„V súčasnosti je osvedčovanie listín a podpisov na listinách upravované zákonom o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2002. Vzhľadom k tomu, že od prijatia tohto zákona došlo k zániku krajských úradov a neskôr i obvodných úradov, v rámci implementácie programu Efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná správa (ESO), k štrukturálnym a kompetenčným zmenám miestnej štátnej správy a v neposlednom rade i k modernizácii verejnej správy, novelizácia zákona nie je dostatočná a vyžaduje sa vypracovanie nového zákona,“ priblížil rezort vnútra, ktorý za úpravou stojí.

Nový zákon podľa neho odstráni nepresnosti súčasnej úpravy, zlepší prehľadnosť právnych noriem a posilní právnu istotu pre všetky dotknuté subjekty a riešenie potrieb občanov, ktoré vychádzajú z aplikačnej praxe. Legislatíva má nadobudnúť účinnosť 1. marca tohto roka.
Plénum posunulo do druhého čítania novelu zákona o matrikách

Poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli v utorok do druhého čítania novelu zákona o matrikách

Za návrhom stojí ministerstvo vnútra. Argumentuje, že úprava prinesie zníženie byrokracie a implementuje zmeny v oblasti digitalizácie.
Úprava má priniesť viaceré zmeny. Ustanoviť sa ňou má miestna príslušnosť matričného úradu pri zápise vyhlásenia za mŕtveho. „Vzhľadom na nové usporiadane súdov, pričom sa zlúčili niektoré zanikajúce okresné súdy s nástupníckymi súdmi a vznikli z nich pracoviská okresných súdov, je potrebné upresniť miestnu príslušnosť matričného úradu, ktorý bude zápis vyhlásenia za mŕtveho do matričnej knihy úmrtí vykonávať,“ ozrejmil rezort.

Zaviesť sa má tiež možnosť vydávať druhopisy matričných dokladov z osobitnej matriky na všetkých matričných úradoch v rámci SR. „Doteraz sa vydávali úradné výpisy z osobitnej matriky len na jednom pracovisku – osobitnej matrike v Bratislave. Efektívnejšie to bude podľa predloženého návrhu,“ ozrejmilo ministerstvo.

Po novom by ľudia mohli elektronické matričné doklady vyžívať na právne použitie. Do matriky by sa po novom už nemuseli zapisovať ani celé dohody rodičov či rozhodnutia súdov o priezvisku dieťaťa. Po novom matriky zapíšu už len samotné priezviská. Podobne by tomu mohlo byť aj pri dohodnutom priezvisku manželov a ich detí.

Dlhodobo nepoistené vozidlá majú byť vyradené z evidencie

Vyradenie dlhodobo nepoistených vozidiel z evidencie a automatické ukladanie pokút za nesplnenie povinnosti mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie (PZP) má priniesť návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s nepoistenými vozidlami. Právnu normu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok do druhého čítania.

Návrh, ktorý má zefektívniť systém PZP a výrazne znížiť počet nepoistených vozidiel v cestnej premávke, vypracovalo Ministerstvo vnútra (MV) SR v spolupráci s Ministerstvom financií (MF) SR a Ministerstvom dopravy (MD) SR v nadväznosti na výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Odhaduje sa, že v súčasnosti je na Slovensku viac ako 600.000 nepoistených vozidiel, pričom viac ako 300.000 z nich sa aktívne používa v cestnej premávke.

Zmeny sa dotknú spolu troch právnych predpisov – zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zákona o cestnej premávke a zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke.

Prvým krokom má byť podľa návrhu vyčistenie databázy evidencie vozidiel. Pôjde o jednorazové hromadné trvalé vyradenie z evidencie tých vozidiel, ktoré nebudú mať uzatvorené PZP viac ako 24 mesiacov. Podľa MV je vysoký predpoklad, že reálne už tieto autá neexistujú. Držitelia budú predtým upovedomení, že ich vozidlo nie je evidované ako poistené a má sa z tohto dôvodu vyradiť. Obdobný postup sa uplatní aj voči vozidlám, ktoré sú dlhodobo (najmenej 24 mesiacov) dočasne vyradené z evidencie po uplynutí pôvodne nahlásenej lehoty.

Novinkou bude zavedenie tzv. objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla za PZP, čo umožní automatizovaný spôsob kontroly a ukladania pokút. Okresné úrady budú ukladať pokuty na základe dát zo Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Pokuta sa bude pohybovať od 120 do 900 eur podľa hmotnosti vozidla a držiteľovi bude uložená v prípade, že vozidlo bude bez uzatvoreného PZP viac ako 30 dní. Výška pokuty sa zníži o tretinu, ak držiteľ pokutu uhradí do 15 dní od doručenia rozkazu. Za to isté vozidlo bez PZP bude možné ukladať pokutu opakovane, a to každých 150 dní v dvojnásobnej výške.

Poisťovne budú mať povinnosť poskytovať informácie o uzatvorení PZP Slovenskej kancelárii poisťovateľov bez zbytočného odkladu, aby dáta, z ktorých sa vychádza pri kontrole a sankcionovaní, boli vždy čo najaktuálnejšie a presné. Zároveň sa zavádza kontrola PZP aj v rámci staníc technickej a emisnej kontroly. V praxi to bude znamenať, že nepoistené vozidlo neprejde takouto kontrolou.

Zákon má navrhovanú delenú účinnosť. Ustanovenia, ktoré upravujú zasielanie výziev pri nepoistených vozidlách a hromadné vyradenie, majú byť účinné od 1. mája 2026. Následne od 1. júla 2026 by mali nadobudnúť účinnosť ustanovenia o objektívnej zodpovednosti, označovaní vozidiel ako nepoistených, automatizovanom vydávaní rozkazov okresnými úradmi, zadržiavaní dokladov a tabuliek nepoistených vozidiel, ako aj o preverovaní PZP pri technickej a emisnej kontrole.

Nová úprava má spresniť identifikáciu konečného užívateľa výhod

Identifikáciu a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod má spresniť a doplniť novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Novelu spolu s ďalšími súvisiacimi legislatívnymi úpravami posunuli v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

Zmeny majú odstrániť zostávajúce nedostatky, na ktoré Slovensko upozornil výbor expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu s názvom Moneyval. Potrebné zmeny vychádzajú z odporúčania č. 10 Finančnej akčnej skupiny (FATF), ktoré je považované za kľúčové v danej oblasti. „SR doteraz odstránila 13 nedostatkov z celkového počtu 20 podkritérií, musí však preukázať ďalší pokrok v odstraňovaní zostávajúcich siedmich podkritérií,“ vysvetlilo Ministerstvo vnútra (MV) SR, ktoré návrh predložilo.

V tejto súvislosti musí SR odstrániť nedostatky vzťahujúce sa na identifikáciu a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod, definíciu konečného užívateľa výhod pri združeniach majetku a v prípade zahraničného zvereneckého fondu, povinnosť identifikácie fyzických osôb zastávajúcich riadiace funkcie. Upraviť tiež musí oprávnenie povinných osôb v prípade podozrenia na vykonávanie neobvyklej obchodnej operácie.

Ministerstvo upozornilo, že neodstránenie nedostatkov by malo za následok možné sankcie, ale aj zaradenie krajiny na tzv. grey list (šedý zoznam). „Okrem samotného negatívneho vplyvu na reputáciu krajiny by to znamenalo aj zvýšené kontroly zo strany medzinárodných inštitúcií, sťaženie vykonávania cezhraničných transakcií a zníženie schopnosti prilákať zahraničné investície,“ objasnil rezort vnútra.

Ďalšie legislatívne úpravy treba prijať v nadväznosti na zavedenie nového informačného systému Finančnej spravodajskej jednotky Prezídia Policajného zboru na prijímanie a analýzu neobvyklých obchodných operácií. Úpravy vychádzajú aj z aplikačnej praxe a majú zefektívniť proces správneho konania. V návrhu sa preto odporúča, aby v prípade správneho konania, respektíve osobitného konania vedeného podľa zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií, bolo možné uložiť aj sankciu prepadnutia veci.
Zmeny v zákonoch by mali platiť od 1. marca 2026.

Zákon o azyle má nahradiť nová legislatíva o medzinárodnej ochrane

Zákon o azyle by mal nahradiť nový zákon o medzinárodnej ochrane. Pracoval by s novou terminológiou a zaviedol by inštitút azylu na hraniciach či možnosť obmedziť slobodu pohybu žiadateľa o takýto azyl. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Ministerstvo vnútra, ktoré návrh pripravilo, chce takto reflektovať požiadavky vyplývajúce z reformy azylovej a migračnej politiky, ktorú minulý rok prijala EÚ.

„Popri medzinárodnej ochrane návrh upravuje aj národný status, ktorým sa rozumie udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny, udelenie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny alebo udelenie azylu z humanitných dôvodov,“ uviedol rezort vnútra v návrhu.

Ministerstvo by chcelo zaviesť i inštitút konania o azyle na hraniciach. Na to potrebovalo systémovo nastaviť spoluprácu medzi správnymi orgánmi a súdmi. Konanie o azyle na hraniciach by sa totiž muselo zrealizovať v lehote do 12 týždňov od zaregistrovania žiadosti. Vo výnimočných prípadoch sa táto lehota môže predĺžiť na 16 týždňov. Lehoty by zahŕňali aj prípadné odvolacie konanie.

V prípade, že by nová legislatívna úprava začala platiť, umožnila by takisto obmedziť slobodu pohybu žiadateľov o azyl na hraniciach. „Zavádza inštitút bezplatného právneho poradenstva, na ktoré budú mať žiadatelia nárok už počas správneho konania, a tiež povinnosť vyhotovovať zvukové záznamy z pohovoru so žiadateľom,“ priblížil v návrhu rezort vnútra.

Ministerstvo plánuje návrhom znovelizovať aj ďalšie právne predpisy. Medzi nimi napríklad zákon o pobyte cudzincov, Správny súdny poriadok, Trestný zákon alebo Trestný poriadok. Nový zákon by mohol byť účinný od 12. júna 2026.