Prvý deň konkláve je špecifický.

„Dopoludnia sa uskutoční svätá omša v Bazilike sv. Petra, ktorá je za zvolenie nového pápeža. Popoludní sa budú kardináli presúvať z Domu sv. Marty, kde bývajú, do Apoštolského paláca,“ uviedol pre agentúru SITA náboženský redaktor denníka Postoj Pavol Rábara.

Následne o 16:30 budú pripravení v Paulínskej kaplnke, odkiaľ prejdú chodbou do Sixtínskej kaplnky.

„Popritom budú spievať litánie k Všetkým Svätým. Keď vojdú do kaplnky, nasledovať bude hymnus Vzývanie Ducha Svätého, potom slávnostná prísaha kardinálov a zaznie aj duchovný príhovor kazateľa,“ opísal Rábara.

Až následne sa podľa jeho slov pristúpi k prvej voľbe.

„V tento deň bude iba jedno hlasovanie a po ňom uvidíme dym, ale je veľmi malá pravdepodobnosť, že by to bol hneď biely dym,“ poznamenal.

Pred voľbou pápeža však musí z úst majstra pápežských liturgických slávení zaznieť latinský výraz „Extra omnes!“, čo znamená „Všetci von!“. Sixtínska kaplnka sa uzavrie, ostanú v nej len oprávnení voliči. Po rozdaní lístkov a zapísaní mena, hodí každý kardinál svoj hlasovací lístok do urny prikrytej tanierom.

„Po tom, ako všetci kardináli vložia svoje lístky do urny, prvý z troch skrutátorov ňou niekoľkokrát zatrasie, aby sa lístky premiešali,“ popisuje postup talianske vydanie portálu Vatican News.

Posledný skrutátor ich následne spočíta.

„Jeden po druhom vyberie lístky z urny a vloží ich do ďalšej prázdnej nádoby,“ informuje Vatikán.

Ak by sa počet lístkov nezhodoval s počtom voličov, musia ich spáliť a pokračovať ďalším hlasovaním. V prípade, že počet sedí, nasleduje čítanie uvedených mien. Lístky potom zošijú niťou, každý prepichnú cez latinské slovo „eligo“, čo znamená „volím“. Na zvolenie pápeža sú potrebné minimálne dve tretiny hlasov. V prípade súčasného konkláve pôjde teda o 89 hlasov z celkového počtu 133 kardinálov – voličov.

„Ešte predtým, než kardináli – voliči opustia Sixtínsku kaplnku, budú všetky hlasovacie lístky spálené v liatinovej peci, ktorú použili po prvýkrát počas konkláve v roku 1939,“ pripomína portál.

Druhá pec z roku 2005 sa používa na chemikálie, ktoré zafarbia dym vychádzajúci z komína Sixtínskej kaplnky.

Ako v utorok počas brífingu informoval hovorca Vatikánu Matteo Bruni, od štvrtka sa budú konať vždy dve kolá hlasovania dopoludnia a dve v podvečer až do zvolenia pápeža.

„V prípade, že kardináli voliči budú mať problém zhodnúť sa na volenej osobe, po troch dňoch bez výsledku bude voľba prerušená, a to najviac na jeden deň,“ uviedol.

Kardináli budú môcť podľa vatikánskeho portálu využiť prestávku na modlitbu či voľný rozhovor medzi sebou. Potom sa hlasovanie obnoví. Ak sa ani po siedmich hlasovaniach dostatočný počet kardinálov nezhodne na mene nového pápeža, nasledovať bude ďalšia prestávka. Pápež Benedikt XVI. ešte v roku 2007 zaviedol časový limit konkláve. Ak sa ani po deviatich dňoch, teda 34 skrutíniách, kardináli nezhodnú na mene, nasledovať bude jedno záverečné hlasovanie medzi dvoma kardinálmi, ktorí získali najvyšší počet hlasov v poslednom kole. Títo kandidáti už ale nebudú môcť hlasovať, no aj naďalej je v takomto prípade na zvolenie potrebná dvojtretinová väčšina.

Začína sa voľba nového pápeža. Kardináli konkláve v číslach

Stotridsaťtri kardinálov s priemerným vekom 70 rokov, väčšinou vybraných zosnulým pápežom Františkom, sa pripravuje na voľbu jeho nástupcu na konkláve, ktoré sa začína v stredu. Hoci mnohí z nich budú ako obvykle z Európy, a najmä z Talianska, tentoraz ich bude menej.

Počas svojho pontifikátu sa František zameral na menovanie väčšieho počtu kardinálov z „periférií“ katolíckeho sveta. Spomedzi 252 kardinálov, ktorí tvoria najvyššiu vrstvu katolíckej cirkvi, môžu nového pápeža voliť iba tí, ktorí majú menej ako 80 rokov. To znamená, že 117 kardinálov nebude v Sixtínskej kaplnke pre vekové obmedzenie a ďalší dvaja mladší ako 80 rokov, John Njue z Kene a Antonio Canizares Llovera zo Španielska, sa nezúčastnia pre zdravotné problémy.

Najlepšie zastúpeným regiónom na konkláve bude Európe s 52 kardinálmi. Tí tvoria 39 percent všetkých voliteľov. To je pokles oproti roku 2013, keď Európania tvorili viac ako polovicu (52 percent), alebo 60 z 115 kardinálov na konkláve, ktoré zvolilo pápeža Františka.

Ázia je na druhom mieste s 23 kardinálmi, nasleduje Stredná a Južná Amerika (21), Afrika (17), Severná Amerika (16) a Austrália a Oceánia (4).

Spomedzi krajín bude mať najviac zástupcov Taliansko – 17. To je však pokles oproti 28, ktoré mala „domovina Vatikánu“ v roku 2013. Nasledujú Spojené štáty s 10 a Brazília so siedmimi. Francúzsko bude mať päť kardinálov.

Domovská krajina zosnulého pápeža Františka, Argentína, poslala štyroch kardinálov, rovnako ako Španielsko, Kanada, India, Poľsko a Portugalsko. Pobrežie Slonoviny s dvoma kardinálmi bude jedinou africkou krajinou, ktorá bude mať na konkláve viac ako jedného zástupcu.

Okrem 69 krajín, ktoré vyslali kardinálov, bude Jeruzalem zastúpený Pierbattistom Pizzaballom, talianskym patriarchom mesta, kde zomrel Ježiš Kristus. Priemerný vek na konkláve bude 70 rokov a tri mesiace.

Najstarším kardinálom na konkláve bude Španiel Carlos Osoro Sierra, ktorý oslávi 80. narodeniny 16. mája. Najmladším bude arcibiskup z austrálskeho Melbourne, ale inak ukrajinský rodák a popredný predstaviteľ ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi Mykola Byčok, ktorý 13. februára oslávil 45. narodeniny.

Zo 133 kardinálov, ktorí sa zúčastnia na konkláve, až 108 vybral pápež František. Jeho predchodcovia Benedikt XVI. a Ján Pavol II. vybrali 20, resp. päť kardinálov.

Dúfame, že uvidíme biely dym, hovoria Spišiaci v Ríme