Von der Leyenovej neverí už ani jej vlastná strana

Zatiaľ čo predsedov EK s jedným funkčným obdobím bolo niekoľko, viacnásobné funkčné obdobia sú na týchto postoch raritou. José Manuel Barroso získal druhé funkčné obdobie v roku 2008. Jacques Delors sa úspešne uchádzal o druhý a tretí mandát v rokoch 1988 a 1992.

Súčasná predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová kandidatúru na svoje druhé funkčné obdobie ohlásila 19. februára. Európski politológovia však zdieľajú jednotný názor – jej kampaň už teraz stojí na vratkej pôde.

Profesor práva Európskej únie Alberto Alemanno pôsobiaci v Paríži v pondelok 25. marca uviedol : „.Druhé zvolenie von der Leyenovej do čela EK sa zdá byť každým dňom menej pravdepodobné.“

Politológ Nikolai von Ondarza z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti si myslí, že volebná kampaň von der Leyenovej bude „oveľa drsnejšia a polarizovanejšia“ ako predchádzajúce súboje o tento post.

Súčasná šéfka EK má podľa Ondarza len obmedzenú podporu pre druhé funkčné obdobie zo svojej vlastnej Európskej ľudovej strany (EPP). EPP v súčasnosti zastáva 178 zo 705 kresiel v Európskom parlamente.

Nedôvera vo vlastných kruhoch

7. marca sa v Bukurešti konalo tajné hlasovanie strany EPP, na ktorom sa vyberal líder strany. Ursula von der Leyenová v hlasovaní získala 80% hlasov. Šokujúce je však to, že bola jedinou kandidátkou. Z uvedeného vyplýva, že 20% členov sa rozhodlo neudeliť jej svoju podporu.

Delegácie z Francúzska a Slovinska dali pred zasadnutím jasne najavo, že jej kandidatúru nepodporia. Tajné hlasovanie však zdvojnásobilo predpokladanú mieru nesúhlasu.

„Ursula von der Leyenová je vo vlastnej strane v menšine,“ napísal francúzsky komisár Thierry Breton ešte v ten deň. „Zdá sa, že samotná strana EPP svojej kandidátke neverí,“ dodal.

Napäté vzťahy

Von der Leyenová má teraz aj napäté vzťahy s lídrom EPP Manfredom Weberom. Weber sa totiž pripojil k právnej námietke Európskeho parlamentu proti rozhodnutiu EK rozmraziť finančné prostriedky pre Maďarsko.

Zdá sa, že ľavicové aj pravicové zložky sa ju pokúsia zosadiť. Liberáli a socialisti čoraz viac spochybňujú vedúce postavenie Ursuly Von der Leyenovej.

„Odsudzujeme konzervatívne a liberálne strany, ktoré umožnili krajnej pravici prístup k moci,“ uvádza sa v manifeste Strany európskych socialistov. Európski socialisti vo februári nominovali za svojho hlavného kandidáta 70-ročného luxemburského komisára Nicolasa Schmita. „Oslovenie pravicových strán EPP bolo urážkou našich hodnôt a našej európskej histórie,“ uvádza sa ďalej v manifeste.

Záujem na jej neúspechu môžu mať aj Zelení. „ Ak sa jej nepodarí byť opätovne zvolená, miesto komisára podľa nemeckej koaličnej dohody pripadne Zeleným,“ uviedol Mac Viskanic, politický poradca v Európskom parlamente.

Popri tom všetkom, aby Von der Leyenová získala druhé funkčné obdobie, čelí ďalším dvom kľúčovým prekážkam : Prvou je rastúca sila eurokritických skupín Identita a demokracia (ID) a Európski konzervatívci a reformisti (ECR). Druhá prekážka je samotná Von der Leyenová.

Prekážkou si je ona sama

Von der Leyenová nikdy nezačala viditeľnú celoeurópsku kampaň. Ako predsedníčka EK žije, pracuje a v podstate aj spí na 13. poschodí, v sídle EKv Bruseli – a to od roku 2019. Na niektorých to môže pôsobiť dojmom, že sa predsedníčka úplne vzdialila od reality. Mnohí zo spriaznených kruhov sa domnievajú, že jej svet sa odohráva v bruselskej „bubline“.

Je druhou generáciou úradníkov EÚ . Jej otec Ernst Albrecht sa v roku 1958 stal jedným z prvých úradníkov EÚ a ona strávila prvých 13 rokov svojho života v bruselskej štvrti Ixelles, kde študovala na Európskej škole.

Von der Leyenová by sa, teoreticky, mala zúčastniť na siedmich predvolebných podujatiach v rôznych krajinách, vrátane živých diskusií s ostatnými kandidátmi. Jej účasť na podujatiach však nie je istá.

Na sociálnych sieťach tiež nevedie nejakú významnú kampaň. Oficiálny účet jej kampane na X, @vonderleyen_epp, mal 26. marca len päť príspevkov a 2 305 sledovateľov.

Možnú politickú záchranu Von der Leyenovej by mohlo priniesť spojenectvo s novým stredopravým Európskym parlamentom. Avšak akékoľvek takéto začínajúce porozumenie sa už stalo terčom útokov zo strany pravice aj ľavice.