Zelenského predstava o konci vojny

Bratislava 30. júna 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Laurent Cipriani)

Aktualizované 30. júna 2024 18:50

Zachovanie Ukrajiny, vstup do NATO a “spokojnosť”. Zelenskyj vymenoval podmienky, za ktorých je Ukrajina pripravená ukončiť vojnu

Na otázku amerického novinára, čo pre Ukrajinu znamená “skutočné víťazstvo” a či to znamená návrat všetkých území, Zelenskyj odpovedal, že je potrebné “zabrániť zničeniu Ukrajiny. A tiež zabezpečiť, aby sa agresia nemohla opakovať, čo by si podľa Zelenského vyžadovalo prijatie Ukrajiny do EÚ a NATO.

“Ak to nebudeme mať, myslím si, že pre nás existuje veľké riziko, že sa tento nepriateľ vráti …. Potrebujeme kolektívnu obranu Ukrajiny,” povedal prezident.

Zároveň prezident vo svojej odpovedi nespomenul vrátenie všetkých ukrajinských území pozdĺž hranice z roku 1991 ako podmienku “skutočného víťazstva”.

Zelenskyj tiež povedal, že Ukrajina a Západ chápu víťazstvo v tejto vojne odlišne. Podľa ukrajinského prezidenta Západ chce, aby sa Ukrajina zachovala, ale nechce, aby sa Rusko zrútilo alebo aby bol v Kremli vymenený Putin, pretože potom by mohlo byť “ešte horšie”.

Na druhej strane Ukrajina podľa Zelenského potrebuje “satisfakciu”.

“Pre nás je konečné víťazstvo … pre nás, pre nás všetkých je víťazstvo momentom uspokojenia. Rozumiete? To sú rozdielne veci. Ak je pre Západ hlavným víťazstvom to, že im nedovolí okupovať Ukrajinu, ale všetci sa boja, že sa Rusko zrúti. Počúvam tieto správy. Každý sa bojí. Každý sa bojí, čo bude s Ruskom bez Putina, každý sa bojí, či môže zostať také, aké je, a či sa to nezhorší a tak ďalej,” povedal prezident v rozhovore pre denník The Philadelphia Inquirer.

Zelenskyj povedal, že to nestačí, pretože “je dôležitá satisfakcia, je potrebná spravodlivosť”, pretože Ukrajina “musí zostať jednotným národom aj po vojne”.

Tri podmienky na ukončenie vojny od Zelenského. Čo znamenajú?

V rozhovore pre americké noviny Philadelphia Inquirer dnes prezident vyjadril, za akých podmienok je Ukrajina pripravená na mier s Ruskou federáciou. “zachovanie Ukrajiny”, vstup do NATO a EÚ, ako aj akási “satisfakcia” pre Ukrajinu na úkor Ruska.

Zároveň ďalšia podmienka, ktorú ukrajinské orgány dôsledne predkladali už predtým – vrátenie všetkých území v hraniciach z roku 1991 – sa tentoraz v Zelenského zozname nespomína. Hoci sa novinára priamo opýtal, či by sa mali vrátiť.

Prezident svoje podmienky jednoznačne adresoval Západu, keďže deň predtým povedal, že jeho partneri vidia ukončenie vojny inak ako Ukrajina a nie sú pripravení hľadať “satisfakciu” u Ruska.

Tieto vyjadrenia sú preto mimoriadne objavné z hľadiska toho, aké vyjednávanie môže teraz prebiehať medzi ukrajinskou vládou a jej západnými spojencami. A ako Kyjev vidí koniec vojny vo všeobecnosti.

Po prvé, súdiac podľa predvoleného riešenia otázky “návratu hraníc z roku 1991”, Zelenskyj vážne uvažuje o zmrazení konfliktu na frontovej línii. A náznaky, že verejná mienka sa postupne pripravuje na takýto scenár, sa už objavujú.

Napríklad vyhlásenie politológa Volodymyra Fesenka, ktorý má blízko k prezidentskej kancelárii, že územia “sa môžu vrátiť neskôr”, ale teraz je hlavné zachovať štát a priviesť Ukrajinu do EÚ a NATO. Čo takmer doslovne opakuje prvé dve Zelenského podmienky z dnešného rozhovoru.

Pokiaľ ide o tretiu podmienku – “spokojnosť” – prezident nešpecifikoval, čo znamená. Pravdepodobne však znamená nejakú kompenzáciu pre Ukrajinu zo strany Ruskej federácie.

Zároveň je zrejmé, že Rusko nebude kompenzovať Ukrajinu podľa vlastnej vôle.

To znamená, že Zelenskyj v tomto odseku s najväčšou pravdepodobnosťou naznačuje, že Západ by mal Ukrajine odovzdať zmrazené ruské aktíva.

Kyjev tak signalizuje svojim partnerom, že je pripravený zastaviť vojnu so stratou území len vtedy, ak Západ na oplátku prijme Ukrajinu do NATO a odovzdá jej 300 miliárd ruských aktív.

Prečo vznikli takéto požiadavky?

V už spomínanom rozhovore s politológom Fesenkom zaznela hlavná obava Bankova v súvislosti so zmrazením vojny na frontovej línii: ak sa takýto mier uzavrie, prezident môže byť na Ukrajine vyhlásený za zradcu.

A pravdepodobne Zelenskyj považuje prijatie do NATO – EÚ, ako aj presun ruských aktív Ukrajiny za spôsob, ako si kúpiť potenciálne nebezpečné nálady verejnosti.

Otázkou však je, či Západ na tieto podmienky pristúpi.

Zatiaľ čo v otázke členstva v EÚ nie sú veľké spory a jedinou otázkou je termín a zoznam podmienok, ktoré musí Kyjev splniť, pokiaľ ide o NATO, blok pravidelne vyslovuje kategorické odmietnutia a viaceré jeho krajiny sú proti prijatiu Ukrajiny aj po skončení vojny.

A sám Zelenskyj v dnešnom rozhovore priznal, že Biden ani Trump Ukrajinu v Aliancii nechcú.

Na Západe tiež silno váhajú s konfiškáciou ruských aktív – použitie výnosov z nich už schválili s veľkým škrípaním. Ak sa ruské peniaze jednoducho skonfiškujú, mohlo by to podkopať dôveru v západný finančný systém. A spôsobiť odliv investícií.

No a samozrejme, je nepravdepodobné, že by Ruská federácia, ktorá je približne v rovnakej pozícii na fronte ako teraz, súhlasila so vstupom Ukrajiny do NATO. Nehovoriac o konfiškácii jej suverénnych aktív (Medvedev minule povedal, že to je dôvod na vojnu so Západom). Okrem toho Putin už oznámil svoje podmienky na ukončenie vojny vrátane odovzdania celého územia štyroch regiónov Ruskej federácii a zrušenia západných sankcií voči Rusku.

Postoj Moskvy môžu zmeniť len veľké ukrajinské víťazstvá na fronte. Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by k nim v dohľadnom čase došlo.

Preto je možné, že reálnou možnosťou mierovej dohody by mohol byť akýsi “redukovaný balík” za predpokladu, že Ruská federácia bude súhlasiť s takýmto kompromisom: ukončenie vojny na frontovej línii, vstup Ukrajiny do EÚ (s pridelením prostriedkov na obnovu prostredníctvom európskych fondov) a široké bezpečnostné záruky pre Kyjev od veľmocí vrátane Číny.

Prečítajte si tiež:

• Spoločné bezpečnostné záväzky Európskej únie a Ukrajiny. Prečo o nich nevieme?
• (Ne)prekvapivé Zelenského vyhlásenie. Čo znamená?