Napätie sa vyostrilo po tom, čo americký prezident Donald Trump varoval, že Spojené štáty môžu „zničiť“ iránsku energetickú infraštruktúru, ak Teherán neobnoví plavbu cez strategický Hormuzský prieliv. Iránska armáda následne uviedla, že v prípade ďalších útokov bude cieliť na energetické, technologické aj odsoľovacie zariadenia USA a Izraela v regióne.

Už začiatkom marca došlo k incidentom, ktoré naznačujú možnú eskaláciu. Bahrajn obvinil Irán z dronového útoku na odsoľovacie zariadenie, zatiaľ čo Teherán tvrdí, že Spojené štáty predtým zasiahli podobnú infraštruktúru na ostrove Kešm. Iránsky minister energetiky zároveň uviedol, že útoky poškodili desiatky zariadení na prenos a úpravu vody.

Význam odsoľovacích zariadení v regióne je pritom kľúčový. Blízky východ patrí medzi najsuchšie oblasti sveta a veľká časť pitnej vody pochádza práve z odsoľovania morskej vody. V niektorých krajinách, ako napríklad Kuvajt či Omán, pokrýva až 90 percent spotreby. Odborníci varujú, že ich vyradenie by mohlo mať dramatické dôsledky pre obyvateľstvo aj ekonomiku.

Experti upozorňujú, že útoky na vodnú infraštruktúru by mohli vyvolať ešte širší konflikt. Nedostatok vody by mohol viesť k masovým presunom obyvateľstva, prísnemu prideľovaniu zdrojov a ochromeniu priemyslu či turizmu. Aj keď zariadenia disponujú rezervami na niekoľko dní a sú často prepojené, dlhodobejšie výpadky by mali vážne následky pre celý región.