Začal sa masívny útok na slobodný prejav

„V Amerike sa práve firma, ktorá prevádzkuje populárnu sociálnu sieť TikTok pokúša o posledný protiútok proti tomu, aby bola od januára v USA zakázaná – a to cez odvolanie k federálnemu súdu, aby zvrátil zákon podpísaný Joeom Bidenom pred niekoľkými mesiacmi,“ vysvetlil Draxler v úvode svojho príspevku.

Niečo o firme a o spore

Zákon firme prikazuje oddeliť populárnu platformu od svojich iných operácií, čo ale firme nedáva ekonomický zmysel a hovorí, že to neurobí.

Draxler uvádza, že firma má ústredie v Singapure ale jej zakladateľ a doterajší menšinový akcionár je Číňan. Dodal, že firma navyše v Číne lukratívne prevádzkuje inú sociálnu sieť (podobnú TikToku, ktorý je ale v Číne nepriamo zakázaný, keďže majú prísne pravidlá pre siete, na ktorých trávia veľa času tínedžeri).

Politik ďalej zhrnul argumentáciu amerických úradov, ktoré tvrdia, že sieť je nejakým možným ohrozením americkej národnej bezpečnosti. „Hoci materská firma pomerne presvedčivo dokázala, že dáta o amerických užívateľoch sú uložené u amerického subkotraktora (spoločnosť Dell), federálne úrady stále tvrdia, že by sa možno dokázali dostať k čínskej vláde, ktorá by vraj mohla niektorých Američanov vydierať a ohroziť tak americkú bezpečnosť,“ uviedol.

A aby to celé bolo dostatočne bizarné, Washington tvrdí, že “o možnom prelive dát má dôkazy, ale s ohľadom na národnú bezpečnosť ich nemôže zverejniť“.

Draxler osobitne vyzdvihol jeden z najbizarnejších momentov celej kauzy – TikTok je oveľa menej „politický“ ako niektoré ďalšie veľké sociálne siete (napríklad Facebook alebo X).

Sociálna sieť TikTok je známa tým, že si ľudia na ňu chodia pozerať hlavne krátke videá, ktoré sú často veľmi kreatívne a zaujímavé. „Niektorí tomu niekedy prepadnú až chorobne, ale iní sa cez sieť naučia kadečo nové – tanečné kroky, gitarové hmaty, boxerské úderové a krokové kombinácie…,“vyzdvihol Draxler.

„Politika tam rozhodne nedominuje,“ dodal.

ALE(!), ako upozornil politik, táto sieť – podobne ako Telegram, odmieta podobnú cenzúru niektorých politických tém (napríklad týkajúcich sa Blízkeho východu), k akej sa znížili iné sociálne platformy. „A tak je, spoločne s Telegramom, terčom,“ dodal.

Cielená regulácia je tabu

„Zaujímavé na tom je, že sa nedebatuje o tom, ako regulačne obmedziť cielenie soc. sietí na tínedžerov, podobne ako v Číne, aby boli prípadne menej všeobecne “oblbovaní“,“ poznamenal Draxler a pokračoval : „Nie, to sa môže. Problém je akurát, ak sa sieť nechce pustiť do politickej cenzúry“.

Draxler varoval, že nastáva smršť – smršť, ktorá asi naozaj zmetie niektoré pravidlá voľného prejavu, pričom korporáty nasadia oveľa tvrdšiu manipuláciu digitálneho prostredia ako doteraz.

„Práve preto je dnes tak dôležité bojovať za to, aby na svete ostali napríklad vlády, ktoré niektoré druhy slobody prejavu nepotláčajú tak usilovne ako iné,“ myslí si.

A týka sa to aj Európy. „Napríklad na Slovensku si zatiaľ, chvalabohu, môžeme myslieť, čo chceme. A pomerne nahlas to aj povedať,“ uzavrel svoj príspevok Juraj Draxler.

Prečítajte si tiež :

• Útok na Kapitol 2.0. Republikáni aj demokrati sa chystajú rozhodnúť o výsledku prezidentských volieb silou
• Bývalý minister školstva Juraj Draxler kritizuje tvrdenia opozičných politikov Valáška a Naďa o SNP