Výskumy Turínskeho plátna s využitím DNA naznačujú pôvod v Palestíne

Už v roku 2015 prebehol výskum DNA ľudí, ktorí zanechali svoje genetické stopy na Turínskom plátne. Podľa týchto výsledkov možno povedať, že 55,6 % genetického materiálu pochádza z Blízkeho východu a cca 38,7 % z Indie, kým zo západnej Európy iba 5,6 %. Prekvapivú prítomnosť indických stôp možno vysvetliť používaním textílií indického pôvodu na Blízkom východe.

Prítomnosť indických artefaktov (v dôsledku diaľkového obchodu, ktorý Rímska ríša udržiavala) dosvedčuje aj rabínska tradícia. Ostatne samotný termín pre toto plátno, grécky sindón, etymologicky s Indiou súvisí.

Nový výskum nukleovej kyseliny potom preukázal najmä prítomnosť haploskupiny H33, ktorá prevláda na Blízkom východe a je typická najmä pre súčasnú drúzsku komunitu, ale tiež pre Židov a Cyperčanov. Medzi mikroorganizmami nájdenými na plátne potom okrem typických mikroskopických „obyvateľov“ ľudskej pokožky boli hojne zastúpené aj tzv. halofilné archeóny.

Tieto prokaryotické jednobunkové organizmy sú veľmi dobre adaptované na prostredie s vysokou koncentráciou soli. Ich prítomnosť potom ukazuje na fyzickú prítomnosť Turínskeho plátna v oblasti s vysokou salinitou.

Možno teda na základe týchto výskumov povedať, že Turínske plátno je vyrobené z indického ľanu a značnú dobu zostávalo na Blízkom východe, veľmi pravdepodobne v oblasti neďaleko Mŕtveho mora, ktorého salinita je v porovnaní s bežnou morskou vodou desaťnásobná až dvadsaťnásobná. Nový výskum teda pridáva ďalšie argumenty v prospech autenticity Turínskeho plátna.

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk