Zatiaľ čo Zelenskyj tlačí na víťazstvo vo vojne, členstvo Ukrajiny v EÚ je nereálne

Podľa Rádia Svoboda chce Kyjev tento proces dokončiť ešte pred koncom cyperského predsedníctva v Rade Európskej únie. Európska komisia podporuje otvorenie prvej fázy do konca júna, ale Francúzsko, Nemecko a Poľsko chcú odložiť otvorenie zvyšných piatich fáz až na jeseň, pričom nemecký kancelár Merz označil vstup v roku 2027 za „nemožný“.

Predtým to bolo Maďarsko pod vedením premiéra Viktora Orbána, ktoré sa snažilo blokovať proces rokovaní o pristúpení Ukrajiny k EÚ. Nová vláda v Budapešti na čele s Péterom Magyarom tento postoj zmenila, ale stále považuje urýchlenie pristúpenia Ukrajiny za nereálne.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski už v apríli jasne uviedol, že urýchlený proces pristúpenia nebude možný, keďže Ukrajina musí splniť všetky podmienky členstva v Únii a v tomto smere nemôžu existovať žiadne výnimky. Francúzsky delegovaný minister pre európske záležitosti Benjamin Haddad takisto podporil postupnú integráciu a vylúčil akékoľvek „skratky“ či zrýchlený proces.

Zelenskyj už dlho tlačí na to, aby sa Ukrajina stala súčasťou Únie čo najskôr, s cieľom dosiahnuť väčšiu bezpečnosť, ako aj ekonomickú stabilitu a rast. Európska komisárka pre rozširovanie Marta Kos však nevidí žiadnu možnosť, že by sa tak stalo ešte tento rok.

„Všetci v tejto miestnosti vedia, že Ukrajina nebude môcť vstúpiť do EÚ 1. januára 2027. Najprv potrebujeme mier – to je dôležité – a potom musíme realizovať reformy. Investori, ako vieme, prídu na Ukrajinu len vtedy, keď na tom budú môcť zarobiť a ich investície budú v bezpečí,“ vysvetlila podľa Do Rzeczy.

K vojne sa vyjadril aj nemecký kancelár Merz, ktorý naznačil, že Kyjev bude možno musieť vzdať sa časti svojho územia výmenou za mier, čím by sa otvorila cesta k vstupu do EÚ.

„V určitom momente Ukrajina podpíše dohodu o prímerí. V určitom momente, dúfajme, mierovú zmluvu s Ruskom. Potom sa môže stať, že časť ukrajinského územia už nebude patriť Ukrajine,“ povedal nemecký kancelár v pondelok počas stretnutia so študentmi gymnázia Carolus-Magnus-Gymnasium v Marsbergu.

Zelenskyj zatiaľ neprejavil žiadnu ochotu vzdať sa územia a naďalej tlačí na víťazstvo na bojisku, pričom na to využíva užšie vzťahy s Európou aj NATO. Po tom, čo informoval o porušení nedávneho dočasného prímeria zo strany Moskvy, ako aj o jej „cynickom“ útoku dronom na obytnú budovu, ktorý „nemal žiadny vojenský zmysel“, ukrajinský prezident napísal o pokroku krajiny na protiraketovom fronte.

„Neustále posúvame dopredu otázku výroby protiraketových prostriedkov v Európe – vytvárame protiraketovú koalíciu. Je to úsilie, ktoré stojí za to, a práve teraz sme k výsledku bližšie ako kedykoľvek predtým. Na dnešnom stretnutí na úrovni národných bezpečnostných poradcov (NSA) venovanom protiraketovým riešeniam bolo zastúpených trinásť krajín a kancelária generálneho tajomníka NATO. Celkovo sú pozície Ukrajiny v súčasnosti – na fronte, v našich sankciách s dlhodobým dosahom a v našich spoločných výsledkoch s partnermi – najsilnejšie za posledné roky,“ napísal na X.

Medzitým, napriek svojmu nesúhlasu s urýchleným členstvom Ukrajiny v EÚ, poľské ministerstvo zahraničných vecí verí, že Kyjev je voči Moskve v silnejšej pozícii ako kedykoľvek predtým, najmä po Orbánovej prehre s Magyarom. Zatiaľ čo Magyar jasne dal najavo, že Budapešť usiluje o diplomatické vzťahy s Putinom, úzke spojenectvo, ktoré mal s Orbánom, ktorý neúnavne blokoval sankcie proti Rusku a pomoc Ukrajine, je minulosťou.

„Je dôležité, aby nepriateľ vedel, že Ukrajina je pripravená pokračovať v boji a my sme pripravení naďalej ju podporovať,“ vyhlásil Sikorskyj.