Bratislava 5. marca 2021 (SITA/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) vzniesol obvinenie voči bývalému prezidentovi Policajného zboru Tiborovi Gašpar, bývalému šéfovi NAKA Petrovi Hraškovi a exriaditeľovi Národnej protikorupčnej jednotky Robertovi Krajmerovi v kauze Fatima. Informoval o tom portál Aktuality.sk na svojej internetovej stránke. Všetci traja sú obvinení aj v rámci akcie Očistec

Podľa Aktualít je Robert Krajmer obvinený aj z ďalšieho skutku. Nové obvinenia pribudli aj trom osobám, ktoré vyšetrovateľ stíha od septembra minulého roka.

„To znamená, že v posudzovanom prípade budú opätovne vypočúvaní obvinení a niektorí svedkovia, budú vypočúvaní aj noví (ďalší) svedkovia, a preto nemožno v žiadnom prípade konštatovať, že už boli vypočutí všetci svedkovia. Možno ešte doplniť, že dva nové skutky, pre ktoré bolo vznesené obvinenie dňa 1. 3. 2021, vecne súvisia so skutkom právne posúdeným ako vydieranie,“ uviedla pre portál hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Jana Tökölyová.

Kauza trenčianskeho baru Fatima siaha do roku 2000, keď podnikateľovi Ondrejovi Janíčkovi mal vtedajší údajný boss podsvetia Peter Čongrády spolu s Petrom V. násilím bar vziať. Ako informoval portál, mafiánske prevzatie sa údajne dialo s „posvätením polície“ ale aj sudcov, a to práve aj obvinenej Moniky Jankovskej, ktorá bola vtedy sudkyňou v Trenčíne. Podľa výpovede svedkov za toto prebratie vzala úplatok tri milióny korún. O tejto skutočnosti mal aj pred súdom vypovedať svedok Michal Vida. Ten neskôr svoju výpoveď zmenil a vrátil sa k pôvodnej verzii, že k násilnému prevzatiu neprišlo. Nakoniec sa k verzii s násilným prevzatím vrátil aj s tým, že ho mala ovplyvňovať trojica ľudí, medzi ktorými bol aj svat Moniky Jankovskej, Peter Vida, a policajt NAKA Milan Žáčik.

Jankovská, ktorú zadržali hneď ako bola prepustená po roku z väzby, sa psychicky zrútila

Bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská sa vo štvrtok po prepustení z trenčianskej väzenskej nemocnice a opätovnom zadržaní práve kvôli prípadu Fatima psychicky zrútila. Povedal to je advokát Peter Erdös, ktorý odporučil jej okamžité vyšetrenie v najbližšom zdravotníckom zariadení.

Mal som sa možnosť s ňou chvíľu rozprávať. Musím povedať, že sa zrútila. Nechápala, čo sa deje, bola absolútne mimo. Neviem posúdiť, či ma vôbec dokázala vnímať. Po tom, ako po roku vyšla z väzby, prejde dva kroky a je opätovne zadržaná. Keď som videl, v akom je stave, povedal som vyšetrovateľovi, aby zvážil, či ju netreba vyšetriť v najbližšej nemocnici,“ skonštatoval Erdös.

Moniku Jankovskú po prepustení na slobodu opätovne zadržali. Obvinená je v akciách Búrka a Víchrica. Zadržanie sa má týkať kauzy trenčianskeho baru Fatima. Podľa Erdösa tým došli k porušeniu jej základných práv.

„Moju klientku prepustil na slobodu sudca pre prípravné konanie, ktorý podrobne a jasne zdôvodnil, prečo nemá byť väzobne stíhaná. Sudca nahradil väzbu veľmi prísnymi obmedzeniami. To najprísnejšie bola kontrola technickými zariadeniami. Obmedzil tak možnosti stretávať sa s obvinenými, so svedkami, prípadne iným spôsobom mariť vyšetrovanie,“ priblížil Erdös s tým, že Najvyšší súd zamietol sťažnosť dozorujúcej prokurátorky.

Ako dodal, Najvyšší súd stanovil Monike Jankovskej aj peňažnú záruku vo výške 100.000 eur, ktorá bola zaplatená. „Moja klientka, ktorá je stíhaná za obzvlášť závažný zločin a prepustili ju na slobodu za splnenia povinností a obmedzení. Vyjde von z väzby a tu ju čakajú orgány činné v trestnom konaní. Pýtam sa, aký je účel väzby? Chceme, aby sa jej niečo stalo? Väčšina obvinených v kauze Fatima je na slobode. Naozaj nerozumiem, čo sa tým sleduje,“ zdôraznil obhajca.

Výmena názorov medzi špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom a Najvyšším súdom

Najvyšší súd (NS) reaguje na štvrtkové vyjadrenie špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, ktorý povedal: „Domnievame sa, že v prípade kolúznej väzby je nahradenie väzby kauciou alebo probačným dohľadom vylúčené. Vyplýva to jednak z jednoznačného textu Trestného poriadku, ako aj z povahy dôvodov kolúznej väzby“

Reakcia NS SR. senát 5T:

Trestný poriadok v prípade zistenia dôvodu kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. v ustanoveniach § 80 Tr. por. a § 81 Tr. por. nahradenie väzby nepripúšťa. Napriek tomu podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie NS SR z 25. apríla 2005, sp. zn. 1Toš 60/2005, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 57/2005, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/2004) aj v takom prípade je možné rozhodnúť o nahradení väzby s poukazom na čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho prednosť pred vnútroštátnou zákonnou úpravou vzhľadom na prednosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Senát NS SR má za to, že v prípade obvinenej JUDr. Moniky J., ktorá je stíhaná aj pre obzvlášť závažný zločin, boli taktiež splnené aj výnimočné okolnosti prípadu pre nahradenie väzby tak, ako to požaduje § 80 ods. 2 a § 81 ods. 1 Tr. por. a bližšie sa k týmto a ďalším skutočnostiam vyjadrí senát v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Iniciatíva advokátov za právny štát si myslí, že prepustenie a opakované vzatie do väzby môže byť v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP)

Prepustenie a opakované vzatie do väzby môže byť v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Upozornila na to Iniciatíva advokátov za právny štát (IAPŠ) v súvislosti s mediálne známymi prípadmi

Iniciatíva zdôraznila, že trestné konanie musí byť vedené vždy iba zákonnými prostriedkami a to v akýchkoľvek prípadoch, bez ohľadu na to, či ide o mediálne známe alebo politicky atraktívne kauzy. V tlačovej správe o tom informoval advokát z IAŠP Matej Marhavý.

„Zo strany odbornej verejnosti nie je možné prehliadať, že aj v mediálne známych kauzách sa vyskytujú postupy, ktoré nielenže nemajú oporu v zákone, ale sú v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva“, uviedol Marhavý. Ako dodal, „medzi takéto trendy patrí aj vznášanie nových obvinení a väzobných stíhaní bezprostredne potom, ako bola väzobne stíhaná osoba prepustená na slobodu, čo je aj prípad mediálne známych káuz Moniky J. a Kajetána K.“.

Európsky súd pre ľudské práva vo veci Yegorov proti Slovenskej republike poukázal na skutočnosť, že relevantné zákonné obmedzenia o maximálnej prípustnej dĺžke väzby nemožno interpretovať tak, že umožňujú väzbu v maximálnej lehote vo vzťahu ku každému individuálnemu obvineniu. ESĽP tiež zdôraznil, že opakované vzatie do väzby na maximálne prípustnú lehotu znovu a znovu (ad infinitum) za obvinenia nasledujúce za sebou nie je odôvodnené žiadnym verejným záujmom.

Bývalá zástupkyňa Slovenska pred ESĽP a ďalšia iniciátorka IAPŠ Marica Pirošíková vzhľadom na zdravotný stav obvinenej Moniky J. upozornila, že štáty musia vziať do úvahy potreby rôznych skupín osôb a na ne adaptovať podmienky detencie.

„Pri preskúmavaní zdravotného stavu väzňa a vplyvu pobytu vo väzení na vývoj jeho zdravotného stavu má ESĽP za to, že isté spôsoby zaobchádzania (liečby) porušujú článok 3 Dohovoru tým, že sú ponižujúce pre osobu trpiacu psychickými problémami“.

Pirošíková tiež doplnila, že ESĽP osobitne negatívne vníma pozbavenie osobnej slobody u osôb trpiacich duševnou poruchou za podmienok, ktoré zhoršia ich zdravotný stav a pokiaľ nie sú s ohľadom na okolnosti prípadu nevyhnutné.

V nadväznosti na judikatúru ESĽP by teda nové obvinenia vznesené bezodkladne po prepustení z väzby mali byť podľa IAPŠ iba dôsledne odôvodnenou výnimkou, nie pravidlom.

„Orgány činné v trestnom konaní musia obvinenia voči väzobne stíhaným osobám vznášať ihneď ako sa o dôvodoch dozvedia, v opačnom prípade ide o konanie v rozpore s verejným záujmom, čo potvrdzuje aj judikatúra ESĽP,“ uzavrela iniciatíva.

Iniciatíve advokátov za právny štát vyjadrilo podporu už 99 advokátov a celkový počet signatárov vrátane iných právnických profesií presiahol počet 120.

Monika J. a jej kauzy

Monika J. je bývalou štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti, na ktorom pôsobila počas vlády strany Smer-SD. Zo svojho postu odstúpila po tom, ako sa prevalila jej komunikácia s podnikateľom Marianom K., obvineným v korupčnej kauze zmeniek televízie Markíza a tiež podozrivým z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovnej. Štátna tajomníčka je v súčastnosti obvinená v kauzách „Búrka“, „Víchrica“ či v kauze nezákonného prebratia baru Fatima.

Práve pre kauzu Búrka bola pred rokom, presne 11. marca 2020 vzatá do väzby. Ide o korupčnú kauzu, v ktorej je spolu s ňou obvinených ďalších 12 sudcov. Okrem korupcie polícia riešila aj trestné činy zasahovania do nezávislosti súdu a marenia spravodlivosti.

V polovici februára ju však senát Najvyššieho súdu z väzby prepustil, pričom väzobné stíhanie nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a tiež prijatím peňažnej záruky vo výške 100-tisíc eur. Z tohto dôvodu mala byť včera, 4. marca prepustená na slobodu. Pred budovou trenčianskej nemocnice pre odsúdených, kde sa po pokuse o samovraždu nachádzala, ju už čakalo policajné komando. Monika J. opäť skončila v putách, tentokrát pre obvinenia z údajného marenia spravodlivosti pri nezákonnom prebratí baru Fatima.

Kauza baru Fatima je 20 rokov stará kauza, v ktorej figuruje aj podnikateľ Ondrej Janíček. Práve jemu mal byť nezákonným spôsobom bar prebratý. Ako dôvod väzobného stíhania súd uviedol obavy z ovplyvňovania svedkov a pokračovania v trestnej činnosti. Advokát Peter Erdös akékoľvek ovplyvňovanie svedkov popiera. Tvrdí, že v kauze sú už vypočuté všetky strany a tak nie je koho ovplyvňovať.

Po zadržaní mala byť mala byť Monika J. predvedená na výsluch. Tam sa však už nedostavila, nakoľko sa po opätovnom zatknutí psychicky zrútila a musela byť prevezená na psychiatrické oddelenie trenčianskej nemocnice.

Jej zlý psychický stav potvrdil aj advokát Peter Erdös.“Nechápala, čo sa deje, bola absolútne mimo. Neviem posúdiť, či ma vôbec dokázala vnímať.“

„Takto vyzerá prepustenie z väzby na Slovensku. Klientka bola prepustená na slobodu sudcom pre prípravné konanie, ktorý jasne odôvodnil, prečo moja klientka nemá byť väzobne stíhaná,“ vyjadril sa advokát Erdös.