Výzva prichádza potom, ako sa Róbert Fico vyjadril, že na samite nepodporí ďalšie vojnové ťaženie EÚ na Ukrajine. Tentoraz z dôvodu, aby bola Ukrajina za rokovacím stolom, za ktorý ju volá Trump aj Putin silnejšia.

Podľa autorov výzvy, čo sú len hlasné trúby združenia slovenských mimovládok Platforma pre demokraciu, ktorej je aj OZ Mier Ukrajine členom, inšpirovaných facebookovými vyjadreniami otca tretieho sektora na Slovensku Pavla Demeša, sa 6. marca v Bruseli rozhodne o našej budúcnosti. Pritom lídri 27ičky rysujú našu budúcnosť na každom svojom stretnutí. Je to dokonca ich povinnosť prerokovať a odsúhlasiť alebo neodsúhlasiť ďalšie smerovanie únie. Dať komisii, parlamentu politické noty. Deklarovať na čom panuje zhoda, čo môže Európska komisia rozpracovať do návrhov Smerníc. A nebude tomu inak ani najbližší štvrtok.

Autori výzvy správne uvádzajú, že premiér bude na samite reprezentovať Slovensko. Áno, Slovensko, nie časť zosieťovaného politicky angažovaného tretieho sektora a občanov, ktorých od volieb 2023 hucká proti súčasnej vláde. Tých pár desiatok tisíc občanov a priori nahnevaných na vládnu koalíciu, ktoré sú ochotné počúvať čo 2 týždne bezobsažné heslá rečníkov z tribún protestov, ktoré mimovládky organizujú aj z prostriedkov slovenských daňových poplatníkov, namiesto toho, aby ich venovali potrebným, ani zďaleka nepredstavuje Slovensko.

Okrem iného požadujú, aby Róbert Fico na samite podporil silnú Európu. Avšak aká je to tá silná Európa, tak to nijako nedefinujú. Rozhodne dnes EÚ silná nie je, o čom svedčí aj Prodiho Správa o stave únie, v ktorej pomenoval, kam sa tá kedysi silná únia pod vedením progresívcov dostala. V rozhovore pre Hlavné Správy citoval neradostné konštatovania zo Správy ekonóm a analytik Martin Halás (tu).

Fico: Slovensko má svoje podmienky pred summitom EÚ

Premiér nemá odstupovať na samite od záväzkov, ktoré Slovensko prijalo ako člen EÚ a to najmä v oblasti jednoty pri rozhodovaní. Slovensko vždy rešpektuje svoje záväzky, aj tie pri jednotnom rozhodovaní. Naopak je to EÚ, ktorá si nectí právo veta ani v tom mále oblastí, v ktorých členským štátom po prijatí Lisabonskej zmluvy ešte zostalo. Čím úniu oslabuje. Vždy, keď nie je možné dosiahnuť konsenzus, nastupuje snaha veto obísť. Tak sa obišlo pri schvaľovaní povinných kvót na rozdeľovanie nelegálnych imigrantov v roku 2015, keď sa rozhodnutie o ich prijatí prenieslo na ministrov vnútra Rady EÚ, kde boli odporcovia kvót prehlasovaní. Tak musí ísť Viktor Orbán na toaletu, keď nie je pre Maďarsko, ktoré pri rokovacom stole zastupuje, pripravené podporiť nejakú agendu, na ktorej panuje zhoda ostatných.

EÚ by bola silnejšia, keby tak ako bola vytvorená, bola hlasom mieru a nie vojny a rešpektovala právo veta a neznásilňovala ho.

Navýšenie obranného rozpočtu na 3 % HDP

Premiéra aktivisti vyzývajú, že sa má zaviazať k navýšeniu obranného rozpočtu na 3 % HDP do roku 2027, čo považujú za kľúčový krok k posilneniu našej obranyschopnosti.

V roku 2024 bol štátny rozpočet Slovenskej republiky schválený so stanovenými príjmami vo výške 22 701 961 400 eur a výdavkami vo výške 30 317 892 299 eur, čo predstavovalo plánovaný schodok 7 615 930 899 eur.

K 31. decembru 2024 dosiahol štátny rozpočet skutočné príjmy vo výške 24 457,8 mil. eur a výdavky vo výške 30 823,9 mil. eur, čo viedlo k hotovostnému schodku 6 366,1 mil. eur. Tento výsledok predstavuje medziročné zlepšenie o 1 309,2 mil. eur a zároveň bol deficit nižší o 1 249,8 mil. eur oproti pôvodnému plánu na rok 2024. Niežeby opozícia, či angažované médiá vládu za tento štátnický počin pochválili.

V roku 2024 dosiahol podľa štatistického úradu hrubý domáci produkt (HDP) Slovenskej republiky nominálnu hodnotu približne 130 miliárd eur. V roku 2024 Slovensko vynaložilo na obranu 2 % HDP, čo predstavovalo približne 2,6 miliardy eur, čo je 8,43 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu. A to aj napriek šialenej konsolidácii, ku ktorej musela vláda po predošlom bačovaní Matovičovcov pristúpiť.

Dajme bokom, že bezobsažné navýšenie rozpočtu na obranu na 3 % nijako našu obranyschopnosť nezvyšuje. Dnes dávame 2 % a vôbec nevieme v akom stave naša obranyschopnosť vďaka tomu je.

Ak by Slovensko do roku 2027 zvýšilo výdavky na obranu na 3 % HDP, znamenalo by to:

1. Vyššiu sumu na obranu – Pri predpoklade, že HDP Slovenska v roku 2027 bude na úrovni 140 miliárd eur (odhadovaný rast), by 3 % z HDP predstavovali 4,2 miliardy eur ročne na obranu. To je o 1,6 miliardy eur viac ako v roku 2024 (keď to bolo 2,6 miliardy eur).

2. Vyšší podiel zo štátneho rozpočtu – Ak by celkový štátny rozpočet v roku 2027 bol napríklad 32 miliárd eur, tak by výdavky na obranu tvorili približne 13 % štátneho rozpočtu (oproti 8,43 % v roku 2024).

3. Nutnosť nájsť zdroje financovania – Na pokrytie vyšších výdavkov by vláda musela:

Zvýšiť príjmy (vyššie dane, rast ekonomiky, viac odvodov).

Presunúť výdavky z iných oblastí (napr. školstvo, zdravotníctvo, sociálne programy).

Zvýšiť deficit a štátny dlh, čo by znamenalo vyššie úroky na obsluhu dlhu.

4. Väčšia investícia do modernizácie armády – Viac financií by povedzme umožnilo pokračovať v nákupe nových stíhačiek F-16, zvýšiť počet obrnených vozidiel, dronov, radarových systémov, posilniť infraštruktúru a logistiku Ozbrojených síl SR, zvýšiť platy vojakom a prilákať nových profesionálnych vojakov.

Tak sa pýtam týchto našich vyzývateľov Róberta Fica, kde navrhujú na to finančné zdroje nájsť. A zároveň, či už o 2 týždne potom, ako by na to vláda pristúpila nebudú vyzývať tentoraz ľudí na námestia, aby vystúpili proti Ficovej drahote, ktorá je spojená pupočnou šnúrou s týmto navýšením zdrojov na obranu.

Niektorými požiadavkami aktivisti vykopávajú otvorené dvere

S vyjadrením podpory Ukrajine v jej práve na sebaobranu, územnú celistvosť a zvrchovanosť v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc nemal Róbert Fico problém od roku 2014 a predpokladám, že nebude mať ani dnes.

Od precedensu pri násilnom odtrhnutí Kosova je postoj slovenskej vládnej reprezentácie principiálny. A rovnako ako neuznáva násilnú zmenu hraníc pri Kosove, tak ju neuznáva ani pri Ukrajine, lebo tým vyjadruje náš štátotvorný záujem, ktorý umožňuje zachovať územnú celistvosť Slovenska. V tejto požiadavke vykopávajú aktivisti otvorené dvere.

Naopak mali by sa pozrieť do vlastných radov. Sú to predstavitelia Progresívneho Slovenska, ktorí vajatajú pri hlasovaniach o Kosove v Európskom parlamente.

Aj nasledujúca požiadavka na podporu iniciatív vedúcich k prímeriu a mierovým riešeniam, ktoré zároveň prispejú k stabilite a bezpečnosti v Európe je z kategórie zbytočných.

Nič iné v súvislosti s vojenským konfliktom na Ukrajine vláda s Róbertom Ficom v čele nepožaduje. Len aby si zúčastnené strany sadli čo najskôr za rokovací stôl, aby utíchli zbrane, prestali sa vzájomne zabíjať, aby rokovali o mieri, hoc aj 10 rokov.

Len na rozdiel od súčasnej opozície a aktivistov mimovládok je Fico presvedčený, že Ukrajina bola najsilnejšia vo februári 2022, možno ešte skôr. Pred Majdanom 2013/2014, keď západ násilím otočil jej nasmerovanie na západ. A že každé ďalšie nalievanie peňazí, zbraní, vojenská podpora Ukrajiny, ju len oslabuje. Stráca čoraz viac živej sily a územia. Navyše „pomoc“ konflikt len eskaluje a nie je slovami Donalda Trumpa počas hádky so Zelenským Oválnej pracovni Bieleho domu vylúčená jadrová koncovka.

Skutočnosť, že slovenská vláda nepociťuje zo strany Ruskej Federácie hrozbu, na rozdiel od aktivistov, pre ktorých je Rusko hrozbou odvtedy ako opitého Jeľcina vystriedal v Kremli cieľavedomý a rozhodný Putin, je dané tým, že Fico vedie politiku od začiatku na všetky 4 svetové strany a je rozhodnutý s RF po skončení vojenského konfliktu spolupracovať. A to nielen obnoviť naplno hospodársku a kultúrnu spoluprácu, ale aj v otázke vytvorenia spoločného bezpečného priestoru v Európe, z ktorého Rusko byť vylúčené nemôže. A v tom duchu sú aj vyjadrenia ďalších Smerákov, ako aj ministra obrany Róberta Kaliňáka, od ktorých sa má premiér podľa aktivistov dištancovať.

Michal Šimečka: Ficova vláda nerozvíja partnerstvá s našimi najbližšími spojencami

Na konci výzvy zaznieva z pera aktivistov požiadavka, aby Slovensko stálo po boku silných a odhodlaných európskych demokracií – v mene spravodlivého mieru na Ukrajine a silnej, spoločnej európskej obrany. Ako si ten spravodlivý mier na Ukrajine predstavujú? A je v súlade s realitou 3 ročného úsilia Ukrajiny za kontinuálnej a rastúcej vojenskej podpory Európy a USA o vytlačenie ruských vojsk za hranice Ukrajiny z pred roka 2014? A ako si predstavujú spoločnú európsku obranu? Bez Ruska? Namierenú na Rusko? To určite nie je predstava väčšiny slovenskej populácie o bezpečnosti Slovenska, ktorú našťastie ten zosieťovaný tretí sektor nepredstavuje.

Po tom ako z USA zaznel hlas mieru, prebehlo niekoľko stretnutí lídrov nielen Európy odhodlaných nechať Ukrajincov aj naďalej krvácať v nezmyselnej vojne. Lídrov tých krajín, ktorých vojenské ambície na Ukrajine ešte uspokojené zjavne neboli. A vláde je vyčítané, že sa na týchto stretnutiach priateľov vojny nezúčastňuje.

Včera z úst Beáty Jurík (PS) zaznelo nové označenie pre túto skupinu „mierotvorcov“. Progresívcom už nestačí pomenovanie „koalícia ochotných“, pre nich sa v Paríži a v Londýne formuje „koalícia zodpovedných“.

Silne mi to pripomína rétoriku Matovičovcov o zodpovedných Slovákoch, čo sa postavili do radu na vytretie nosa počas 2. SNP a potom týždeň čo týždeň odovzdávali zodpovednosť za svoje zdravie do rúk nespoľahlivým testom. Ako aj do rúk politikom zneužívajúcich strach obyvateľov šírený médiami, ktorí na Slovensku manažovali pandémiu na tlačovkách. A nakoniec do rúk farmaloby a nimi presadzovaným nedotestovaným, experimentálnym vakcínam. Všetkých z pandémie vyliečil z večera do rána Vladimír Putin, keď so svojim vojskom prekročil vo februári 2022 hranice Ukrajiny.

Pobavili ma posledné slová výzvy, kde autori píšu o „našom odhodlaní brániť Ukrajinu“. To ich odhodlanie začína a konči za klávesnicou počítača, na ktorom formulovali znenie výzvy. V opačnom prípade by už dnes bránili Ukrajinu niekde v zákope na ukrajinskom fronte, aby išli príkladom zatiaľ neodhodlaným, Slovákom.

No a šírenie strachu, že je Slovensko a Európa v ohrození a výzva na podpis a zdieľanie tejto výzvy adresovanej Róbertovi Ficovi nechávam bez komentára.