Verejný ochranca práv rešpektuje vôľu ústavodarcu pri hľadaní konsenzu, avšak zdôrazňuje dôležitosť zabránenia ohrozeniu uplatňovania základných práv a slobôd po prípadnom prijatí ústavnej zmeny.

Stanovisko verejného ochrancu práv sa týka najmä navrhovaného ustanovenia v čl. I bod 1 čl. 7 odsek 6 a 7 ústavného zákona.

Rodinné právo zostáva v rukách Národnej rady Slovenskej republiky

Rodinné právo v Európe zostáva vo výhradnej legislatívnej právomoci jednotlivých štátov, keďže je hlboko spojené s morálnymi, kultúrnymi, politickými či náboženskými hodnotami spoločnosti. Napriek tomu, medzinárodné dokumenty, ku ktorých tvorbe a ratifikácii štáty aktívne prispievajú, obsahujú určitú mieru úpravy niektorých otázok rodinného práva. Kľúčovú úlohu v tvorbe týchto medzinárodných prameňov zohrali organizácie ako Organizácia Spojených národov, Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného, Rada Európy a Európska únia. Tieto právne akty sa týkajú oblastí ako právo styku rodičov s dieťaťom a medzinárodné únosy, vyživovacia povinnosť, medzištátne osvojenia, či právomoc a uznávanie rozhodnutí vo veciach maloletých detí. Táto medzinárodná úprava však nepresahuje do obsahu národných noriem rodinného práva, ale primárne rieši cezhraničné rodinnoprávne spory.

Význam Európskeho dohovoru o ľudských právach

Európsky dohovor o ľudských právach z roku 1950 (ďalej len „Európsky dohovor“), spolu so zriadením Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), významne ovplyvnil reformné tendencie v rodinnom práve. Rozsudky ESĽP nie sú síce právne záväzné pre vnútroštátne orgány v iných veciach, ale štáty z nich vyvodzujú dôsledky a majú všeobecnú povinnosť rešpektovať a aplikovať Európsky dohovor v súlade s judikatúrou ESĽP. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky predstavujú Európsky dohovor a súvisiaca judikatúra pre vnútroštátne orgány záväzné výkladové smernice pre výklad a uplatňovanie základných práv a slobôd.

Možné úskalia novely Ústavy

Súčasťou navrhovanej novely Ústavy je aj odňatie prednosti ľudských práv a slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a práva Európskej únie pred slovenskými zákonmi v špecifických otázkach, ako sú ochrana života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj súvisiace rozhodovanie v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia. Verejný ochranca práv pripomína, že takáto výhrada môže byť nielen v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ale taktiež predstavuje precedens, ktorý by mohol v budúcnosti viesť k obmedzeniu existujúceho európskeho štandardu ľudských práv, a to nielen v kultúrnoetických otázkach, ale aj v oblastiach ako osobná integrita, osobná sloboda, ľudská dôstojnosť, sloboda prejavu alebo volebné právo.

Príklady judikatúry ESĽP, ktorá by mohla byť ohrozená:

• Diskriminácia nemanželských detí: ESĽP vo veci Marckx proti Belgicku (1979) konštatoval, že štát je povinný uskutočniť také legislatívne opatrenia, aby sa nemanželské dieťa považovalo za rodinného príslušníka. V prípade Vermeire proti Belgicku (1991) bolo porušenie práva na súkromný život konštatované v súvislosti s belgickým dedičským právom, ktoré diskriminovalo nemanželské deti.
• Nerovnoprávne postavenie žien v manželstve: Judikatúra ESĽP potvrdzuje, že právo na meno (priezvisko) je súčasťou rodinného a súkromného života v zmysle čl. 8 Európskeho dohovoru. ESĽP kritizoval obligatórne používanie priezviska manžela manželkou ako diskriminačné (Burghartz proti Švajčiarsku, 1994, a Tekeil proti Turecku, 1994).
• Právo rodiča na stretávanie sa s dieťaťom: ESĽP zdôrazňuje, že právo rodiča mať styk s dieťaťom je základnou zložkou práva na rodinný život, a to aj v prípade rozvodu alebo rozluky (Johansen proti Nórska, 1998, a Glaser proti Spojenému kráľovstvu, 2000). Vo veci Hokkanen proti Fínsku (1994) súd konštatoval porušenie čl. 8 Európskeho dohovoru, keď štát zlyhal pri zabezpečení práva druhého rodiča na styk s dieťaťom.
• Ochrana rodičovských práv pred odňatím dieťaťa: Judikatúra ESĽP primárne chráni biologickú rodinu a odmieta automatické obmedzovanie alebo pozbavenie rodičovských práv. Odlúčenie dieťaťa od rodiny musí byť dočasné a opierať sa o závažné argumenty motivované záujmom dieťaťa. ESĽP zdôraznil, že orgány sociálnej starostlivosti majú pomáhať rodinám a pozitívne podporovať rozvoj vzťahu rodičov a dieťaťa.
• Právo na uzavretie manželstva: Štáty majú široké možnosti pri úprave podmienok na uzavretie manželstva, ale nesmú vytvárať prekážky brániace uplatňovaniu tohto práva. ESĽP zrušil trojročný zákaz opätovného sobáša vo veci F. proti Švajčiarsku (1987), pre jeho nesúlad s čl. 12 Európskeho dohovoru.
• Zákaz úradného ukladania telesných trestov deťom: ESĽP vo veci Tyrer proti Spojenému kráľovstvu (1978) konštatoval, že štátom ukladané fyzické tresty sú ponižujúcim zaobchádzaním a porušujú čl. 3 Európskeho dohovoru, napriek vtedajšej spoločenskej akceptácii takejto praxe.

“Pevne verím, že uvedené príklady a myšlienky dostatočne predostreli poslankyniam a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky možné úskalia navrhovaného textu v čl. I bod 1 čl. 7 odseky 6 a 7. Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a ich aplikačná prax zo strany nadnárodných európskych súdov sú zamerané na ochranu prirodzených práv človeka, a to často napriek ich vnútroštátnemu spochybňovaniu“ hovorí verejný ochranca práv.

Ľudské práva a slobody sú výdobytky medzinárodných zmlúv po druhej svetovej vojne

Verejný ochranca práv pripomenul, že ľudské práva a ich dosiahnutý štandard, žiaľ, nie sú na európskom kontinente ani tak výsledkom legislatívnej činnosti národných parlamentov, ale v podstatnej miere medzinárodných organizácií, ktoré reflektovali utrpenia miliónov jednotlivcov v zaobchádzaní s nimi zo strany suverénnych štátov počas druhej svetovej vojny, a v stredoeurópskom kontexte aj zo strany nasledujúcej komunistickej diktatúry.

“Tieto mechanizmy ochrany jednotlivcov pred štátom sú jedným zo základných výsledkov druhej svetovej vojny, ktorej 80-te výročie ukončenia sme si nedávno slávnostne pripomenuli. Preto verím, že zákonodarný zbor zváži prípadnú reformuláciu alebo vypustenie textu“ uzatvára Róbert Dobrovodský, verejný ochranca práv.

Redakciu informoval Branislav Gigac, hovorca verejného ochrancu práv