Ďalšia nechutná politická kampaň polície je tu

Verejnosti je distribuovaná formou krátkeho videa na sociálnych sieťach polície. Podporiť sa ju rozhodli Božidara Turzonovová, Zuzana Fialová, Kristína Svarinská a Marián Mitaš. “Vplyv dezinformácií a informačných operácií je citeľný každý deň. Ak chceme v rámci hybridnej vojny uspieť, potrebujeme aktívnu súčinnosť a podporu verejnosti,” uzavrel prezident Policajného zboru Štefan Hamran.

Okrem TASR o tejto kampani informovala aj stránka Hoaxy a podvody – Polícia SR: “Zastavme hoaxy! Ide o naše Slovensko… Vo videu vystupuje fiktívna rodina, ktorá oslavuje životné jubileum jej najstaršej členky, ktorá ako darček dostane nový telefón. Po jeho zapnutí sa seniorka stáva terčom útoku dezinformácií, ktoré jej začali ponúkať algoritmy sociálnych sietí a ďalšie zdroje. Ciele kampane je možné vnímať v dvoch rovinách: Upriamenie pozornosti na zraniteľnosť (nielen) seniorov, ktorí sú vystavovaní vplyvom dezinformácií vďaka moderným technológiám; Apel na širokú verejnosť, aby sa zapojila do boja proti dezinformáciám, keďže ide o celospoločenskú hrozbu, ktorej čelíme ako jeden národ. Policajný zbor bude v blízkej budúcnosti pokračovať v podobných edukačných kampaniach s cieľom ochrany demokratického zriadenia a eliminácie vplyvu hybridných hrozieb z domáceho a zahraničného prostredia.”

Kým sa hoaxy týkali chemtrails, 5G, cesty na Mesiac a plochej Zeme, nik nemal tak nástojčivú potrebu zasahovať, aká je všade zjavná dnes. Keď masmédiá začali šíriť hoax, že Vakcína je sloboda, dostal sa doslova pod štátnu ochranu. Dezinformácií sa dopúšťal aj ten, kto upozornil, že za prípadné vedľajšie účinky vakcíny štát odmieta prevziať zodpovednosť, kto tvrdil, že vírus môže pochádzať z laboratória bol hoaxer a dezolát. Vychýrení odborníci špecialisti, ktorí si dovolili vysloviť iný názor, boli ostrakizovaní. Legendárnym sa stal výrok: O pravde sa nediskutuje.

K tomuto fašizmu, vo verejnom priestore, k potláčaniu všetkých pre režim nepohodlných názorov prispievala značným dielom aj polícia, ktorá sa teraz  opäť zapája do nechutnej politickej kampane a opäť si uzurpuje právo hovoriť čo je pravda a čo hoax, ako keby ju predchádzajúce jej chyby vôbec nič nenaučili.

Boj proti hoaxom sa stal vítanou zámienkou na špinavý politický boj. To, čo sa kedysi riešilo poctivým politickým bojom alebo horúcou občianskou vojnou, dnes obstarajú nálepky. V zahraničí si veľa novinárov myslí, že Robert Fico sa usiluje nastoliť autokratický režim, že ak vyhrá voľby, jedným z jeho prvých krokov bude vystúpenie z Európskej únie a NATO. Kto tieto hoaxy šíri? Politickí odporcovia Fica. Žiaľ, nejde len o politikov, ale aj o časť masmédií. Fico tu 12 rokov vládol, priamo či sprostredkovane, ani raz však nesiahol na zákony spôsobom, ktorý by čo i len naznačoval, že chce vládnuť autokraticky, že má záujem nejako obmedziť pravidlá demokracie u nás. “A mohol,” v nedávnom rozhovore to potvrdil aj kovaný slniečkar Arpád Soltész.

Práve naopak, bolo to práve obdobie posledných rokov, keď sa schvaľovali zákony ad hoc podľa momentálnych politických potrieb. Keď sa vypínali nepohodlné weby, vrátane Hlavných správ, keď sa deštruoval právny štát.

Ten spomenutý citát všetko vysvetľuje. “O pravde sa nediskutuje.” V skutočnosti nie je cieľom obrana pravdy ale vražda diskusie. Ak niekomu vytrhnete jazyk, jeho myšlienky tým nezmeníte. Ak sa dáte do diskusie s niekým, s kým nesúhlasíte, a ako zbraň namiesto výkonnej moci použijete argumenty, môže sa stať, že ho nepresvedčíte. Ale ak sú vaše argumenty správne, dôsledkom je, že váš protivník sám zo seba urobí hlupáka a už ho nikdy nikto nebude brať vážne. Bez argumentov vám však neostáva nič iné, len použiť klamstvo alebo kladivo.

Ak vašich čitateľov preberajú noviny, ktoré dávajú priestor aj iným názorom, a vy prichádzate o peniaze za reklamu (alebo v prípade politikov, ktorí majú moc v rukách, o autoritu), je ľahké označiť ich za vnútorného nepriateľa, a fakt je veľmi výhodné  tvrdiť, že je financovaný nepriateľom vonkajším. A potom tie noviny nechať zavrieť silovou zložkou štátu. A je supervýhodné nechať dokazovacie bremeno na tom, kto je obvinený.

Túto metódu úspešne používali komunisti v minulom režime a rozhodne nesvedčí o porozumení demokracii či liberalizmu. Tieto dve slová sú už dávno tak devalvované, že ľudia aj zabudli na ich pôvodný význam. Zamedzenie diskusie samotné je dôkazom, že režim sa silno nakláňa k autokracii.

Tento boj proti hoaxom nie je nič iné ako maska. Neželané názory a postoje sú zaradené do škatuliek a potlačené tým, že označia ako hoax. Každý autoritatívny útok na diskusiu sa nazve obranou demokracie a je vymaľované.

Ak sa k tomu pripraví vhodná legislatívna nadstavba, bude možné tzv. hoaxy aj trestať. To sa síce deje aj teraz, ale cancel culture sa ťažko dokazuje.

A definícia hoaxu vlastne neexistuje, lepšie povedané, každý si ho definuje, ako chce. Napríklad tí, ktorí sú pri moci teraz, považujú za hoax všetko, čo neladí s ich videním sveta.

Pritvrdzujú, samozvaní majitelia pravdy, a pritvrdzovať budú tým viac, čím bude bližšie k voľbám. Lenže nenašla sa dosiaľ na svete taká sila, ktorá by dokázala pravdu, alebo lepšie diskusiu o pravde umlčať navždy. Nepodarilo sa to stredovekému tmárstvu v Európe, nepodarilo sa to tmárstvu tridsiatych rokov minulého storočia v Nemecku, nepodarí sa to ani teraz. A, ak to skúsia, a potom to praskne, to bude inakší frmol!

Verme, že po voľbách dôjde k zastaveniu zneužívania polície na takéto nechutné politické kampane a na potieranie najzákladnejších slobôd človeka.