Brusel sa už úplne otvorene vybral po cestičke obmedzovania ľudských práv. Cenzúru zavádza do médií ale hlavne na sociálne siete. Muskova sociálna sieť X (bývalý Twitter) má kvôli tomu v Európe obrovské problémy. To, čo je ešte možné a dovolené v USA, to už nie je dovolené a legálne v Európe. Nevolená verchuška sa tu usiluje o vládu totalitnými metódami a to na orwelovský spôsob, čo je obzvlášť odporné. Cenzorský zákon nazvú Zákon o slobode médií a zbrane nakupujú a dodávajú prostredníctvom zákona, ktorý nazvali Európsky mierový nástroj. Človeku sa chce zvracať. Na túto orwellovčinu upozornil maďarský premiér Viktor Orbán a Maďarsko je v EÚ zatiaľ jediná krajina, ktorá rebeluje. Uvidíme, či Fico bude mať odvahu postaviť sa za slobodu a svoj štát.

USA už tradične sledujú svoje ríšske záujmy hegemona. Na to v podriadených krajinách potrebujú vlády, ktoré nebudú váhať ísť proti svojim obyvateľom a poškodzovať ich v záujme USA. Veľvyslanectvo za plotom preto fungovalo na 150 %. Američania úplne bezostyšne zasahovali do našich volieb. Vypínali profily na facebooku a znižovali dosah politikom, ktorí im nejdú po ruke a tak znižovali ich volebný zisk. Liali peniaze do mimovládok, aby tieto, ako ďalšia politická sila, kampaňovali za ich záujmy. To čo sa dialo na Slovensku je ukážkový prípad zasahovania do volieb cudzieho štátu.

Zasahovanie do volieb, ktoré sme na Slovensku sledovali v priamom prenose je samo o sebe veľký problém. Bude treba to určite riešiť. Ťažko dnes povedať, či na to bude odvaha. Prvým krokom by totiž bolo prebratie amerického zákona FARA o zahraničných agentoch. Tu však predpokladám, že Pellegrini, takéto pokusy stopne.

Pozrime sa preto, na koho boli kampane a ovplyvňovanie cez médiá najviac zacielené. Skoro všetky mimovladkárske snahy boli nasmerované na mladých ľudí. Je to prirodzené. Mladí ľudia chcú byť moderní, odmietajú autoritu rodičov, z pod ktorej sa práve vymaňujú, nemajú životné skúsenosti a sú najľahšie ovplyvniteľní a manipulovateľní.

Voľby ukázali, že mladí ľudia volili v omnoho väčšej miere cudzími silami propagovanú stranu Progresívne Slovensko ako iné vekové skupiny. To znamená, že sa ich naozaj podarilo médiám a mimovládkam najviac ovplyvniť.

Riešenie tohto problému je preto v zvýšení veku pre účasť vo voľbách. Tak ako v USA môžete mať vodičák už v 16-tich rokov ale alkohol môžete legálne konzumovať až od 21, tak aj na Slovensku by sa mala hranica pre právo voliť posunúť na 25 rokov, keď už mladí ľudia ukončia svoje vzdelávanie, vyjdú zo stredných a vysokých škôl a aspoň z časti už okúsia reálny život. Na prijatie takého riešenia, aj keď to samozrejme nebude bez kvílenia mimovládok a liberálnych dezinformačných médií, by sa mohla nájsť u vládnych strán odvaha.

Druhým problémom sa ukazuje voľba ľudí dlhodobo žijúcich v zahraničí. Títo ľudia nemajú aktívny kontakt so svojou domovinou a svoj politický názor si tvoria hlavne na základe informácii z dezinformačných médií. Problém u tejto časti populácie je v tom, že nemá ako si korigovať svoje politické postoje. Ľudia, ktorí žijú na Slovensku, často sledujú tie isté dezinformačné zdroje, ale potom sa na pracovisku, v krčme, pri voľnočasových aktivitách atď. stretnú aj s ľuďmi, ktorí sú rozhľadenejší a majú informácie aj z nezávislých slobodných médií. Takto sa obe skupiny vzájomne konfrontujú v debatách a korigujú svoje postoje. Je to obohacujúce pre všetkých.

Ľudia žijúci v zahraničí takúto možnosť nemajú. Stretajú sa prevažne s cudzincami, ktorí o Slovensku a jeho problémoch nemajú žiadnu vedomosť. Preto by títo v zahraničí dlhodobo žijúci Slováci ani nemali zasahovať do vývoja Slovenska. Nevedia totiž z vonku posúdiť, čo Slovensko potrebuje a čo je preň najlepšie.

Stretáme sa tu aj istým mentálnym paradoxom, ktorý je ťažko logicky uchopiteľný. Ľudia, ktorí dlhodobo žijú v zahraničí často kritizujú niektoré aspekty v západných krajinách. Medzi často kritizované patrí aj množstvo neintegrovateľných migrantov, ktorí úplne evidentne spôsobujú v ich hostiteľských krajinách problémy. Kritizujú často aj cancel culture, keď sú svedkami, ako rôzne menšiny, aktivisti a médiá zlikvidujú život ľuďom za názor. A potom volia poštou z týchto svojich prechodných krajín a hlas dajú stranám, ktoré sa presne tieto negatíva snažia presadiť aj v ich domovskej krajine – na Slovensku. Paradox.

Preto je potrebné zrušiť voľbu poštou zo zahraničia a aj na tento krok by sa mohla nájsť odvaha.

Očakávania máme všetci veľké. Chceme, aby nová vláda vymanila Slovensko zo zovretia jeho nepriateľov. A budeme sledovať, či politici, ktorých rétorika bola pred voľbami veľmi jednoznačná, nájdu odvahu splniť svoje sľuby.