Pri ďalšej kríze už nemáme podľa rozpočtovej rady finančný vankúš, dlh môže vystreliť nad 80 % HDP

Neznamená to podľa rady, že Slovensku bezprostredne hrozí bankrot. Problém je v tom, že štát by pri ďalšej veľkej kríze mal výrazne menej možností, ako tlmiť jej dopady na ekonomiku a životnú úroveň. V minulosti mohol počas kríz dočasne zvýšiť zadlženie a následne si fiškálny priestor postupne obnoviť. Dnes však vstupuje do obdobia neistoty s dlhom nad úrovňou, ktorú RRZ považuje za bezpečnú. „Kľúčovou úlohou by preto malo byť zastavenie rastu dlhu a obnovenie dôvery, že Slovensko má svoje verejné financie pod kontrolou. Následne treba postupne vytvárať fiškálny priestor na zvládanie možných budúcich rizík,“ uviedol predseda RRZ Ján Tóth.

Práve schopnosť štátu reagovať na krízy je pritom jadrom problému. Globálna finančná kríza, pandémia COVID-19, vojna na Ukrajine, energetické šoky či vysoká inflácia ukázali, že veľké negatívne udalosti sa nedajú presne predvídať. Možno však očakávať, že sa budú opakovať. Navyše sa môžu objaviť v krátkom čase po sebe a ich účinky sa môžu navzájom zosilňovať.

Fiškálny priestor predstavuje v praxi určitý finančný vankúš, ktorý umožňuje štátu počas krízy zvýšiť deficit a dlh bez toho, aby okamžite ohrozil udržateľnosť verejných financií. Slovensko si však podľa RRZ tento vankúš postupne vyčerpalo. Dôvodom pritom nie sú iba samotné krízy. Významnú úlohu zohralo aj to, že po odznení predchádzajúcich šokov krajina nedokázala v dostatočnej miere využiť priaznivejšie obdobia na znižovanie dlhu.

Podľa RRZ je bezpečná úroveň hrubého dlhu pre Slovensko približne v pásme 30 až 50 percent HDP, pričom jednotlivé použité prístupy poskytujú rozdielne odhady. Za bezpečnú hranicu preto rada považuje úroveň pod 50 percentami HDP. Nejde pritom o hranicu, pri ktorej by automaticky nastal kolaps verejných financií. Vyjadruje skôr úroveň zadlženia, pri ktorej je pravdepodobnosť fiškálneho zlyhania ešte prijateľne nízka.

Slovensko má totiž oproti niektorým výrazne zadlženejším krajinám špecifické nevýhody. Ide o malú a otvorenú ekonomiku, ktorej rastový potenciál slabne, zároveň čelí nepriaznivému demografickému vývoju. Starnutie populácie bude postupne zvyšovať výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť. Tým sa znižuje schopnosť štátu stabilizovať dlh a zároveň klesá úroveň zadlženia, ktorú možno považovať za bezpečnú.

RRZ upozorňuje, že zadlženie by pritom mohlo rásť aj bez novej veľkej krízy. Bez dodatočných opatrení smeruje verejný dlh do konca dekády približne k 75 percentám HDP. Starnutie obyvateľstva má podľa dlhodobých odhadov do roku 2075 samo osebe prispieť k nárastu dlhu o 97,5 percentuálneho bodu HDP a zároveň znížiť bezpečnú úroveň zadlženia približne o 10 percent HDP.

Situáciu ďalej komplikujú ďalšie riziká. Slovensko sa musí vyrovnávať so stratou konkurencieschopnosti, klimatickou zmenou, investičným dlhom, otázkami spojenými s budúcnosťou automobilového priemyslu v Európe či postupným poklesom prílevu eurofondov. Samostatne nemusia všetky tieto faktory znamenať okamžitý problém, no ich spoločné pôsobenie môže vytvoriť výrazný tlak na verejné financie.

Najväčším krátkodobým rizikom zostáva podľa RRZ hlbšia hospodárska recesia. Simulácie ukazujú, že takýto šok by mohol zvýšiť verejný dlh o viac ako 10 percent HDP a posunúť ho výrazne nad 80 percent HDP. Historické skúsenosti zároveň ukazujú, že vážnejšie hospodárske šoky sa objavujú približne raz za desať rokov. Ak by sa recesia spojila napríklad so stresom vo finančnom sektore alebo s ďalšími negatívnymi udalosťami, dopad na verejné financie by mohol byť ešte výraznejší.

Rizikom sú aj geopolitické udalosti a s nimi súvisiace výdavky. Ak by sa napríklad obranné výdavky zvýšili na 3,5 percenta HDP bez kompenzačných opatrení, podľa analýzy RRZ by to mohlo do roku 2035 zvýšiť verejný dlh približne o 7 percent HDP.

Dlhodobý tlak však nevytvárajú iba krízy. Klimatická zmena, investičný dlh či strata konkurencieschopnosti pôsobia postupne a ich náklady sa v čase kumulujú. RRZ odhaduje, že dopad týchto štrukturálnych rizík môže byť v dlhšom horizonte v pásme 2 až 10 percent HDP. K tomu sa pridávajú špecifické riziká, napríklad hospodárenie štátnych podnikov, nemocníc, samospráv, PPP projekty či problémy pri čerpaní eurofondov. Jednotlivo môžu byť menšie, no pri súbehu viacerých problémov dokážu vytvoriť významnú dodatočnú záťaž.

Vyčerpaný fiškálny priestor neznamená iba riziko vyššieho dlhu. Pri ďalšej kríze by štát mohol byť nútený prijímať rýchle a výrazné konsolidačné opatrenia práve v čase, keď by ekonomika potrebovala podporu. Takéto opatrenia by mohli krízu ešte prehlbovať a negatívne zasiahnuť životnú úroveň obyvateľov.

V krajnom prípade môže problém prerásť až do straty fiškálnej suverenity. Znamenalo by to situáciu, keď krajina nedokáže financovať svoje potreby za prijateľných podmienok a musí sa spoliehať na externú pomoc, pričom podmienky financovania už neurčuje sama. RRZ pripomína skúsenosť Grécka po roku 2010, keď krajina stratila prístup k trhovému financovaniu a musela prijať záchranné programy spojené s výraznými úspornými opatreniami. Dôsledky boli rozsiahle a zasiahli ekonomiku aj životnú úroveň obyvateľov.

Slovensko však podľa RRZ ešte nie je v situácii, keď by muselo rozhodovať pod diktátom finančných trhov alebo krízy. Práve preto považuje rada za dôležité konať ešte pred ďalším veľkým šokom. Základným cieľom má byť najskôr zastavenie rastu dlhu a postupné znižovanie deficitu smerom k 2,5 percenta HDP. V priaznivých obdobiach by potom malo Slovensko smerovať k vyrovnanejšiemu hospodáreniu, aby mohlo verejný dlh rýchlejšie znižovať a opäť si vytvoriť finančný vankúš.

Konsolidácia však podľa RRZ nemá byť jediným riešením. Súbežne je potrebné zvyšovať rastový potenciál ekonomiky, znižovať expozíciu voči rizikám, riešiť investičný dlh, monitorovať štátne podniky a poskytované záruky a pripraviť mechanizmy, ktoré umožnia zvládnuť prípadnú ďalšiu krízu bez destabilizácie verejných financií.

RRZ preto odporúča, aby sa fiškálna politika posunula od reaktívneho k proaktívnemu riadeniu rizík. Nejde o snahu predpovedať, kedy presne príde ďalšia kríza. Ide o to, aby bol štát pripravený aj na scenár, ktorý dnes nemusí byť súčasťou základnej prognózy.