Vyhnanie USA z Iraku bude mať globálne dôsledky

Irak požaduje stiahnutie amerických vojsk. Toto sú titulky svetových médií už niekoľko dní.

Na prvý pohľad trochu predbiehajú udalosti. Podľa irackého premiéra Mohammad Shia al-Sudáního “vláda stanovuje dátum začiatku práce bilaterálneho výboru na prípravu trvalého ukončenia prítomnosti medzinárodných koaličných síl v Iraku”. Jednoducho povedané, ide o proces budovania dialógu, ktorý má začať rokovania o stiahnutí 2 500 amerických vojakov z krajiny (to sú len oficiálni vojaci plus kontingent zmluvných pracovníkov). A formálne môže tento dialóg trvať tak dlho, ako bude treba.

“Iracký parlament hlasoval za potrebu stiahnuť zostávajúce americké jednotky a ich základne pred štyrmi rokmi, keď boli na bagdadskom letisku zabití iránsky generál Kásim Sulejmání a prominentný iracký politik Abu Mahdi al-Muhandis s pomocou amerického dronu. Ako vidíme, americká armáda aj zmluvní pracovníci zatiaľ v krajine zostávajú. A samotný al-Sudání nie je zástancom unáhlených krokov, ktoré by mohli spôsobiť rozkol v spoločnosti. A sú tam sily, ktoré nabádajú k opatrnosti a berú do úvahy finančnú a hospodársku závislosť Iraku od Spojených štátov,” vysvetľuje pre noviny VZGLJAD politologička a medzinárodná expertka Elena Suponinová.

Samotní Američania uviedli, že neplánujú stiahnuť 2 500 vojakov z Iraku. Že títo vojaci sú tam na pozvanie irackej vlády a sú údajne zameraní na misiu zničiť IS, ktorú zrejme porazili ešte v roku 2019. V skutočnosti sú však ciele prítomnosti úplne iné.

“Pre Američanov je prítomnosť dôležitá vzhľadom na napätú situáciu v Perzskom zálive, neustále narušené rokovania s Iránom a požiadavky hlavného amerického spojenca v regióne – Izraela – na úder na iránske jadrové zariadenia. Ak sa takéto plány majú uskutočniť, Američania potrebujú tieto základne ako nástupné letiská, na organizovanie dozoru a ako miesta na sústredenie vojenského personálu,” hovorí Elena Suponinová.

Mohammed Shia al-Sudani však už oznámil, že má v úmysle dosiahnuť stiahnutie amerických vojsk z krajiny. A s veľkou pravdepodobnosťou to aj dosiahne.

Už len preto, že to požadujú jeho iránski partneri, najväčší nepriatelia Spojených štátov. Presnejšie, mnohé iracké politické sily, za ktorými stojí Irán. “Opakovane sme vyjadrili svoje názory orgánom krajín v regióne vrátane Iraku a uviedli sme, že prítomnosť amerických síl v akejkoľvek forme … nepomôže zachovať stabilitu a mier,” povedal hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násir Kanání. Podľa jeho názoru má oficiálny Bagdad všetky možnosti, moc a autoritu na to, aby samostatne udržiaval bezpečnosť na území Iraku.

Američania sa naopak v Iraku nemajú na čo a na koho spoľahnúť. USA už nemajú žiadnych spojencov, ktorí by vyradili Irak zo sféry vplyvu Iránu. Saudská Arábia začala za sprostredkovania Číny proces normalizácie vzťahov s Iráncami a Rijád teraz nemá záujem o žiadne protiiránske operácie.

A ktokoľvek sa dostane k moci v Bagdade, zostane Arabom. A plná podpora Spojených štátov izraelskej vojenskej operácii v pásme Gazy spôsobila, že Američania sú pre všetkých arabských politikov hlboko toxickí.

Čisto teoreticky by Američania mohli jednoducho ignorovať postoj irackej vlády a zostať v krajine v pozícii okupanta. Takýto prístup je však spojený s vážnymi stratami. Podľa údajov USA bolo od polovice októbra 2023 do začiatku januára 2024 uskutočnených viac ako 100 útokov na ich jednotky v Sýrii a Iraku. Iracké orgány nehnú ani prstom, aby týmto útokom nejako zabránili.

Spojené štáty sa snažia problém riešiť na vlastnú päsť – najmä údermi na kľúčové proiránske postavy. Američania 4. januára pri útoku bezpilotného lietadla zabili jedného z vodcov Hašd aš-Šaabí (proiránska skupina, ktorá je začlenená do irackej armády). Takéto atentáty však dávajú irackým orgánom, ktoré sú už aj tak voči Američanom skeptické, len nové dôvody na to, aby požadovali stiahnutie vojsk – po atentáte totiž premiér al-Sudání začal hovoriť o dátume práce komisie.

Preto je stiahnutie vojsk nevyhnutné. A pre Spojené štáty bude mať veľmi vážne dôsledky. Tak na regionálnej, ako aj na celosvetovej úrovni. Dôsledky, ktoré sú zasa priaznivé pre Rusko.

Odchod z Iraku nie je len ďalšou vojnou, ktorú Američania prehrali. Nie je to len nezmyselné plytvanie tisíckami životov a miliardami dolárov daňových poplatníkov v mene odovzdania krajiny Iráncom. Je to aj prehratá vojna v čase, keď by Američania vôbec nemali prehrávať.

Spojené štáty vykrútili ruky svojim spojencom v otázkach Ukrajiny a Izraela, aby demonštrovali svoju veľkosť a neporaziteľnosť. A teraz sa ukazuje, že na žiadosť “domácich” opúšťajú krajinu, ktorú okupovali viac ako 20 rokov. Z ktorej mohli kontrolovať záležitosti v celej oblasti od Levanty až po Irán.