Vo Vatikáne sa začne konkláve, kardináli budú voliť v poradí 267. pápeža

Vo Vatikáne sa dnes začne očakávaná voľba nového pápeža. Kto povedie Cirkev po pápežovi Františkovi rozhodne 133 kardinálov. Pôjde v poradí o 267. pápeža. Kardináli budú dnes podvečer hlasovať iba raz, v ďalšie dni dvakrát v dvoch kolách, teda denne dokopy štyrikrát. Prvý dym z komína na streche Sixtínskej kaplnky by sa mohol objaviť dnes po 19:00, vo Vatikáne však neočakávajú, že by už dnes večer zaznel z lodžie na Bazilike sv. Petra známy latinský výraz „Habemus papam!“ – „Máme pápeža!“

HS / SITA / TASR

Na snímke sixtínska kaplnka, kde sa kardináli zídu, aby zvolili nového pápeža / Foto: SITA/AP-Vatican Media

▶ ❚❚ ↻

Prvý deň konkláve je špecifický.

„Dopoludnia sa uskutoční svätá omša v Bazilike sv. Petra, ktorá je za zvolenie nového pápeža. Popoludní sa budú kardináli presúvať z Domu sv. Marty, kde bývajú, do Apoštolského paláca,“ uviedol pre agentúru SITA náboženský redaktor denníka Postoj Pavol Rábara.

Následne o 16:30 budú pripravení v Paulínskej kaplnke, odkiaľ prejdú chodbou do Sixtínskej kaplnky.

„Popritom budú spievať litánie k Všetkým Svätým. Keď vojdú do kaplnky, nasledovať bude hymnus Vzývanie Ducha Svätého, potom slávnostná prísaha kardinálov a zaznie aj duchovný príhovor kazateľa,“ opísal Rábara.

Až následne sa podľa jeho slov pristúpi k prvej voľbe.

„V tento deň bude iba jedno hlasovanie a po ňom uvidíme dym, ale je veľmi malá pravdepodobnosť, že by to bol hneď biely dym,“ poznamenal.

Pred voľbou pápeža však musí z úst majstra pápežských liturgických slávení zaznieť latinský výraz „Extra omnes!“, čo znamená „Všetci von!“. Sixtínska kaplnka sa uzavrie, ostanú v nej len oprávnení voliči. Po rozdaní lístkov a zapísaní mena, hodí každý kardinál svoj hlasovací lístok do urny prikrytej tanierom.

„Po tom, ako všetci kardináli vložia svoje lístky do urny, prvý z troch skrutátorov ňou niekoľkokrát zatrasie, aby sa lístky premiešali,“ popisuje postup talianske vydanie portálu Vatican News.

Posledný skrutátor ich následne spočíta.

„Jeden po druhom vyberie lístky z urny a vloží ich do ďalšej prázdnej nádoby,“ informuje Vatikán.

Ak by sa počet lístkov nezhodoval s počtom voličov, musia ich spáliť a pokračovať ďalším hlasovaním. V prípade, že počet sedí, nasleduje čítanie uvedených mien. Lístky potom zošijú niťou, každý prepichnú cez latinské slovo „eligo“, čo znamená „volím“. Na zvolenie pápeža sú potrebné minimálne dve tretiny hlasov. V prípade súčasného konkláve pôjde teda o 89 hlasov z celkového počtu 133 kardinálov – voličov.

„Ešte predtým, než kardináli – voliči opustia Sixtínsku kaplnku, budú všetky hlasovacie lístky spálené v liatinovej peci, ktorú použili po prvýkrát počas konkláve v roku 1939,“ pripomína portál.

Druhá pec z roku 2005 sa používa na chemikálie, ktoré zafarbia dym vychádzajúci z komína Sixtínskej kaplnky.

Ako v utorok počas brífingu informoval hovorca Vatikánu Matteo Bruni, od štvrtka sa budú konať vždy dve kolá hlasovania dopoludnia a dve v podvečer až do zvolenia pápeža.

„V prípade, že kardináli voliči budú mať problém zhodnúť sa na volenej osobe, po troch dňoch bez výsledku bude voľba prerušená, a to najviac na jeden deň,“ uviedol.

Kardináli budú môcť podľa vatikánskeho portálu využiť prestávku na modlitbu či voľný rozhovor medzi sebou. Potom sa hlasovanie obnoví. Ak sa ani po siedmich hlasovaniach dostatočný počet kardinálov nezhodne na mene nového pápeža, nasledovať bude ďalšia prestávka. Pápež Benedikt XVI. ešte v roku 2007 zaviedol časový limit konkláve. Ak sa ani po deviatich dňoch, teda 34 skrutíniách, kardináli nezhodnú na mene, nasledovať bude jedno záverečné hlasovanie medzi dvoma kardinálmi, ktorí získali najvyšší počet hlasov v poslednom kole. Títo kandidáti už ale nebudú môcť hlasovať, no aj naďalej je v takomto prípade na zvolenie potrebná dvojtretinová väčšina.

Začína sa voľba nového pápeža. Kardináli konkláve v číslach

Stotridsaťtri kardinálov s priemerným vekom 70 rokov, väčšinou vybraných zosnulým pápežom Františkom, sa pripravuje na voľbu jeho nástupcu na konkláve, ktoré sa začína v stredu. Hoci mnohí z nich budú ako obvykle z Európy, a najmä z Talianska, tentoraz ich bude menej.

Počas svojho pontifikátu sa František zameral na menovanie väčšieho počtu kardinálov z „periférií“ katolíckeho sveta. Spomedzi 252 kardinálov, ktorí tvoria najvyššiu vrstvu katolíckej cirkvi, môžu nového pápeža voliť iba tí, ktorí majú menej ako 80 rokov. To znamená, že 117 kardinálov nebude v Sixtínskej kaplnke pre vekové obmedzenie a ďalší dvaja mladší ako 80 rokov, John Njue z Kene a Antonio Canizares Llovera zo Španielska, sa nezúčastnia pre zdravotné problémy.

Najlepšie zastúpeným regiónom na konkláve bude Európe s 52 kardinálmi. Tí tvoria 39 percent všetkých voliteľov. To je pokles oproti roku 2013, keď Európania tvorili viac ako polovicu (52 percent), alebo 60 z 115 kardinálov na konkláve, ktoré zvolilo pápeža Františka.

Ázia je na druhom mieste s 23 kardinálmi, nasleduje Stredná a Južná Amerika (21), Afrika (17), Severná Amerika (16) a Austrália a Oceánia (4).

Spomedzi krajín bude mať najviac zástupcov Taliansko – 17. To je však pokles oproti 28, ktoré mala „domovina Vatikánu“ v roku 2013. Nasledujú Spojené štáty s 10 a Brazília so siedmimi. Francúzsko bude mať päť kardinálov.

Domovská krajina zosnulého pápeža Františka, Argentína, poslala štyroch kardinálov, rovnako ako Španielsko, Kanada, India, Poľsko a Portugalsko. Pobrežie Slonoviny s dvoma kardinálmi bude jedinou africkou krajinou, ktorá bude mať na konkláve viac ako jedného zástupcu.

Okrem 69 krajín, ktoré vyslali kardinálov, bude Jeruzalem zastúpený Pierbattistom Pizzaballom, talianskym patriarchom mesta, kde zomrel Ježiš Kristus. Priemerný vek na konkláve bude 70 rokov a tri mesiace.

Najstarším kardinálom na konkláve bude Španiel Carlos Osoro Sierra, ktorý oslávi 80. narodeniny 16. mája. Najmladším bude arcibiskup z austrálskeho Melbourne, ale inak ukrajinský rodák a popredný predstaviteľ ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi Mykola Byčok, ktorý 13. februára oslávil 45. narodeniny.

Zo 133 kardinálov, ktorí sa zúčastnia na konkláve, až 108 vybral pápež František. Jeho predchodcovia Benedikt XVI. a Ján Pavol II. vybrali 20, resp. päť kardinálov.

Imrich Gazda si myslí, že pápež by mohol byť zvolený v piatok, najneskôr v sobotu

Cirkevný analytik a zástupca šéfredaktora denníka Postoj Imrich Gazda si myslí, že pápež by mohol byť zvolený v piatok (9. 5.), najneskôr v sobotu (10. 5.). Nepredpokladá, že konkláve, teda voľba nového pápeža, sa bude radikálne predlžovať. Uviedol to pre TASR. Spomenul, že o niektorých silných favoritoch sa hovorí od začiatku. Sú to podľa neho kardináli Pietro Parolin, Matteo Zuppi a Luis Antonio Tagle.

„Kardináli mali dostatočný čas, aby sa počas uplynulých dní zoznámili, pretože vieme, že tento kardinálsky zbor, ktorý zanechal pápež František, je jeden z najpočetnejších a zároveň najpestrejších, ale uplynulé dni počas generálnych kongregácií kardinálov mali kardináli možnosť spolu diskutovať, spolu sa spoznávať,“ povedal.

Ako doplnil, za ten čas si každý ujasnil, ako vníma cirkev v budúcnosti a kto túto víziu dokáže najlepšie reprezentovať. Myslí si teda, že kardináli budú do konkláve vstupovať už s tým, že vedia, kto je ich preferovaný kandidát a v samotnom konkláve sa potom ukáže, kto z týchto kandidátov má reálnu šancu na zvolenie.

Podotkol, že v prvom kole, ktoré bude v stredu večer, bude každý kardinál voliť toho kardinála, ktorý je mu názorovo, hodnotovo v pohľade na budúcnosť cirkvi najbližší.

„V ďalších kolách voľby, teda vo štvrtok, eventuálne v piatok, keď bude vidieť, že tento jeho favorit je napríklad nezvoliteľný, ale iný kardinál, ktorý má podobné videnie cirkvi a hodnotové nastavenie má šancu byť zvolený, tak prejde od toho svojho pôvodne zamýšľaného kandidáta k inému podobnému a takto sa to jednoducho postupne vykryštalizuje medzi dvoch, troch favoritov a voľba už bude v podstate záležitosťou len medzi nimi,“ priblížil.

Analytik ďalej uviedol, že v prípade, že by hlavní favoriti neboli zvoliteľní, nevedeli by dosiahnuť dvojtretinovú väčšinu, prešlo by sa na plán B a boli by volení kardináli možno z druhého sledu. Spomenul aj priebeh konkláve v minulosti a aj toto konkláve môže podľa neho skončiť tým, že bude zvolený niekto z favoritov, ale môže byť zvolené úplne prekvapivé meno, ktoré Európanom ani nič nebude hovoriť.

V Sixtínskej kaplnke Apoštolského paláca vo Vatikáne sa v stredu začne konkláve, na ktorom kardináli s právom voľby zvolia 267. pápeža katolíckej cirkvi. Pápežom sa môže stať ktorýkoľvek pokrstený katolík, avšak prakticky ide vždy o niekoho zo zboru kardinálov. Hlasovať môže každý kardinál, ktorý mal v čase smrti predošlého pápeža menej ako 80 rokov.

Dúfame, že uvidíme biely dym, hovoria Spišiaci v Ríme

Medzi turistami a pútnikmi v Ríme sa v týchto dňoch ozýva aj slovenčina. Mnohí sa tu v čase konkláve ocitli náhodne. Pri plánovaní návštevy Večného mesta ani netušili, že budú môcť byť svedkami tejto mimoriadnej udalosti – voľby nového pápeža. V utorok sem takto pricestovali pútnici z Chraste nad Hornádom i Odorína na Spiši, ich zámerom bolo prejsť si v Jubilejnom roku sväté brány a pozrieť si Rím.

„Vyšlo nám to práve v tomto termíne. Božím riadením sa dnes pozrieme na výsledok konkláve a dúfame, že uvidíme aj biely dym,“ povedal pre agentúru SITA farár z Odorína v okrese Spišská Nová Ves Ľubomír Karkoška.

Do Ríma prišiel po pätnástich rokoch. V podvečer sa spolu s ďalšími Spišiakmi chytá na námestie sledovať, aký dym, biely či čierny, vyjde z komína Sixtínskej kaplnky.

„Budeme tu aj vo štvrtok a v piatok, myslíme si, že dovtedy kardináli rozhodnú,“ povedal optimisticky.

Kňaz Pavol Kadučák prišiel na púť so štyridsiatimi farníkmi z farnosti Chrasť nad Hornádom.

„Je to prozreteľnosť, že sme prišli práve v čase, keď sa koná konkláve. Prišli sme sa však poďakovať aj za pápeža Františka, ktorého sme mali veľmi radi,“ prezradil. Spišiakom sa páčil jeho prístup k ľuďom.

„Mal veľmi rád ľudí a mal k nim blízko. Často som vídala zábery z nejakej jeho nečakanej návštevy. Napríklad na okraji Ríma, kde často navštevoval sociálne byty a takto prekvapoval ľudí. Vedel s nimi rozprávať, jednoducho, potreboval ľudí, ich blízkosť k svojmu pôsobeniu, k pontifikátu,“ skonštatovala pútnička Vierka, ktorá sa modlí aj za voľbu nového pápeža.

Do Ríma sa na pár dní po tridsiatich rokoch vrátil Emil Faltin spolu s manželkou Annou z Chraste nad Hornádom.

„Boli sme tu vtedy s deťmi. Ani by sme si nepomysleli, že sa tu raz ocitneme pri takejto príležitosti,“ povedal.

Zažiť Rím v tomto čase i atmosféru počas konkláve označil za vzácnosť a zážitok na celý život.

„Púť sme mali naplánovanú už v januári, sme radi, že tu môžeme byť práve teraz,“ potvrdila jeho manželka Anna.

Mesto preplnené turistami ju neodradilo, ako povedala, vzhľadom na Jubilejný rok to očakávala. Práve s Rímom a osobitne Vatikánom bol spojený život strýka Emila Faltina.

„Pôsobil tu brat môjho otca. V 50. rokoch minulého storočia musel emigrovať, vyštudoval tu, vysvätili ho za kňaza a dostal sa na post sudcu Rímskej roty. Potom odišiel do dôchodku a vrátil sa na Slovensko, pochovaný je v Levoči,“ opísal v skratke život pápežského preláta Daniela Faltina (1927 – 2008). V Kurimanoch, kde sa narodil, pripomína jeho osobnosť aj pamätná tabuľa. Ako 23-ročný v októbri 1950 preplával rieku Moravu a ilegálne prešiel do Rakúska, bol súčasťou skupiny, ktorú viedol salezián Titus Zeman. Odtiaľ sa dostal do Ríma. Vyučoval kánonické právo na Pápežskej fakulte sv. Bonaventúru v Ríme či Inštitúte obojeho práva Pápežskej lateránskej univerzity. Sudcom Apoštolského tribunálu Rímskej roty bol v rokoch 1986 až 2003. Túto úlohu mu zveril pápež Ján Pavol II. Za života mu udelili Veľkú medailu sv. Gorazda a v roku 2002 aj Kríž prezidenta Slovenskej republiky II. stupňa za mimoriadne zásluhy pri budovaní dobrých vzťahov medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Na križovatke Bernolákovo treba počítať s dopravnými obmedzeniami. Pripomenula to bratislavská krajská polícia na sociálnej sieti. Ako podotkla, motoristom je k dispozícii iba zjazd na Bernolákovo v smere na Trnavu a ostatné zjazdy a výjazdy na križovatke sú uzatvorené.

Čítať viac | 20:04

Dánsky minister zahraničných vecí uviedol, že si nechá predvolať vedúcu diplomatickej misie USA v Kodani pre medializované informácie o údajnej špionáži Washingtonu v Grónsku.

20:02

Nový nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt nariadil nasadiť dodatočné dve až tri tisícky policajtov na posilnenie kontroly na hraniciach krajiny. Informoval o tom v stredu nemecký denník Bild. Hraničné kontroly v Nemecku doteraz vykonávalo 11-tisíc policajtov.

Čítať viac | 19:56

Friedrich Merz počas tlačovej konferencie s Donaldom Tuskom vyhlásil, že drastické obmedzenie nelegálnej migrácie je spoločným cieľom. Krajiny by podľa neho mali dať signál migrantom a prevádzačom, že dostať sa do EÚ bude v budúcnosti náročnejšie.