Tým prvkom nie je nič iné, ako PR, teda vzťahy s verejnosťou, vrátane efektívnej komunikácie aj smerom k voličom opozície. Zaťatí fanúšikovia budú síce voliť napríklad SNS zakaždým – otázka však znie, prečo by SNS nemohla mať, povedzme, 15% namiesto tesných piatich? A ďalej, ako je možné, že proti SMERu (a teraz už aj HLASu) neustáva vlna surových hejtov aj napriek tomu, že sme prekonali neúspešný atentát na premiéra?

Veď opozícia (a spol.) by mala vzhľadom na známe fakty tichučko čupieť v kúte a šúchať nohami!

Odpoveď spočíva tam, kde krachujú aj iné vzťahy – v spomínanej komunikácii. Inými slovami, vláda sa nedokáže „predať“. Asi to bude aj tým, že nemá vo svojich radoch kapacitu v oblasti maskérstva typu Braniho Gröhlinga…(irónia)

Áno, skalní ju budú voliť znovu a znovu – hoci mnohí dnes už so škrípajúcimi zubami (ako mi to odkázal istý priateľ). Lenže keby si vláda dokázala spraviť také PR, ako majú progresívci, potom by nielen, že pohodlne zložila parlamentnú väčšinu, ale aj spoločenský rozkol by pomaly začal hojiť svoje rany…

Už dávno mal byť za týmto účelom zriadený špeciálny mediálny dom, kde by experti na komunikáciu odovzdávali posolstvá a úspechy vlády verejnosti v pekne zabalených balíčkoch – ako protiváha voči štvavým liberálnym sorošmédiám a mimovládkam. Pretože keď sa musia politici hájiť sami, vyzerajú tak trochu „opustene“. Neprajníci to potom zneužijú na tvrdenia typu „už mu nikto neostal“, či „jemu už nikto neverí“. Preto by aj aktuálna cesta Andreja Danka a kolektívu do Moskvy za účelom „otvárania očí“ mala výraznejší účinok pri podčiarknutí ďalšou komunikačnou jednotkou.

Dnes jednoducho nestačí byť charizmatickým politikom – je lepšie mať za sebou inštitúcie, či „tváre“ alebo „značky“. Tak, ako majú liberáli za sebou napríklad ten – pre nás tragikomický – projekt „Zomri“.

Opozícia pritom nemá žiaden plán, program, ani argument. Omieľajú donekonečna len toľko, že za nedostavané diaľnice a problematické zdravotníctvo môže „lebofico“. To sú dve veľmi konkrétne oblasti, kde vláda zlyháva v komunikácii. Pretože kto sa o veci reálne zaujíma, ten po obyčajnom webovom rešerši zistí, že ide o prakticky neriešiteľné problémy – bez ohľadu na to, či je pri moci Fico alebo Matovič alebo ktokoľvek. Výstavba dlhších diaľničných úsekov totiž pri dodržaní všetkých byrokratických postupov trvá niekedy aj pätnásť rokov. Prečítajte si zdôvodnenie tejto tézy v ľudskej reči, ak mi neveríte…

Nejde pritom (len) o peniaze. Ide o byrokraciu či ochranu životného prostredia. Práve vyhodnocovanie a posudzovanie možných negatívnych vplyvov plánovaných trás na životné prostredie trvá aj vyše dvoch rokov. Sám som bol v šoku, keď som sa dozvedel tie informácie (v tejto oblasti som laik, pokojne ma doplňte či opravte v komentároch). Takže aj keď diaľnice dostaneme od politikov ako prísľub pred každými voľbami, môžeme si byť na 99% istí, že sa postaví nanajvýš pár kilometrov (momentálne to vyzerá tuším na 10km)…

A zdravotníctvo? Opäť si treba prečítať články z rôznych medzinárodných zdrojov, predovšetkým tých západných (keď už sa oficiálne hlásime k tomu azimutu). Vyberiem jeden za všetky: Jeden z amerických top chirurgov tam pomenúva výzvy, ktorým čelí súčasné zdravotníctvo v USA. Na prvom mieste je rastúca cena zdravotnej starostlivosti, a potom nasleduje nedostatok profesionálov v obore.

Hovorí vám to niečo?

Pokiaľ bude západný svet pokračovať vo svojom kapitalistickom vykorisťovaní chudobných a hromadení ziskov bohatými, nemôžeme očakávať výrazné zmeny skoro v žiadnej spoločenskej oblasti. EÚ sa nad nami zakaždým „uľútostí“ a pošle dotácie (na základe platných zmlúv) – no čo z toho, keď Bruselom nastavená záťaž kontrolných procesov znemožní ich využitie, a musíme časť peňazí vrátiť? To však treba občanom vysvetľovať – po lopate, a stále dokola.

Pretože opozičná propaganda vyhráva…

Mimochodom, jedinou cestou von z uzavretého kruhu, v ktorom sa nachádzajú niektoré rezorty, sa javí koncentrovanie moci do rúk vlády s výraznou osobnosťou na čele na dobu troch alebo štyroch volebných cyklov. Jeden stabilný premiér na čele štátu dokáže nadviazať dlhodobé perspektívne vzťahy so zahraničnými partnermi podobného razenia, pokiaľ mu v tom nebudú doma brániť. Dôvera sa buduje na osobnej báze. Nie je náhodné, že lídri Číny, Ruska a ďalších veľmocí mimo západnú sféru vplyvu si tak rozumejú – ide o rokmi budované priateľstvá, postavené na vzájomnom rešpekte a záruke budúcej stability.

Tým by sme sa, samozrejme, politicky dostali takmer do bodky späť tam, kde sme boli pred rokom 1989. A to už dnes chce málokto – predpokladám. Napriek tomu, že vidíme, ako tento systém funguje nielen v spomínanom Rusku alebo v Číne, ale napríklad aj vo vyspelejších moslimských štátoch ako je Saudská Arábia alebo Katar. Medzinárodná spolupráca beží jedna radosť.

A teraz pozor, perlička!

Viete, kedy sme začali stavať prvý úsek slovenských diaľnic? V roku 1969. Presne tak, krátko po príchode sovietskych vojsk! To sú mi veci! Ako to, že škaredí zlí okupanti nám v tom nezabránili? Rozvoj „kolónie“ predsa nemohol byť v ich záujme!

Alebo nám niečo z lekcií dejepisu médiá znovu sprostredkovali „po svojom“?

Počúvajte, najmúdrejší: Kým u nás sa stavala prvá diaľnica, také Alžírsko sa ešte len zbieralo z hrôz, ktoré tam spôsobila osemročná revolúcia proti de Gaulovým vojskám! Hovoríme o viac ako 250 000 mŕtvych, zavraždených, umučených dušiach. Ale to našinec rád prehliadne. Ako aj fakt, že domáci berberi mali to „šťastie“, že francúzsky kolonializmus dospel po vyhladení indiánov v Kanade k záveru, že bude užitočnejšie ponechať si pôvodné obyvateľstvo obsadenej krajiny ako lacnú pracovnú silu…

Toto je ten západ, ku ktorému sa hlásime? Sloboda, rovnosť, bratstvo? Vari nevidíme za najbližší roh?

Nedajte sa pomýliť ani na chvíľu: Za sladkými rečami sa skrývajú potoky krvi nevinných ľudí. Miera západného barbarstva vysoko presahuje mieru utrpenia, ktorú prežíval československý ľud za sovietskej okupácie. Dúfam, že v tom majú jasno aj najväčší slavianofóbovia a ich priatelia, ktorí nenávidia všetko, čo nemá svoj pôvod v Bruseli alebo Washingtone.

Pokiaľ nie, náš neexistujúci mediálny dom by sa mal zaoberať aj týmito otázkami…

Prečítajte si tiež:

• Opozícia má jednu veľkú ťažko prekonateľnú schopnosť: vždy keď sa niekto z jej skupiny vyjadrí prerazí dno
• Fico urobil “chybu”, keď rokoval s Moskvou, uviedol Zelenskyj