Viac ako 40 percent Slovákov má pocit, že je systém nastavený proti nim a nehrá fér

DEKK Inštitút priblížil, že pod systémom si väčšina ľudí predstavuje politikov, úrady, médiá či cirkvi, a teda takzvaný establišment. Ako však upozornil, antisystémový postoj siaha ešte hlbšie. „Nie je len odmietnutím lídrov a inštitúcií, ale aj nesúhlasom s dnešným ekonomickým modelom kapitalizmu, politickým systémom liberálnej demokracie a životným štýlom individualizmu,“ doplnil inštitút. Značná časť populácie podľa slov výskumníka DEKK Inštitútu Huga Glossa dlhodobo neverí vláde, a to bez ohľadu na to, z ktorých strán je zložená. Súčasne ľudia nedôverujú ani štátu. Výsledky štúdie však podľa neho ukázali, že veľká časť Slovákov prestáva veriť aj tomu, že by sa výmenou vlády alebo reformami niečo zmenilo smerom k lepšiemu. „Táto nedôvera tak ide hlbšie,“ skonštatoval Gloss.

V minulom roku DEKK Inštitút nameral antisystémové myslenie na úrovni 53 percent. Aj keď by sa však na prvý pohľad mohlo zdať, že antisystémové myslenie klesá, výskumníci upozorňujú, že za aktuálnym nižším číslom nemusí byť v skutočnosti vyššia spokojnosť obyvateľov, ale paradoxne zvýšená polarizácia. „Údaje sa zberajú prostredníctvom osobných rozhovorov. Pri osobnom zbere ľudia s antisystémovým nastavením častejšie odmietajú komunikovať s neznámym anketárom. Tým vypadávajú zo vzorky. Výsledný pokles tak neodráža zmenu názorov, ale fakt, že sa títo ľudia vo výskumoch strácajú,“ vysvetľuje Gloss s tým, že si to overili aj ďalším kontrolným výskumom. Ten ukázal, že s tvrdením, že systém je nastavený proti nim, aj naďalej súhlasí viac ako 52 percent ľudí. Antisystémový sentiment tak neklesá, spoľahlivejšie výsledky však ukážu až nasledujúce roky.

Inštitút súčasne vysvetlil, že antisystémové myslenie nie je priamo zlé, aj keď predstavuje spoločenský problém. Ide o reakciu na zlú skúsenosť a spája v sebe reálne životné podmienky človeka, stratu dôvery v inštitúcie a hlavne pocit, že systém voči nemu nehrá fér. „Medzi príčinami môžeme hľadať najmä ekonomické, spoločenské a psychologické dôvody,“ tvrdí inštitút. Analytička Veronika Cigáneková priblížila, že antisystém signalizuje reálne problémy, ktoré štát nerieši a systém prehliada. „Bráni krajine napredovať, pretože jej členovia sa nevedia zhodnúť na ”systéme“, ktorý považujú za správny. Dochádza tak k určitej forme spoločenskej paralýzy,“ vysvetlila Cigáneková.

Štúdia zároveň ukazuje viditeľné rozdiely medzi postojmi ľudí v “antisystéme” a “systéme”. Z ľudí zaradených v systéme až 60,4 percenta verí, že najlepšou cestou na zlepšenie sú postupné reformy. Pri antisystéme je to len 47,6 percenta. Rozdielne sú aj postoje pri tvrdení, že krajina je rozdelená na skorumpované elity a obyčajných občanov. S tvrdením súhlasí až 84,8 percenta ľudí v antisystéme a 68,6 percenta tých, ktorí si nemyslia, že systém ide proti nim. Podľa Cigánekovej to potvrdzuje, že antisystémoví ľudia vnímajú spoločnosť ako boj, v ktorom “tí hore” profitujú na úkor “tých dole”. „Za týmto číslom je cítiť frustráciu ľudí, ktorí majú pocit, že hrajú hru s pravidlami nastavenými v prospech niekoho iného,” doplnila Cigáneková.

Dáta však podľa analytičky ukázali aj pozitívnejšie výsledky, o ktoré by sa dalo oprieť pri budovaní pozitívnych zmien. Štúdia napríklad ukázala, že až 79 percent ľudí s antisystémovým postojom sú hrdí na to, že pochádzajú zo Slovenska. Dobrým impulzom je podľa Cigánekovej aj to, že až 80,2 percenta antisystémových respondentov považuje demokratický politický systém za pomerne alebo veľmi dobrý.