Poslanci Európskeho parlamentu v stredu v Štrasburgu rozhodnú, či sa začne proti Maďarsku konanie podľa článku č. 7 Zmluvy o Európskej únii pre porušenie princípov právneho štátu. Podkladom má byť správa o stave demokracie v Maďarsku, ktorú vypracovala holandská europoslankyňa z frakcie Zelených Judith Sargentiniová a ktorá konštatuje, že v Maďarsku existuje jednoznačné nebezpečenstvo vážneho porušovania základných európskych hodnôt (viac TU).

Vladimír Palko na Facebooku podotýka, že “s politikou Viktora Orbána viackrát v minulosti nesúhlasil”, ale keď čítal odôvodnenia v Sargentiniovej správe o Maďarsku (“a proti maďarskej vláde”), na základe ktorých sa tvrdí, že Maďarsko porušuje európske hodnoty, uviedol: “Žiadnu logiku som v nich nevidel. Takýmto spôsobom možno odsúdiť hocijakú krajinu. Za takú správu by som určite nehlasoval.”

Obavy predkladateľky sa týkajú viacerých oblastí: fungovanie ústavného a volebného systému; nezávislosť súdnictva a iných inštitúcií a práva sudcov; korupcia a konflikty záujmov; ochrana súkromia a údajov; sloboda prejavu; akademická sloboda; sloboda náboženského vyznania; sloboda združovania; právo na rovnaké zaobchádzanie; práva príslušníkov menšín vrátane Rómov a Židov a ochrana pred nenávistnými vyjadreniami voči týmto menšinám; základné práva migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov a hospodárske a sociálne práva.

V časti “Právo na rovnaké zaobchádzanie” sú pozoruhodné niektoré body. V bode 45 sa uvádza, že keď pracovná skupina OSN v dňoch 17. až 27. mája 2016 navštívila Maďarsko kvôli otázkam diskriminácie žien v právnych poriadkoch a v praxi, vo svojej správe uviedla, že “tradičná forma rodiny, ktorej ochrana je zaručená ako základ na prežitie národa, by sa nemala dostať do nerovnováhy s politickými, hospodárskymi a sociálnymi právami žien a posilňovaním ich postavenia”. Poukazuje sa na “nové učebnice, ktoré stále obsahujú rodové stereotypy v znázornení ženy hlavne ako matky a manželky a v niektorých prípadoch zobrazujú matky ako menej inteligentnejšie než otcov”. Pracovná skupina však uznala “úsilie maďarskej vlády o posilnenie zosúlaďovania pracovného a rodinného života zavedením výhodných ustanovení v systéme podpory rodín a vo vzťahu k vzdelávaniu v ranom veku detí a starostlivosti o deti v ranom veku”. Ale v predbežných záveroch a zisteniach prijatých 9. apríla 2018 volebná pozorovateľská misia s obmedzeným rozsahom Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva uviedla, že “ženy sú v politickom živote naďalej nedostatočne zastúpené a neuplatňujú sa žiadne právne požiadavky na podporu rodovej rovnosti vo volebnom kontexte”.

V bode 46 sa píše, že Výbor OSN pre ľudské práva vo svojich záverečných pripomienkach z 5. apríla 2018 “privítal podpísanie Istanbulského dohovoru, ktorý krajina ale neratifikovala, no vyjadril ľútosť, že pokiaľ ide o postavenie žien v spoločnosti, v Maďarsku stále prevládajú patriarchálne stereotypné prístupy, a s obavami zaznamenal diskriminačné poznámky politických predstaviteľov voči ženám”. Navyše podľa Výboru OSN “maďarský trestný zákonník neposkytuje úplnú ochranu ženským obetiam domáceho násilia” a “ženy sú nedostatočne zastúpené na rozhodovacích pozíciách vo verejnom sektore, najmä na ministerstvách a v maďarskom parlamente”.

V bode 48 sa vyjadrili obavy Výboru OSN pre ľudské práva z toho, že “v rámci ústavného zákazu diskriminácie sa medzi dôvodmi diskriminácie výslovne neuvádza sexuálna orientácia a rodová identita”, pretože v Maďarsku podľa neho “prevládajú negatívne stereotypy a predsudky voči skupinám LGBT, najmä v oblasti zamestnanosti a vzdelávania”. Dokonca aj obmedzené vymedzenie pojmu rodiny by mohlo viesť k “diskriminácii”, pretože nezahŕňa určité druhy rodinného usporiadania, napríklad páry rovnakého pohlavia.

V bode 63 sa uvádza, že Pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie 3. júla 2014 uviedla, že je “nutné výrazne zlepšiť situáciu žiadateľov o azyl a neregulárnych migrantov a že jej treba venovať pozornosť, aby sa zabránilo svojvoľnému pozbaveniu osobnej slobody”. Komisár Rady Európy pre ľudské práva si údajne všimol aj zadržiavanie najmä maloletých osôb bez sprievodu. Maďarsko navštívili  aj členovia Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) v dňoch 21. až 27. októbra 2015 a všimli si značný počet tvrdení cudzích štátnych príslušníkov (vrátane maloletých osôb bez sprievodu) že “policajní úradníci a ozbrojená stráž pracujúci v zariadeniach určených na zaistenie prisťahovalcov alebo žiadateľov o azyl s nimi fyzicky zle zaobchádzali”. Vysoký komisár OSN pre utečencov 7. marca 2017 vyjadril obavy z nového zákona odhlasovaného v maďarskom parlamente, ktorým sa stanovuje povinné zaistenie všetkých žiadateľov o azyl vrátane detí počas celého konania o azyle.

Maďarský premiér Viktor Orbán označil správu za absurdnú a tón diskusie o nej za mentorský, pripomínajúci komunistické obdobie. Vyjadril tiež presvedčenie, že Brusel chce týmto spôsobom trestať maďarský ľud za to, že odmieta prisťahovalectvo.