Zdechovský: Japonsko dokazuje, že to ide aj bez izolácie

Bratislava 2. apríla 2020 (HSP/Foto:Pixabay)

Český europoslanec Tomáš Zdechovský sa v svojom blogu  zamýšľa nad tým, prečo má Japonsko, ktoré bolo jednou z prvých krajín mimo Čínu zasiahnuté COVID-19, menej nakazených ako napríklad Česká republika. Dokonca aj napriek tomu, že v krajine nezaviedli žiadne drastické izolácie

Japonsko nezaviedlo ani žiadne obmedzovanie pohybu, teda až na obmedzenia, ktoré sa týkajú škôl, ktoré boli uzavreté. Drvivá väčšina populácie však žije celkom bežným životom.

“Ponúka sa otázka: vyhlo sa Japonsko letiacej guľke, alebo na zásah ešte len čaká? Vláda tvrdí, že je to jej veľmi rýchla až agresívna identifikácia zdrojov nákaz, čo zamedzuje šíreniu vírusu. Vďaka tomu má byť japonský počet nakazených v prepočte na obyvateľa jeden z najmenších vo vyspelých štátoch. Kritici kontrujú, že sa krajina zámerne snažila udržať čísla nákaz nízke s cieľom neohroziť Letné olympijské hry v júli tohto roka, ktoré boli o rok odložené iba pred týždňom,” píše v blogu Zdechovský s tým, že v každom prípade nemá teraz krajina preplnené nemocnice, ani nezaznamenáva nárast prípadov nejakých pľúcnych porúch.

Kritika pomohla naštartovať opatrenia

Počiatočná reakcia Japonska na koronavírus, sa zdala byť slabá a otvorila priestor pre obavy, že sa z Japonska môže stať druhý Wu-chan.

“Ale k 18. marcu 2020 zaznamenalo Japonsko len niečo málo cez 900 potvrdených prípadov, nepočítajúc onú výletnú loď. Toho dňa boli Spojené štáty, Francúzsko a Nemecko ďaleko cez číslo 7 000, Taliansko sa blížilo k cifre 36 000. Susediaca Južná Kórea, ktorá zaviedla masívne plošné testovanie, mala k tomuto dátumu 8 500 potvrdených,” informuje Zdechovský s tým, že v čase publikácie jeho blogu, 29. 3. dopoludnia, malo Japonsko oficiálne len 1 693 nakazených.

Profesor londýnskej Kráľovskej Univerzity a bývalý šéf zdravotnej politiky Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Kenji Shibuya, si to podľa europoslanca vysvetľoval tak, že buď Japonsko dokázalo zamedziť šíreniu vírusu, alebo k šíreniu ešte len dôjde. Podľa Zdechovského sú oficiálne čísla v porovnaní s ďalšími vyspelými krajinami zatiaľ relatívne nízke, a preto by sa dalo prikloniť skôr k prvému variantu.

Včasné varovanie a dôkladná príprava

Zdechovský dodáva, že Japonsko aj napriek tomu, že neprijalo žiadne zásadné opatrenia, nepodcenilo prevenciu. “Keď sa už v januári objavil prvý komunitne nakazený, ktorý necestoval do Číny, obchody sa okamžite začali plniť dezinfekčnými prostriedkami, predaj rúšok raketovo vzrástol a ľudia sami začali prijímať vlastné opatrenia v mene ochrany verejného zdravia.”

Americký vedec Laurie Garrett uviedol, že Japonsko malo to šťastie, že sa do krajiny dostal len veľmi malý počet osôb nakazených vírusom SARS-CoV-2.

“Krajina navyše disponuje aj prirodzenými výhodami, najmä preto, že podávanie ruky a objímanie je tu oveľa menej časté ako v ostatných krajinách G7. V rebríčku umývania rúk sa Japonsko umiestňuje ďaleko vyššie než európske krajiny. Podľa správy japonských úradov z 9. marca zhruba 80% všetkých nakazených nedokázalo nakaziť nikoho iného. Čo za týmto číslom stojí je ale stále predmetom debát, a silnie skepticizmus, či vláda pristupuje k nebezpečenstvu pandémie správne,” pokračuje Zdechovský.

Dodáva, že Japonsko ďalej dramaticky zvýšilo svoju kapacitu na testovanie. Tiež hneď vydezinfikovali a vyčistili miesta, kde sa nachádzal chorý alebo nakazený. Aj vďaka týmto opatreniam sa tak v ich regióne darí chorobe vzdorovať.

“Dosť možno Japonsko ešte zasiahne nejaké skokové navýšenie počtu prípadov. Ak sa tak aj stane, je na neho ale pripravené lepšie ako ostatné krajiny. Na 1 000 obyvateľov disponuje 13 lôžkami na JIS, najviac z celej skupiny G7,” dodáva na záver europoslanec Zdechovský.