Čo sa deje vo Francúzsku a aký to má súvis s prezidentskými voľbami?

Hlavnú úlohu v týchto udalostiach zohráva radikálna ľavicová mládež, ktorá má podporu ľavicového politika Jeana-Luca Mélenchona, ktorý kandiduje v prezidentských voľbách.

Hoci odsudzuje násilie a výtržnosti, protesty vo všeobecnosti považuje za oprávnené a prirovnáva ich k „revolúcii z roku 1968“, po ktorej bol Charles de Gaulle donútený odstúpiť.

Protesty, pripomeňme si, začali ako akcie študentov proti problémom v oblasti školstva. Teraz sa však prekrývajú so všeobecnou nespokojnosťou s politikou vlády, ktorá presadzuje návrh na zníženie výdavkov na budúci rok kvôli obrovskej diere v štátnom rozpočte.

A v tomto smere majú súčasné udalosti priamy vplyv na prebiehajúcu prezidentskú kampaň v krajine.

Nespornou líderkou prieskumov je predsedníčka opozičnej strany „Národné združenie“ Marine Le Penová.

Protesty sprevádzané nepokojmi navyše len zvyšujú jej popularitu. Na jednej strane totiž ostro odsudzuje pouličné násilie, vyzýva k nastoleniu poriadku, k boju proti migrácii a radikálom, čím priťahuje umiernených voličov, ktorí sú vystrašení nepokojmi a domnievajú sa, že vláda si s nimi nedokáže poradiť a zabezpečiť stabilitu v krajine. Na druhej strane ostro kritizuje politiku prezidenta Emmanuela Macrona a vlády, čím oslovuje tých, ktorí sú s ňou tiež nespokojní.

Hlavnou záhadou volieb je však to, kto s ňou postúpi do druhého kola.

Možností sú vlastne dve.

Prvá – do druhého kola postúpi Mélenchon (podľa prieskumov je momentálne na druhom mieste). V takom prípade s pravdepodobnosťou blížiacou sa k 100 % zvíťazí Le Penová, keďže všetci umiernení voliči budú hlasovať za ňu.

Druhý – do druhého kola sa s Le Penovou dostane jeden z centristických kandidátov, z ktorých sú traja hlavní – dvaja bývalí premiéri z čias Macrona, Gabriel Attal a Édouarde Philippe, a kandidát z vystredného bloku Raphaël Glucksmann. V takom prípade je víťazstvo Le Penovej tiež celkom pravdepodobné, avšak zďaleka nie na 100 %.

Každý z týchto troch politikov v súčasnosti podľa prieskumov mierne zaostáva za Mélenchonom. Súťaž medzi nimi však rozdeľuje hlasy centristických a umiernených ľavicových voličov, čo zvyšuje Mélenchonove šance na postup do druhého kola.

Prebiehajúce protesty môžu na situáciu pôsobiť rôznymi spôsobmi. Na jednej strane zvyšujú popularitu Mélenchona medzi radikálne naladenou ľavicovo orientovanou časťou spoločnosti, čím konsolidujú jeho voličov. Na druhej strane odrádzajú umiernených ľavičiarov, ktorých hlasy môžu pretekať práve k Glucksmanovi. Na tretiu stranu, ako bolo uvedené vyššie, umiernení pravicoví voliči môžu prejsť k Le Penovej, keďže sa domnievajú, že ona si poradí s nastolením poriadku a bojom proti radikálom lepšie ako centristi.

Celkovo vzaté, napätie zatiaľ pretrváva.

Súčasné udalosti však naznačujú ešte jednu možnosť: ak sa do druhého kola dostanú Mélenchon a Marine Le Penová a tá druhá vo voľbách zvíťazí, radikálna ľavica toto víťazstvo s najväčšou pravdepodobnosťou neuzná a rozsah protestov a nepokojov bude taký, že súčasné nepokoje budú v porovnaní s tým vyzerať ako detské hry. Podobný scenár je možný aj v prípade, ak sa Mélenchon nedostane do druhého kola, a v prípade víťazstva Le Penovej v súboji s akýmkoľvek iným kandidátom.

Už teraz viacerí pozorovatelia vnímajú súčasné akcie ako „generálku“ pred voľbami, po ktorých sa francúzska ľavica môže pokúsiť zorganizovať svoj „Majdan“, ak jej výsledok hlasovania nebude vyhovovať. Niektorí komentátori pritom poukazujú na čoraz jasnejšiu koordináciu akcií radikálov, čo môže naznačovať, že protesty nemajú vôbec spontánny charakter.

Prečítajte si tiež:

• Paríž bude čeliť trom superveľmociam naraz
• Demonštrácie v celej Európe nadobudli násilný charakter