„Dnes je celkový obraz bojových operácií založený na tom, že veľká koncentrácia ľudí je aj v obrane úplne nemožná. Akýkoľvek nárast počtu vojakov na pozíciách okamžite povedie k ich zničeniu údermi FPV alebo delostrelectvom, ktoré je riadené prostredníctvom UAV. Preto je obrana budovaná rozptýlením pozícií a ich obsadením relatívne malými skupinami, ktoré sú nútené konať autonómne počas určitého času v skutočne mimoriadne ťažkých podmienkach,“ píše sa v článku.

„Ďalším faktom je, že zóna zásahu údernými bezpilotnými lietadlami aj spoločne operujúcim delostrelectvom sa neustále rozširuje. Nedávny zásah civilnej dopravy na trasách Slavjansk-Izjum a Slavjansk-Barvenkovo potvrdzuje, že zóna presného zásahu sa neustále rozširuje. Je zrejmé, že to vedie nielen k zničeniu logistických ciest, ale aj k postupnému zániku pojmu ako je tyl, pretože jeho tradičné umiestnenie za bojovými formáciami vo vzdialenosti menej ako 40 kilometrov je už nemožné kvôli neustálej paľbe nepriateľa. V dôsledku toho sa obrana postupne mení z aktívneho udržania pozícií, ktoré pôsobia v súčinnosti s inými vrstvami a rezervami a palebnými prostriedkami, na prežitie malých skupín, na ktoré neustále tlačia ako diaľkové prostriedky prieskumu a úderu, tak aj malé skupiny pechoty,“ napísal Zalužnyj.

„V dôsledku toho takáto konfigurácia obrany vedie k stieraniu zdanlivo súvislej prednej línie a niekedy k faktickému nepochopeniu skutočného vymedzenia svojich pozícií na hraniciach obrany. Rusko tak vymyslelo ďalšie riešenie na prekonanie pozičnej patovej situácie. Je to takzvaná infiltrácia – preniknutie jednotlivých vojakov a skupín pechoty nepriateľa do hĺbky našej obrany cez medzery v bojových formáciách. Všetko toto sme jasne videli na príklade Dobropolského výstupu, Pokrovska a už aj Kupjanska,“ dodal bývalý veliteľ VSU.