojenskej kampani Ameriky a Ruska v Sýrii. „Ak Vladimir Putin chce vojsť do Sýrie a vykúriť odtiaľ ISIL, podporujem to na 100%. Nechápem, ako môže byť niekto proti“, – vyhlásil Trump na jednom zo svojich prvých predvolebných vystúpení v novembri 2015.

Rovnako revolučne v zmysle tradičnej americkej zahraničnej politiky vyzneli vyhlásenia budúceho prezidenta aj vo vzťahu k Ukrajine. V auguste 2015 v interview NBC Donald Trump vyhlásil, že je mu jedno, či Ukrajina vstúpi do NATO. „Je mi to jedno. Ak Ukrajina vstúpi, bude fajn, ak nie – tiež super“  – povedal. Už ako kandidát na prezidenta Trump nejedenkrát vyslovoval rozhorčenie nad tým, že Európa nie je schopná samostatne uregulovať ukrajinskú krízu a preto sa celý problém snaží podsunúť Amerike. „Viete, videli ste, že Nemecko a iné krajiny nevyzerali také angažované v tejto veci, ako my. Oni len hovorili „Musíme to zastaviť“ a nerobili nič. Všetko to bolo medzi nami a Ruskom. Prečo?  V skutočnosti – kvôli plynu, rope a iným veciam, ktoré by iné krajiny boli rady vyžmýkali od Ruska“, – povedal Trump v marci tohto roku.

V lete elity Východnej Európy opantal ešte väčší úžas, keď ohľadne baltických krajín Trump neposkytol presnú odpoveď na otázku, komu patrí Krym. „Nakoľko viem, ľud Krymu by rád bol s Ruskom, a nie tam, kde boli predtým. A mali by sme to zohľadňovať“, – vyhlásil budúci prezident USA. Okrem toho Trump vyhlásil, že bude analyzovať možnosť zrušenia sankcií proti Rusku. Na jeseň D. Trump ignoroval prosbu o stretnutie s ukrajinským „prezidentom“ Petro Porošenkom.

Porovnajme to s tým, čo počas volieb hovorilo o Rusku komando porazenej H. Clintonovej. Rusko  vďaka štábu Demokratickej strany a úradujúcej demokratickej administrácii Bieleho domu bolo v epicentre amerického politického života. Trump bol podľa nich – Putinov kandidát, Kremeľ ovplyvňuje americké voľby, ruskí hackeri sa nabúrali do e-mailov demokratickej kandidátky, ruskí pozorovatelia chcú diskreditovať výsledky volieb, ruskí propagandisti chcú ovplyvniť priebeh hlasovanie a pod.

V ich naratíve je Rusko – existenčné zlo, ktoré hrozí americkým vojakom v Sýrii, proti Rusku treba predlžovať staré a implementovať nové sankcie. Kyjevu treba dodávať zbrane, Moskvu – izolovať. Trump je človek Putina a basta.

Teraz dostávame, že americký ľud zahlasoval za „Putinovho človeka“: vybral si za lídra Trumpa, ktorý mu sľúbil normalizovať vzťahy s Rusmi, a poslal na politické smetisko Clintonovú, ktorá hlásala „zdržiavanie“ ruských barbarov.

Predsa len sú Američania – veľký národ. Presviedčať amerických voličov, že ich historickú voľbu ovplyvňuje Vladimir Putin, bolo rovnako neďalekozraké, ako keby Rusov začali presviedčať, že ich voľbu určuje Jaroslaw Kaczynski alebo Dalja Gribauskaite.

Teórie sprisahania – to je posledné útočisko looserov: niet nič úbohejšieho, než je snaha obhájiť svoje omyly a porážky činnosťou „piatej kolóny“ alebo zlovestným „zásahom Moskvy“. Také niečo môže napadnúť úbohých pobaltských či našich ponovembrových politikov, ale sotva by také počínanie bolo udržateľné v Amerike, občania ktorej, samozrejme, uprednostnili kandidáta, ktorý vyžaroval imidž úspešného muža, pred kandidátkou, ktorá vysvetľovala iniciované proti nej vyšetrovanie FBI „zásahom Moskvy“. Tým, že Obama naznačil riaditeľovi FBI, že ho prepustí, si clintonovský aj obamovský klan zavarili na konflikt s vlastnými „tajnými“.

Teraz washingtonský establishment bude musieť napĺňať Trumpove sľuby, vrátane predpokladaného spojenectva s Rusmi a vylepšovania vzájomných vzťahov. Zahlasoval za to americký ľud.

A skutočnosť, že washingtonský establishment, vrátane jeho republikánskeho krídla, vo svojej väčšine vyznáva úplne iné presvedčenia vo vzťahu k Rusku, v danom prípade nič nemení. Britská politická trieda vo svojej absolútnej väčšine taktiež bola za zachovanie členstva v EÚ. Ale britský ľud zahlasoval za Brexit, a tu nič nenarobíš: teraz vláda Theresy May (vystupovala za členstvo Británie v EÚ) zabezpečí vystúpenie Spojeného kráľovstva z euroštruktúr. Rozhodla tak väčšina, a vôľu väčšiny musia elity – ak nechcú vyvolať sociálnu explóziu – plniť.

Preto sa republikánskym neokonzervatívcom, vrátane adeptov globálnej dominancie a amerického geopolitického mesiášstva, vo Washingtone nanajvýš podarí skorigovať a zmierniť revolučný zahraničnopolitický program Donalda Trumpa. Úplne ho ignorovať a pokračovať vo svojom „zdržiavaní“ Ruska prostredníctvom zbrojných dodávok Ukrajine a militarizácie Pobaltia americké elity nebudú môcť. Pretože americký ľud sa rozhodol inak.

Vo voľbách v USA zvíťazila zahraničnopolitická koncepcia, bazírujúca na realizme a rozumnom izolacionizme. Väčšina amerických voličov sa taktiež vyslovila v prospech priameho dialógu s Čínou a Ruskom, za dobré vzťahy s obidvomi mocnosťami, hlasovali proti tomu, aby Amerika bola vo svete všadeprítomná a prelievala krv svojich vojakov za „demokratické hodnoty“. Američania hlasovali proti globalizácii, proti transatlantickej a tichooceánskej zóne voľného obchodu, proti NATO a povinnosti ochraňovať „bezbranné národy“ ako svojich úbohých a naničhodných spojencov v Európe do takej miery, že kvôli „historicky fatálnym“ vzťahom posledných s Ruskom bude Amerika musieť čeliť riziku Tretej svetovej vojny.

Vo voľbách v USA zvíťazila politika realizmu a rozumného izolacionizmu. Nijaká ideológia, nijaký „export demokracie“ a „demokratické intervencie“, globálne mesiášstvo a „posvätná povinnosť“ Ameriky chrániť svojich početných „spojencov“, ktorí sa chytajú americkej sukne sťaby topiaci slamky. Nijakí kryptofašistickí Kiskovia, Gribauskaite, Porošenkovia a všetci tí početní nedobití náckovia, čo za poslednej rusofóbnej propagandistickej vlny povyliezali z dier vo Východnej Európe, pre novú Ameriku Donalda Trumpa nebudú potrební. Len bezprostredné národné záujmy, pragmatizmus a priame rokovania silných so silnými, predpokladajúce zdravý zmysel na obidvoch stranách, vzájomný rešpekt a zohľadnenie záujmov protistrany. Amerika sa príliš dlho venovala cudzím hraniciam namiesto toho, aby obrátila pozornosť na vlastnú hranicu s Mexikom. „Nie som izolacionista, ale myslím si, že Amerika si zasluhuje prvoradú pozornosť“, – povedal na túto adresu D. Trump.

Pre Pobaltie, Poľsko a Ukrajinu (ich elity – aut.) je víťazstvo Trumpa v prezidentských voľbách, ako aj avizovaná dominancia realizmu a izolacionizmu v budúcej americkej zahraničnej politike, najväčšou politickou katastrofou v postsovietskych dejinách. Priam nepredstaviteľný a okamžitý knock-aut.

Tieto krajiny vsadili všetko, čo mali, na to, aby slúžili ako geopolitické prostitútky USA. Celý zmysel existencie Litvy, Lotyšska a Estónska na politickej mape sveta bol zredukovaný k obsluhovaniu mechanizmov americkej globálnej dominancie. Pobaltie sa vyslovilo za vstup Ukrajiny a Gruzínska do NATO, Pobaltie ako nárazník proti „ruskej hrozbe“, Pobaltie pripravené vstúpiť do NATO za ľubovoľných podmienok, Pobaltie posiela svojich vojakov do Afganistanu a Iraku, Pobaltie sa hyensky raduje smrti Kaddáfiho, Pobaltie podporuje plány USA bombardovať Sýriu bez mandátu OSN, Pobaltie víta u seba amerických vojakov a zriaďuje tajné väznice CIA, Pobaltie vyzýva k dodávkam zbraní Ukrajine, Pobaltie iniciuje zahájenie plnenia 5 Článku Zmluvy NATO o kolektívnej obrane proti agresorovi, Pobaltie sa vždy vyslovuje za uvalenie, predĺženie a rozšírenie sankcií proti Rusku.

Teraz všetko skončilo. Zmenila sa koncepcia. Namiesto politiky „zdržiavania“ – budovanie dobrých vzťahov s Ruskom. Namiesto diplomatickej izolácie a bezúspešného propagandistického budovania imidžu „najväščieho svetového zloducha“  – priamy dialóg medzi prezidentmi Ruska a USA. Namiesto sankcií – spoločný boj s islamským terorizmom. Hotovo. Služby „nárazníkovej zóny“ viac nik nepotrebuje. Pobaltie môže byť konečné slobodné.

Súčasné tektonické posuny v globálnej politike aj na Západe znamenajú pre Litvu, Lotyšsko a Estónsko rozsudok smrti; podstata týchto globálno-politických posunov sa opisuje termínom „vyhodiť balast“, a práve takým balastom je dnes Pobaltie.

Tektonické posuny v globálnej politike

Prvým takým tektonickým posunom bol Brexit: hlasovaním za vystúpenie z EÚ Briti chceli práveže zhodiť balast, veď hlavnou motiváciou voliť proti zotrvaniu v EÚ bola úprimná únava britskej spoločnosti od nekonečného prílevu na hmlistý Albión poľsko-pobaltských gastarbeiterov. V istom zmysle sa dá povedať, že Briti na referende hlasovali proti Pobaltiu, proti tomu, aby na ich život akokoľvek vplývala chudobná Východná Európa a nekompetentná vláda akejsi Litvy riešila problémy vlastnej neschopnosti a zruinovanej ekonomiky tým, že podporuje nezamestnaných Litovcov emigrovať do Londýna.

Druhým – a zatiaľ najväčším – tektonickým posunom sa stal Trump. V istom zmysle Američania vo voľbách 8. novembra hlasovali aj proti Pobaltiu, Poľsku a Ukrajine: proti hrozbe Tretej svetovej vojny kvôli tomu, že prezidentka akejsi Litvy provokuje Rusko, nazýva ho teroristickým štátom, a hlavu tohto štátu – paranoikom, zatiaľ čo Amerike z toho vyplýva povinnosť brániť Litvu a bojovať kvôli nej s Rusmi.

Takýchto tektonických posunov sa v najbližších mesiacoch odohrá mnoho. Kríza európskej integrácie sa len prehlbuje, čoraz viac šancí na víťazstvo vo voľbách majú euroskeptici. Obyvatelia skutočnej, „starej“ Európy prežívajú citlivé sklamanie v dnešnom Západnom svete a konkrétne – sklamanie z EÚ. Aj z toho dôvodu, že musia, z ich pohľadu, v rámci EÚ prikrmovať Pobaltie a iných „východoeurópskych parazitov“.

Celá Východná Európa – toť havarijný balast, ktorý pri nevyhnutnosti Američania a Európania vyhodia cez palubu, aby zachránili vlastné krajiny pred krachom.

A medzi prvými vyhodia Pobaltie. Víťazstvo Trumpa a jeho myšlienok vo voľbách USA nám dáva seriózne dôvody predpokladať, že vylúčenie v najbližšom období Litvy, Lotyšska a Estónska z NATO a EÚ nie je preháňaním, ale reálnym scenárom, ktorý sa začína uskutočňovať pred našimi očami.

V Estónsku hneď po Trumpovom víťazstve padla vláda. Litovská prezidentka D. Gribauskaite, pred 1991 bývalá elitná prostitútka v službách KGB, angažovaná straníčka a ideologický pracovník na Vysokej straníckej škole v Rige, už včera tiež zmierlivo vyhlásila, podobne ako iní zaskočení americkí lokaji na kontinente, že Spojené štáty sú našim verným spojencom a chceme s nimi ďalej spolupracovať.

Preložené do ľudskej reči to znamená – fňuk, fňuk, ja a mne podobní, ktorí sme zrádzali, podvádzali a ničili vlastné národy kvôli Vám, my nemáme nikoho okrem Vás, aby nás ochránil pred našimi občanmi. Toľko sme toho pre Vás spravili, dúfame, že nás nenecháte v štichu.

V rovnakom kľúči treba vyhodnocovať aj rázny príkaz Merkelovej zo včerajška, ktorým táto „znenazdania precitnutá“ baba prikázala vracať migrantov na pobrežie Líbye.

Stanislav Slabeycius

Zdroj: analytický portál  RuBaltic.Ru