Brazílsky prezident Lula da Silva však urobil rázny krok, ktorý ukončí monopol zahraničných spoločností na brazílsku ropu. Prečo to však brazílsky prezident Lula da Silva robí?

Západné ropné spoločnosti si vyskúšali realitu v Brazílii, krajine, ktorá je významným producentom ropy od začiatku 20. storočia. Brazílska vláda pod vedením prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu zaviedla 9,2-percentnú daň z vývozu ropy s cieľom získať príjmy na sociálne programy.

Rozhodnutie vlády zaviesť daň z vývozu ropy je súčasťou väčšieho úsilia o získanie finančných prostriedkov na sociálne programy a posilnenie verejných financií. Je to v súlade s cieľmi prezidenta Lulu, ktorými sú boj proti chudobe a nerovnosti. Brazílskej ekonomike sa nedarí, centrálna banka predpokladá na tento rok rast nižší ako jedno percento, preto vláda hľadá spôsoby, ako zvýšiť príjmy.

Mnohí svetoví lídri vrátane Lulu si želajú, aby sa dodatočné peniaze z predaja ropy použili na zlepšenie verejných fondov a stimuláciu rastu. Lula vyjadril nespokojnosť s vysokými sumami dividend, ktoré štátny ropný monopol Petrobras vypláca svojim akcionárom, a vyhlásil, že tieto peniaze by sa mali reinvestovať do ekonomiky.

Nová daň z ropy je pokusom povzbudiť investorov, aby preskúmali domáci trh a rafinovali ropu pre domáci trh namiesto jej vývozu. Minister baníctva a energetiky Alexandre Silveira verí, že táto daň vytvorí “lepšiu fiškálnu rovnováhu” a pomôže nahradiť 6,6 miliardy reisov (1,25 miliardy USD), o ktoré sa prišlo, keď daň z pohonných hmôt čiastočne pozastavil Lulov predchodca Jair Bolsonaro počas minuloročnej volebnej kampane.

Ropné spoločnosti však nie sú s novou daňou spokojné. Cítia sa nespravodlivo postihnuté a tvrdia, že daň je porušením zmluvy, keďže v čase, keď investovali do ťažby ropy v Brazílii, neexistovala. Spoločnosť Shell vyjadrila znepokojenie nad opatrením, ktoré bolo oznámené “bez významného dialógu” a vyvolalo “neistotu v súvislosti s novými rozhodnutiami týkajúcimi sa investícií”.

Ropné spoločnosti sa tiež obávajú, že daň by mohla odradiť ďalších investorov od investovania peňazí v Brazílii. Vytvára totiž “precedens”, ktorý spôsobuje právnu neistotu. Zároveň vysiela signál investorom, že vláda môže kedykoľvek zmeniť pravidlá.

Daň nie je jedinou vecou, ktorá západné ropné spoločnosti v Brazílii podráždila. Lulova vláda tiež pozastavila predaj ropných polí a rafinérií pohonných hmôt v hodnote približne 2 miliárd USD, ktorý už bol dohodnutý a financovaný, hoci bol dohodnutý za minulej vlády.

Prečo to Lula robí?

Keďže daň je zameraná na zahraničné spoločnosti, podporí to domáce ropné spoločnosti, ktoré budú mať teraz výhodu na medzinárodnom trhu pri exporte ropy.

Zahraničné spoločnosti sa navyše budú snažiť spolupracovať s domácimi spoločnosťami. Spoločnosti Shell a Equinor už podpísali dohody o spolupráci so spoločnosťou Petrobras a napriek zavedeniu dane sa nechystajú opustiť brazílsky trh s ropou.

Daň však vyprovokovala nadnárodné ropné spoločnosti, ako sú Repsol, TotalEnergies, Shell, Equinor a Galp, aby podali žiadosť na federálny súd o pozastavenie dane. Tieto spoločnosti sa obávajú, že štvormesačná daň sa môže stať trvalou a môže viesť k strate ich príjmov.

Podobné kroky urobili aj ďalšie latinskoamerické krajiny, napríklad Argentína, Bolívia, Ekvádor a Venezuela. V posledných rokoch ich vlády zvýšili tlak na ropné spoločnosti zmenou zmluvných podmienok a licencií.

Mexický prezident Andrés Manuel López Obrador, ktorý je Lulovým spojencom, v roku 2018 ukončil konkurenčné aukcie ropy, ktoré boli výsledkom energetických reforiem spred desiatich rokov. Podobne v roku 2020 vláda podporila mexickú ropnú spoločnosť Petróleos Mexicanos v konflikte týkajúcom sa právomocí v súvislosti s ropným poľom s objemom 800 miliónov barelov, ktoré objavila spoločnosť Talos Energy Inc. z Houstonu.

Týmto krokom Lula ukázal západným ropným spoločnostiam, ktoré ťažili miliardy dolárov, že ich medové týždne v Brazílii sa skončili. Ak musia byť v krajine, musia dodržiavať brazílske pravidlá. Ďalej si Lula uvedomuje, že investori sa nemôžu odvrátiť od Brazílie vzhľadom na jej významné postavenie na trhu s ropou. Preto táto daň z ropy len uľahčí rozvoj brazílskeho hospodárstva a povedie k ceste energetickej suverenity.