V tyle oboch bojujúcich krajín dochádza k početným útokom. V Rusku už spôsobili akútny nedostatok paliva a na Kryme navyše aj neustále výpadky elektrickej energie.

Závažné dôsledky sú aj na Ukrajine. Zelenskyj neustále zdôrazňuje obrovský nedostatok rakiet pre ukrajinskú protivzdušnú obranu, kvôli čomu sa nedarí zostreliť balistické strely. Ukrajinské orgány pritom spravidla uvádzajú, že terčom útokov sú obytné domy, civilné podniky a sklady s civilným tovarom.

Avšak sekundárna explózia po dopade vo Višňovom, ktorá zničila niekoľko ulíc, ukazuje, že to zďaleka nie je vždy tak.

Zároveň útoky na Rusko a na Ukrajinu sa z hľadiska ich vplyvu na schopnosť oboch krajín viesť vojnu výrazne líšia.

Rusko vedie vojnu za vlastné peniaze. Preto akákoľvek škoda spôsobená údermi, ktorá sa prejaví na ekonomike a rozpočte, môže do určitej miery oslabiť jeho vojenské úsilie. Alebo podnietiť znižovanie civilných výdavkov, čo môže zvýšiť sociálne napätie.

Ukrajina naopak vedie vojnu pri priamej finančnej a vojenskej podpore západných krajín. Preto škody na jej ekonomike spôsobené údermi Ruskej federácie, hoci môžu byť veľmi veľké, nemajú taký výrazný vplyv na vojenské úsilie ako v prípade Ruska, pretože straty ukrajinského rozpočtu môžu byť kompenzované európskymi partnermi. Okrem toho sa v Európe nachádza značná časť výroby zbraní (hoci zďaleka nie celá).

Na Ukrajine sa však nachádza niekoľko bodov, ktorých zasiahnutie môže mať kritické dôsledky pre vojenské úsilie Kyjeva a výrazne ho oslabiť.

Prvým z nich je energetika. Ak sa Ruskej federácii podarí vyvolať dlhodobý výpadok elektrickej energie, povedie to ku kolapsu ekonomiky a sociálnej sféry, vyvolá ešte väčší odlev obyvateľstva, zničí rozpočet a spôsobí zrútenie výroby, vrátane vojensko-priemyselného komplexu. Mestá zostanú nielen bez elektriny, ale aj bez vody, kanalizácie a v zime aj bez kúrenia. Potreba dodatočného financovania na zmiernenie týchto strát sa môže ukázať ako mimoriadne veľká aj pre Európu. Napriek všetkým snahám sa však Rusom počas celej vojny nepodarilo dosiahnuť úplný a dlhodobý výpadok elektrickej energie. Existuje takáto hrozba teraz, vzhľadom na nedostatok protilietadlových rakiet pre protivzdušnú obranu?

Vojenský expert odhalil, na čo využíva Ukrajina útoky dronov

Je to možné. Rusko však na rozdiel od zimy zatiaľ neuskutočňuje masívne útoky na energetiku – s výnimkou regiónov v blízkosti frontu. Preto je situácia v ukrajinskej energetickej sústave v súčasnosti relatívne stabilná.

A celkovo nie je jasné, či je možné spôsobiť trvalý výpadok elektrickej energie v celej krajine alebo aspoň vo jej väčšej časti.

Druhým faktorom je úplné zablokovanie námorného vývozu a dovozu. Obnovenie lodnej dopravy do ukrajinských prístavov v roku 2023 sa stalo jedným z hlavných faktorov zvýšenia odolnosti ukrajinskej ekonomiky v čase vojny.

Okrem toho dunajské prístavy zohrávajú kľúčovú úlohu v zásobovaní Ukrajiny palivom. Odvtedy Rusi pravidelne útočia na prístavy aj na lode, ktoré do nich prichádzajú alebo z nich odplávajú. Úplné zastavenie lodnej dopravy je však ťažké dosiahnuť. Ako ukázali útoky ukrajinských ozbrojených síl na ropné a plynárenské terminály v ruských prístavoch, je problematické ich dokonca aj na dlhší čas vyradiť z prevádzky.

A na úplné zničenie prístavnej infraštruktúry nestačia drony ani rakety. Na to sú potrebné masívne bombardovania konvenčnými bombami, ktoré sa však v súčasnosti nedostanú až k ukrajinským prístavom. Rusko však nemôže úplne zničiť lode. Po prvé, z geografických dôvodov: trasa lodí vedie viac ako sto kilometrov od pobrežia kontrolovaného Ruskom a je ťažké ich tam zasiahnuť, keďže nejde o úzky prieliv podobný Hormuzskému. Po druhé, možno z politických dôvodov. Ide o pravdepodobné komplikácie s obchodnými partnermi Ruskej federácie, ako sú Turecko a Čína, ak by Rusko začalo masovo potápať civilné lode.

Po tretie – zničenie najväčších výrobných závodov na výrobu bezpilotných lietadiel. Podľa verejne dostupných údajov sa väčšina dronov naďalej vyrába na Ukrajine. Prebieha proces umiestňovania výrobných závodov v krajinách EÚ, avšak ich objemy zďaleka nedosahujú rozsah, aký pokrýva samotná Ukrajina. Ministerstvo obrany Ruskej federácie pravidelne informuje o úderoch na miesta výroby a skladovania bezpilotných lietadiel, pričom niektoré z nich potvrdzuje aj ukrajinská strana. Zatiaľ to však nemá vplyv na dynamiku útokov dronmi na Ruskú federáciu – tá sa naopak zvyšuje. Okrem toho sa časť výrobných zariadení nachádza pod zemou a je ťažké sa k nim dostať. Či bude Rusko schopné úplne zničiť najväčšie nadzemné výrobné závody dronov po predchádzajúcom zistení ich presnej polohy, je otvorenou otázkou. Navyše, keďže výroba dronov na Ukrajine spočíva v montáži z čínskych komponentov, je možné ju obnoviť, hoci to bude stáť nemalé peniaze a čas.

"Útok bol mimoriadne zložitý." Rusi masívne útočia na Kyjev. Poľsko vyslalo do vzduchu svoje vojenské lietadlá

V ruských verejných skupinách sa tiež pravidelne vyzýva k zničeniu mostov, lokomotív a železničných vozidiel, čerpacích staníc, systémov mestského zásobovania vodou, ako aj hraničných priechodov na západných hraniciach Ukrajiny.

Tu však existujú určité úskalia. Mosty vzdialené od frontu (napríklad cez Dneper) nie je pre Rusov jednoduché zničiť existujúcimi prostriedkami. Na to by museli disponovať výkonnými útočnými dronmi ovládanými v reálnom čase s termobarickou bojovou hlavicou (takými istými, aké používajú ukrajinské ozbrojené sily na vyhadzovanie mostov do vzduchu na Kryme). Bežnými bezpilotnými lietadlami, raketami alebo KAB je ťažké zasiahnuť most a zničiť ho, čo potvrdili aj početné pokusy Rusov o to. A aj keby náhodou boli zničené všetky mosty cez Dneper, spôsobilo by to samozrejme veľké problémy civilistom, ale vojenské zásobovanie by prebiehalo cez pontónové prechody. Áno, obmedzí to logistiku, ale nezastaví ju.

To isté platí aj v prípade útokov na vodovodné siete. Spôsobí to utrpenie civilnému obyvateľstvu, ale na vojenskú sféru to nebude mať veľký vplyv.

Zničenie čerpacích staníc a železničných vozidiel môže nepochybne spôsobiť vážne problémy tak pre logistiku armády, ako aj pre zásobovanie krajiny palivom, avšak len v prípade, ak by bolo zničených čerpacích staníc a vlakov niekoľkonásobne viac než v súčasnosti. A koľko času to bude trvať (s ohľadom na výmenu železničných vozidiel a opravu čerpacích staníc), nie je známe. Pokiaľ ide o údery na hraničné kontrolné stanovištia, spôsobí to komplikácie s priechodom cez hranicu, ale bude možné ich pomerne rýchlo odstrániť. Výnimkou by bol prípad, ak by sa na útoky využívalo územie Bieloruska. Vzhľadom na krátky letový čas z tohto územia by bolo možné hraničné priechody na ukrajinskej hranici „vyraďovať“ neustále. Bielorusko však všetkým svojím správaním dáva najavo, že nemá v úmysle vstúpiť do vojny.

Zhrnutie: útoky na ukrajinské tyly vedú k veľkým problémom a stratám, ako aj k utrpeniu civilného obyvateľstva. A toto všetko sa pravdepodobne bude zhoršovať v prípade zintenzívnenia útokov.

To však doteraz nikdy nepodnietilo ukrajinské orgány k ústupkom v podmienkach ukončenia vojny.

Útoky môžu kriticky ovplyvniť schopnosť Ukrajiny udržiavať vojenské úsilie na súčasnej úrovni len v troch prípadoch: ak sa podarí uvrhnúť krajinu do stavu trvalého výpadku elektrickej energie, ak sa podarí úplne zablokovať lodnú dopravu, ak dôjde k masovému zničeniu výroby dronov.

Rusko vyvíja úsilie vo všetkých troch smeroch, zatiaľ však k dosiahnutiu uvedených cieľov neviedlo.

Preto vo všeobecnosti, pokiaľ ide o vplyv úderov na veľké vzdialenosti na schopnosť viesť vojnu, pretrváva nerovnováha v neprospech Moskvy.

Rusko môže túto situáciu zmeniť buď radikálnym zlepšením fungovania svojej protivzdušnej obrany s cieľom minimalizovať dôsledky útokov, alebo radikálnym kvantitatívnym a kvalitatívnym zvýšením raketových a dronových útokov na Ukrajinu, aby krajinu uvrhlo do výpadku elektrickej energie, zablokovať prístavy a paralyzovať vojensko-priemyselný komplex, buď dosiahnutím vojenskej porážky ukrajinských ozbrojených síl v najbližšej dobe (perspektívy čoho zatiaľ nie sú viditeľné), buď presunutím vojny do Európy , alebo pristúpiť k zastaveniu vojny na línii frontu.