Z doplnku pre znevýhodnených divákov sa stáva televízny štandard

Poukázala pritom na aktuálne trendy, ktoré z doplnkových opatrení urobili všeobecne používané nástroje pri sledovaní televízneho programu. „Programy s titulkami sledujú konzumenti často bez zvuku, napríklad pri práci, v hlučnom prostredí či večer pri uspávaní detí. Titulky sú často osožné aj pre seniorov, keďže vďaka nim lepšie porozumejú obsahu. Audiodeskripcia zasa čoraz častejšie pomáha nielen nevidiacim či slabozrakým divákom, ale aj ľuďom s poruchami pozornosti,“ vysvetlila asociácia, združujúca slovenské súkromné televízie Markíza, Joj a TA3.

Zvýraznila zároveň, že ani súkromné televízie neostávajú iba pri plnení povinností, ktoré v rámci multimodálneho prístupu stanovuje mediálna legislatíva. Televízie si uvedomujú, že prístupnosť nie je len o plnení kvót, ale o reakcii na reálne potreby divákov a meniaci sa spôsob sledovania obsahu. „Štát nastavuje jasné minimá a definuje kvalitatívne požiadavky, no samotné televízie idú často nad rámec zákona a sprístupňujú svoje programy s titulkami a audiodeskripciou pre čoraz väčšie publikum. Prístupnosť sa u nás plánuje systémovo a dlhodobo,“ vysvetlila právna zástupkyňa JOJ Group Alžbeta Calpaš Mordinová.

Súkromní slovenskí vysielatelia mali v roku 2025 povinnosť odvysielať minimálne 19 percent programov so skrytými titulkami a sedem percent s audiodeskripciou. Sprístupnený obsah s titulkami a audiodeskripciou v súčasnosti diváci nachádzajú najmä v spravodajstve, seriáloch, vo filmoch a v detských programoch. Podľa plánov na rok 2027 má byť sprístupnených najmenej 25 percent programov so skrytými titulkami a desať percent s audiodeskripciou.

ATVS priznáva, že významnú úlohu pri rozširovaní prístupnosti zohrávajú technológie vrátane nástrojov umelej inteligencie, najmä pri titulkovaní živého vysielania. „Kľúčová však nateraz naďalej zostáva ľudská kontrola kvality, presnosť a čitateľnosť,“ dodáva asociácia.