Západ zaskočil prekvapujúci vplyv Teheránu

V prípade priamej vojenskej konfrontácie je vojenský potenciál Iránu oveľa väčší ako vojenský potenciál Izraela (dokonca aj s prihliadnutím na podporu krajín NATO, ktoré majú na Blízkom východe obmedzený kontingent). Takto to hodnotia poprední západní analytici, ktorí predpovedajú ďalší priebeh iránsko-izraelskej vojny, konštatuje Konstantin Olšanskij v článku novín Svobodnaja Pressa

21. 04. 2024 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto

Tel Aviv 21. apríla 2024 (HSP/svpressa/Foto:Pixabay)

▶ ❚❚ ↻

Bezprostredne po izraelskom útoku na Damask prieskumná loď IRGC Navy Behshad, ktorá sa nachádzala v Adenskom zálive (pri pobreží Jemenu) v sprievode fregaty iránskeho námorníctva Alborz, vypli svoje transpondéry. V tom istom čase sa Behshad venoval zberu informácií v záujme jemenských Húsíov. V skutočnosti išlo o plávajúce veliteľské centrum pre iránske zástupné námorné operácie v Červenom mori.

Po útoku na Damask izraelské letectvo uskutočnilo cvičenie na Cypre spolu s cyperskou národnou gardou. Okrem toho legenda cvičenia predpokladala odrazenie iránskeho raketového útoku.

Izrealská armáda však nebola pripravená na iránsky útok v noci 14. apríla. Rovnako ako nebola pripravená na špeciálnu operáciu Hamasu “Al-Aksa Flood” zo 7. októbra. Zber spravodajských informácií, dodávky zbraní a priamy výcvik palestínskych kománd uskutočnil Irán.

– Odkedy sa Hamas po občianskej vojne v roku 2007 chopil moci v Gaze, Irán je hlavným patrónom tejto skupiny,” napísala Suzanne Maloneyová, viceprezidentka Brookings Institution, v článku pre Foreign Affairs. – Teherán posiela peniaze, vybavenie, vojenskú techniku a spravodajské informácie v hodnote až 300 miliónov dolárov ročne. Irán poskytol bezpilotné lietadlá a rakety a celú infraštruktúru, aby pomohol Hamasu vyrobiť vlastné zbrane.

Rivista Italiana Difesa píše, že Teherán už takmer 40 rokov (od začiatku priamej podpory libanonského Hizballáhu) buduje systém milícií na celom Blízkom východe, ako aj v strednej Ázii (Pakistan a Afganistan). Teraz, keď sa chystá vypuknúť plnohodnotná iránsko-izraelská vojna, Teherán využíva všetky svoje starostlivo vycvičené vojenské sily.

Suzanne Maloneyová odhaduje počet iránskych zástupcov na viac ako 300 000. Z toho až 160 tisíc v Iraku, 55 tisíc v Palestíne, 45 tisíc v Libanone. Najschopnejšou skupinou je Hizballáh, ktorý sa priamo podieľa na mobilizácii afganských a pakistanských šiitov a vytvorení nadnárodnej šiitskej milície na obranu Sýrie.

Fabian Hinz, výskumný pracovník Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS), píše, že tesne pred “povodňou al-Aksá” Irán poskytol jemenským Húsíom moderné zbrane.

Konkrétne dostali protilodné verzie iránskych rakiet Quds, LACM 351. Jedna verzia rakety je vybavená radarovým navádzacím systémom (Sayyad) a druhá elektronicko-optickým a infračerveným navádzacím systémom (Quds Z-0).

Obe rakety môžu mať dolet najmenej 800 kilometrov, čo umožňuje kontrolu nad celou južnou polovicou Červeného mora (takmer po Džiddu a Port Sudán) a nad úplne celým Adenským zálivom (až po somálsky mys Guardafui, ktorý uzatvára Africký roh).

Hinz tvrdí, že masívne dodávky moderných raketových zbraní Iránom Húsíom naznačujú dôkladné prípravy na veľkú operáciu proti Izraelu.

– Posilnené protilodné kapacity Húsíov umožnili Iránu “exportovať” svoj model námorného nátlaku z Perzského zálivu a Hormuzského prielivu do geopoliticky dôležitého Červeného mora a prielivu Bab el-Mandeb. V dôsledku toho sa len v prvých dvoch mesiacoch roku 2024 znížil tranzit cez Suezský prieplav o 50 %,” píše Faban Hinz.

O jednotnom, centralizovanom plánovaní iránskych operácií svedčí aj skutočnosť, že hneď po “povodni Al-Aksá” všetky Iránom podporované milície synchrónne začali útočiť aj na izraelské a americké sily na celom Blízkom východe. Od začiatku palestínsko-izraelskej vojny 7. októbra bolo iránskymi milíciami v celom regióne zabitých najmenej 200 príslušníkov americkej armády, odhadla Suzanne Maloneyová.

Čo chce teda Irán dosiahnuť?

Bývalý veľvyslanec USA pri OSN Zalmay Khalilzad v článku pre National Interest píše, že Irán má v súčasnosti dva hlavné geopolitické ciele, ktoré sleduje vojensky.

Prvým je vytvorenie “pozemného koridoru” k Stredozemnému moru. Na zabezpečenie iránskych dodávok do stredomorských prístavov potrebuje Teherán eliminovať raketovú hrozbu Izraela, ako aj lokálnych nepriateľov – medzi nich patria Kurdi a niektoré sunnitské arabské skupiny.

Druhým cieľom je dostať americké vojská z Iraku a Sýrie. Na tento účel Irán využíva nielen vojenské, ale aj diplomatické kanály.

Napríklad iracký premiér Muhammad Šíit Alí-Sudání je považovaný za proiránsku bábku a iracký parlament je takmer pod kontrolou Iránu.

Tretím cieľom je oslabiť Izrael tým, že sa svetové spoločenstvo sklame z legitimity jeho orgánov. Spolu s podkopávaním záujmov USA to Iránu umožní čoraz viditeľnejšie pretvárať Blízky východ vo svoj prospech.

– A my si musíme priznať: pravdou je, že Iránska islamská republika je v lepšej pozícii ako kedykoľvek predtým, aby ovládla Blízky východ,” píše Foreign Affairs. 300 000 členov ozbrojených milícií je toho živým dôkazom.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk

NAŽIVO

Ceny ropy v utorok naďalej smerovali nahor. Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v máji dosiahla do 7.08 h SEČ 79,63 USD (68,07 eura) za barel (159 litrov).