Migračná politika oficiálne spadá do pôsobnosti národných štátov, ale určité kruhy sa zúrivo snažia prepašovať do našej legislatívy a praxe „európske riešenia“. Tie však niekedy v skutočnosti vôbec nie sú európske, ba naopak, vo svojej podstate sú absolútne antieurópske, a ani nie sú pre európske štáty riešeniami, ale naopak, katastrofou. Vo vzťahu k východnej a strednej Európe totiž predpokladajú, že tak ako sú bohaté štáty západnej Európy dnes zaplavené nezvládnutým prívalom neintegrovateľných ekonomických migrantov, by mali byť „zo solidarity“ podobne postihnuté aj ostatné európske krajiny.

Tento týždeň mala vláda na svojom zasadnutí na programe aj materiál s názvom „Migračná politika Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2025“ (kompletné dokumenty predložené ministrom vnútra Romanom Mikulcom do rokovania vlády nájdete TU). Stalo sa to bez povšimnutia médií, iste aj vďaka tomu, že spoločnosť teraz rieši koronakrízu a vládnu krízu, takže migračná téma už nie je v móde. Lenže tento problém nezmizol: je stále tu a bude treba ho riešiť.

Ako k tomu pristúpi súčasná vláda?

O tom, ako chce vláda v týchto veciach postupovať počas zvyšku svojho vládnutia, môže strategický materiál o politike v oblasti migrácie veľa napovedať. Pozrime sa preto, čo sa píše v dokumente, ktorý bol predložený vláde na schválenie. Upresnime ešte predtým, že pod migráciou sa nemyslí obyčajné cestovanie za dovolenkou či obchodom, ale dlhodobé, resp. trvalé presídľovanie.

V materiáli (ďalej Politika) sa píše: „Cieľom migračnej politiky je v súlade s národnými záujmami a medzinárodnými záväzkami SR vytvárať podmienky v oblasti legálnej migrácie so zreteľom na priority, potreby a schopnosti prijímania cudzincov, vrátane ich integrácie do spoločnosti. Migračná politika presadzuje taký rozmer regulovanej pracovnej mobility, ktorá bude predchádzať spoločenským, ekonomickým a environmentálnym napätiam a bude vychádzať z dôrazu na zachovanie bezpečnosti SR a práv občanov SR, ako aj práv cudzincov zdržiavajúcich sa na území SR. Migračné toky budú podporované v súlade s potrebami a kapacitami slovenskej spoločnosti, ekonomiky a so zahranično-politickými záujmami SR.“

V Politike sa ďalej spomína, že vláda vytvorí úrad pre migráciu, aby migrácia do SR bola „bezpečná a dobre riadená“.

A ďalej: „Migračná politika musí byť pripravená reagovať aj na nové výzvy súvisiace s predchádzaním a riešením mimoriadnych udalostí, akou bola aj migračná kríza v roku 2015 alebo pandémia COVID-19. Ich dopad sa prejavil najmä v nedostatku pomáhajúcich profesií a zdravotníckych povolaní, vrátane zabezpečenia potrebnej mobility ľudských zdrojov a pracovnej sily. Je veľmi pravdepodobné, že takéto situácie sa budú opakovať.“

Prihlásenie sa k spoločnej politike EÚ

„V podmienkach EÚ je oblasť migrácie a azylu dynamickou agendou s narastajúcou mierou harmonizácie, ako aj s nejasnými dopadmi na spoločnosť jednotlivých členských štátov EÚ. EÚ cieľavedome pracuje na vybudovaní spoločnej politiky v oblasti migrácie a azylu od roku 1999.

EÚ prijala v uplynulom období, najmä v súvislosti s migračnou situáciou od roku 2015, niekoľko strategických dokumentov, ktoré určujú jej politiku v tejto oblasti a ktoré je nevyhnutné brať na zreteľ pri formulovaní národnej migračnej politiky SR. Zároveň je potrebné byť aktívnym v procese ich implementácie, keďže predstavujú predovšetkým politické záväzky. Smerodajnými sa stali najmä Európska migračná agenda, Spoločný akčný plán z Valletty a následná dohoda medzi EÚ a Tureckom,“ píše sa v dokumente.

Tu sa na chvíľu zastavme. Ako sme už spomenuli, migračná politika stále spadá do pôsobnosti národných štátov. V Politike sa však píše, že „je nevyhnutné“ brať na zreteľ strategické dokumenty EÚ v oblasti migrácie a byť aktívny pri ich implementácii. Čo presne to môže znamenať, naznačuje aj výpočet konkrétnych dokumentov podpísaných EÚ, o ktorých je reč, a ďalší odstavec:

„V ďalšom období bude veľmi dôležitá pokračujúca spolupráca s Tureckom a nové usporiadanie vzťahov s africkými krajinami po skončení platnosti Dohody z Cotonou (december 2020).“

Čo také dôležité má Slovensko riešiť v oblasti migrácie s Tureckom a s africkými krajinami? Turecko má zásobu miliónov migrantov, ktorých potrebuje niekam odlifrovať. Ale čo s tým má Slovensko? O čom by mala byť spolupráca s Tureckom a africkými krajinami v tejto oblasti, ak je taká dôležitá?

Nie je to povedané otvorene, a preto sa môžeme iba obávať, či týmito opatrnými formuláciami nie je náhodou myslené to, že sa s nimi o ich migrantov podelíme, teda že ich vezmeme k sebe.

Nový pakt o migrácii a azyle

V ďalšom texte sa spomínajú „diskusie o reforme Spoločného európskeho azylového systému, ktorá by mala byť zrealizovaná na základe Nového paktu o migrácii a azyle.“

A tiež: „Prijímané opatrenia SR musia plne reflektovať právne akty v oblasti migrácie a medzinárodnej ochrany na úrovni EÚ súvisiace s budovaním Spoločného európskeho azylového systému.“

Čo môžu znamenať tieto vety, ak nie naznačovať, že Slovensko už viac nebude samo rozhodovať o svojej migračnej politike, ale bude akceptovať to, čo prikáže Brusel, teda že v podstate ide o tie staré známe „kvóty“, len v inom balení?

V materiáli nechýba dezinformácia o starnutí populácie

„Riadená ekonomická migrácia je determinovaná najmä tzv. megatrendami, ako sú geopolitické faktory, zmeny na trhu práce, populačný vývoj, najmä starnutie populácie, zmeny vo vzdelávacích systémoch, technologické zmeny, digitalizácia a prechod ku klimaticky neutrálnemu hospodárstvu,“ píše sa v Politike.

Populačný vývoj a starnutie populácie? Vidíme, že aj v tejto Politike je vpašované prihlásenie sa k bruselskej demagógii, že európska a aj slovenská populácia starne, a preto nevyhnutne musíme privážať cudzincov.

K tomuto mnohokrát vyvrátenému jedovatému dezinformovaniu verejnosti treba opäť povedať to podstatné: dynamika populácií prebieha vo vlnách, a ak občas čiastočne poklesne, bude to zároveň znamenať väčší priestor pre ďalšiu generáciu a príležitosť zase stúpať nahor.

Je to čosi podobné ako známa regulujúca „neviditeľná ruka trhu“ a je to tak v prípade každej zdravej populácie. Niet dôvodu našim slovenským génom neveriť – niet skutočného rozumného dôvodu predpokladať, že slovenská, geneticky veľmi rôznorodá, a preto zdravá populácia, ktorá tu existuje už tisíce rokov, nebude vedieť fungovať bez toho, aby sa o svoj životný priestor musela podeliť s „populačnými prebytkami“ z iného konca sveta.

Ani pre moderné poľnohospodárstvo, potravinárstvo, stavebníctvo či iné odvetvia, ktorým dnes stačí zamestnávať iba malý zlomok populácie, nie je problém živiť aj staršiu populáciu – naopak, v Španielsku a ďalších vyspelých krajinách vidíme obrovskú nezamestnanosť mladých ľudí, ktorí sú jednoducho nadbytoční.

Účelové lži o tom, že Európa a Slovensko potrebujú import cudzincov, inak by upadali a zanikali, treba otvorene odmietnuť ako zámerné dezinformácie s cieľom vytvoriť vhodnú atmosféru pre realizáciu číchsi plánov vykoreniť a likvidovať pôvodné európske kultúry a národy.

Chceme sa podieľať na zločinoch neokolonializmu?

„Všeobecné globalizačné efekty aj vývoj v slovenskej spoločnosti v súvislosti s členstvom SR v EÚ a v schengenskom priestore priniesol popri pozitívnych prvkoch i niektoré negatíva, najmä vo forme zvýšenej emigrácie občanov SR, s citeľným odlivom kvalifikovanej pracovnej sily, a to tak v kategórii vysokoškolsky vzdelaných osôb, ako aj v kategórii nedostatkových profesií, prípadne trvalý odchod študentov vysokých škôl,“ píše sa v Politike.

A ďalej: „V dôsledku toho SR čelí oslabovaniu svojho pracovného trhu, vzdelanostného potenciálu, populácie v reprodukčnom a produktívnom veku a následne starnutiu obyvateľstva, ako aj niektorým sociálnym výzvam, zvýrazneným nedostatkom kvalitných reintegračných programov motivujúcich návrat občanov SR späť do krajiny.“

Aj pri tomto sa treba zastaviť. Odliv mozgov a najlepších mladých kádrov je totiž neoddeliteľnou súčasťou neokoloniálneho kapitalistického systému a podstatu tohto problému nevyrieši masová imigrácia. V tomto kontexte si treba položiť dve otázky: Chceme aj my „vykrádať mozgy“ z iných, ešte chudobnejších krajín a podieľať sa na zločinoch neokolonializmu? A po ďalšie: kto bude mať úžitok z toho, že sa sem presídlia cudzinci lacnejší, než by boli tunajší obyvatelia, a týmto obsadia pracovné miesta a vytvoria dumpingový tlak na mzdovú úroveň v štáte? Budeme to my, obyvatelia Slovenska, kto na tom zarobí?

A netreba pochybovať o tom, že náklady na import cudzincov by sme mali platiť my. Medzi prioritami pri integrácii cudzincov sa v Politike spomínajú aj tieto, ktorých spoločným rysom je, že vyžadujú financovanie z daní občanov:

1. a) posilniť integráciu cudzincov na úrovni samosprávnych krajov, miest a obcí;
2. c) podporiť prístup cudzincov k primeranému bývaniu;
3. f) zaviesť odborný predmet do štúdia sociálnej práce, ktorý by bol zameraný na možnosti využitia metód sociálnej práce a sociálnej politiky pri integrácii cudzincov v SR;
4. h) zaviesť mechanizmus jazykovej a kultúrnej orientácie pre cudzincov;
5. i) podporiť aktivity zamerané na rozvoj medzikultúrneho a medzináboženského dialógu a presadzovanie myšlienok porozumenia a vzájomného rešpektovania kultúrnej rozmanitosti s cieľom posilniť sociálnu súdržnosť.

Teda my si máme nakoniec ešte aj zaplatiť za to, že niekto nám sem priváža cudzincov, aby na nich zarábal, a aby nám ujedali z nášho koláča – kapitalista zhrabne zisk – a všetko ďalšie, čo súvisí s týmto typom migrácie, vrátane environmentálnych záťaží, to ostane nám.

Máme my platiť za pažravosť niekoho iného?

„Rastúce znečistenie životného prostredia, zvyšovanie závažnosti problému a dôsledkov zmeny klímy, rastúci tlak na ekosystémy, intenzívnejšia globálna súťaž o zdroje, ktoré sú významnými hnacími motormi migrácie, si vyžadujú globálne, moderné, efektívne a adresné riešenia, do ktorých sa musia zapojiť všetci aktéri, vrátane SR,“ píše sa v Politike. A to je tiež demagogické tvrdenie, jedna z tých lží, ktoré nám niekto bude vtĺkať do hlavy, až kým nám tam neostanú.

Že niekto si neplní povinnosti, že niekto je pažravý, že niekto v záujme zisku likviduje pralesy, znečisťuje životné prostredie, že v dôsledku drancovania a neorganického vývoja niektoré oblasti sveta nezvládajú demografickú explóziu chudobných a nevzdelaných más… čo s tým máme my? Prečo by sme mali podporovať to, a platiť za to, že niekto žije na úkor zvyšku sveta?

Áno, treba byť solidárny. Treba pomôcť ľuďom v núdzi, do ktorej sa dostali z objektívnych príčin. Ale platiť niekomu za to, aby ho niekto iný ďalej ozbíjal, je hlúpe. Tak ako rybárovi treba dať radšej udicu ako rybu, tak aj krajinám, odkiaľ prichádzajú migračné prúdy, je lepšie pomáhať priamo u nich odstraňovaním zdrojov ich problémov. A treba povedať jasné nie, ak by niekto pod zámienkou povinnej pomoci od nás vyžadoval niečo, čo v konečnom dôsledku bude pre nás samotných znamenať dlhodobé problémy.

„Pre oblasť migrácie je kľúčový cieľ č. 10 – Zníženie nerovností, v rámci ktorého je definovaný čiastkový cieľ č. 10.7 – Napomáhanie regulovanej, bezpečnej, legálnej a zodpovednej migrácii ľudí, vrátane implementácie plánovaných a dobre riadených politík v oblasti migrácie.“

Zníženie nerovností… čo tým panstvo myslí? Máme to byť my, kto sa má podeliť s tými, ktorí schudobneli v dôsledku dlhodobého vyciciavania kýmsi tretím? Máme sa podeliť s koloniálnymi mocnosťami o ich zodpovednosť, ale nie o zisky?

Boj proti dezinformovaniu

„Problematika migrácie a integrácie sa od roku 2015 stala výraznou súčasťou verejnej a politickej diskusie. SR zároveň zaznamenáva nárast nenávistných prejavov a extrémizmu, množiace sa neoverené a nepravdivé informácie o migrácii a cudzincoch v SR, najmä v takzvaných alternatívnych médiách. Mnohí z cudzincov žijúcich na území SR majú skúsenosť s verbálnym alebo aj fyzickým útokom na verejnosti. Podiel cudzincov na celkovom počte obyvateľov SR pritom stále patrí k najnižším v rámci krajín EÚ. Občania SR preto väčšinou nemajú osobnú skúsenosť s cudzincami a svoje názory a postoje si formujú na základe sprostredkovaných informácií. Tie však majú rôznu úroveň hodnovernosti, spoľahlivosti a pravdivosti,“ píše sa v Politike ako z veľkej učebnice demagógie.

Tak poďme zaradom. Vraj tzv. alternatívne médiá šíria nepravdy. Zrejme teda tie správne, korporátne, prorežimné, šíria pravdu. Milí čitatelia, toto si zapamätajte.

Vraj cudzincov u nás napádajú nenávistníci. A inde vo svete to tak nie je? Koľko bolo u nás takých prípadov? Chce niekto tvrdiť, že viac ako kdekoľvek vo svete? Vážne?

Vraj u nás je cudzincov stále ešte veľmi málo a ľudia preto majú o nich skreslené predstavy, pretože ich dezinformátori klamú. Neuráža vás takáto hlúposť? (Efendi, na tomto trhu vás každý chce okradnúť, verte iba mne, iba ja vám hovorím pravdu, nikto iný…) S týmto drzým demagogickým nezmyslom sa zvykne spájať aj ďalší idiotský stereotyp: veď tu skoro žiadnych imigrantov nemáme, tak prečo ste proti masovej imigrácii z exotických krajín? Teda logika typu: prečo si zamykáte byt, veď vám ho ešte nevykradli.

Zhrnutie

Dokument „Migračná politika Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2025“ je napísaný vcelku neutrálne, nie je to až taký hrubo ideologický pamflet ako napríklad nedávno prijaté stratégie v oblasti bezpečnosti a obrany. Z jednotlivých formulácií sa však dá usudzovať, že táto mocenská garnitúra sa nebude príliš brániť snahám Bruselu nás zbaviť suverénneho práva rozhodovať o migračných otázkach.

A z toho vyplýva, že sa nijako nezmenšila hrozba, že Brusel, pod pláštikom nového paktu o migrácii, postupujúc salámovou metódou, sa bude snažiť, aby sme sa so Západom podelili o migračnú katastrofu, ktorá tam prebieha.

Teda je tu stále akútna hrozba, že sa aj u nás udejú procesy, ktoré prebiehajú na Západe už desiatky rokov: že k nám prídu masy ľudí, ktorí nebudú integrovateľní, a ktorí budú mať tendenciu vytvoriť uzavreté spoločenstvá s perspektívou ich postupného rozrastania. Je to hrozba, že sa zopakuje presne ten proces, ktorý vidíme na Západe. Tam sa to v niektorých regiónoch v súčasnosti približuje už kamsi k polceste; poslednou fázou potom o nejakých x desaťročí môže byť fáza „Kosovo“, čiže úplné dovŕšenie genocídy na území, kde ešte pred sto rokmi žil úplne iný národ.

Preto treba otvorene kričať, kým nie je neskoro, že my nie sme povinní preberať na svoje plecia dôsledky hriechov koloniálnych mocností. Naša vláda má hľadieť výlučne na záujmy vlastných občanov, tak ako to robia vlády suverénnych krajín ako USA či Rusko.

Predmetný materiál zatiaľ nebol prijatý, prejednávanie bolo odložené, keďže vláda má teraz urgentnejšie veci na riešenie, vrátane vlastného prežitia.

Ivan Lehotský