Vo veku 85 rokov zomrel maliar a výtvarník profesor Vladimír Popovič

Vladimír Popovič sa narodil 27. novembra 1939 vo Vysokej nad Uhom. Detstvo prežil na Zamagurí a Spiši. Po druhej svetovej vojne sa jeho rodina presťahovala do Kežmarku. V detstve hral na husliach, začal skicovať a maľovať, hlavne keď sa zotavoval z tuberkulózy v roku 1952.

Ako 16-ročný už vedel, že chce byť výtvarníkom. Odišiel do Bratislavy, kde študoval na Škole umeleckého priemyslu (1955 – 1959). V roku 1959 ho prijali na štúdium maľby na bratislavskej VŠVU. Ešte počas štúdia sa presadil v rámci slovenskej a zahraničnej avantgardy.

Keď v roku 1965 končil štúdiá na VŠVU, boli „zlaté šesťdesiate“ – vystavoval prvé papierové krkváže, asambláže a robil akcie s papierom, ktorý bol pre neho rovnocenný tvorivý materiál. Významne sa podieľal na výtvarnom výsledku filmu režiséra Ela Havettu „Slávnosť v botanickej záhrade“ (1969). V takzvanom „divadle obrazov“ presadzoval spojenie slova, obrazu a hudby.

V 70. rokoch 20. storočia, ktoré v živote umelca poznamenala aj vážna automobilová nehoda, sa Popovič ešte venoval výbušnej gestickej maľbe. Potom prišlo orwellovské obdobie 80. rokov tlmenej šedej maľby „betónových sonát“, „kongresov“ a zlostných ironických kresieb vyrytých do pasty. V tomto období sa v jeho tvorbe prejavilo najviac beznádejných prvkov (tento stav sa prehĺbil ešte viac po emigrácii jeho syna do Veľkej Británie v roku 1984).

Po roku 1989 objavený a uznaný výtvarnými teoretikmi usporiadal Vladimír Popovič rad svojich retrospektívnych výstav. Začal učiť na VŠVU v Bratislave, kde viedol multimediálny ateliér 17 rokov ako profesor (1990 – 2007). Slovenská národná galéria uviedla rozsiahlu autorskú prehliadku jeho diela s názvom „Veľká retrospektíva“ (2002).

V tom istom roku patril medzi päť slovenských umelcov, ktorí v priestoroch hlavného sídla Svetovej banky vo Washingtone netradičným a atraktívnym spôsobom predstavili tvorbu z papiera. Výtvarníci vytvárali papierové objekty pre konkrétne priestory banky. Veľkorozmerné a veľkoplošné inštalácie sa skoro na dva roky stali súčasťou architektúry budovy. Po ukončení výstavy zaradila Svetová banka tieto diela do svojich zbierok a sú sprístupnené v jej hlavnom sídle.

Od decembra 2010 do marca 2011 vystavoval Popovič v Múzeu moderného umenia Danubiana v Čunove diela ostatného desaťročia svojej tvorby. Obrazy sú nabité erotikou, ale aj pútavou farebnosťou, zasiahnuté krásou tatranských štítov, večnou inšpiráciou umelcovho rodiska.

Na 16. ročníku Ceny Nadácie Tatra Banky za umenie udelili Vladimírovi Popovičovi v roku 2011 cenu za výtvarné umenie.