Verejné financie sa dostávajú do nebezpečnej zóny, RRZ upozorňuje na chyby vlády aj parlamentu

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol 5,5 percenta HDP, čo znamená pásmo vysokého rizika. Stalo sa tak napriek trom kolám konsolidačných opatrení. Ich pozitívny vplyv podľa RRZ oslabili nové výdavkové opatrenia, dočasný charakter časti konsolidácie, menej priaznivý ekonomický vývoj aj samotná štruktúra prijatých opatrení, ktorá podľa rady zhoršuje konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky.

Ešte väčšou starosťou zostáva rastúci verejný dlh. Hrubý dlh verejnej správy dosiahol na konci roka 2025 úroveň 61,4 percenta HDP a Slovensko tak zostalo v najvyššom, piatom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Bez ďalších konsolidačných opatrení by podľa odhadov RRZ mohol dlh do roku 2029 narásť na 74 percent HDP. Do roku 2030 by sa pritom mohol dostať nad 75 percent HDP.

Pre porovnanie, horný limit dlhovej brzdy bude od roku 2027 na úrovni 50 percent HDP. Práve približne 50-percentnú úroveň dlhu považuje RRZ podľa dostupných modelových odhadov v súčasnosti aj za bezpečnú hranicu pre Slovensko. Krajina sa teda už dnes nachádza nad úrovňou, ktorá by jej poskytovala dostatočný priestor na zvládanie nečakaných problémov.

To je podľa rozpočtovej rady zásadný rozdiel oproti minulosti. Slovensko dokázalo predchádzajúce krízy tlmiť aj vďaka tomu, že malo väčší fiškálny priestor. Dnes je však tento priestor prakticky vyčerpaný. Ak by prišiel ďalší hospodársky, energetický alebo iný výraznejší šok, štát by mohol byť nútený šetriť práve v čase, keď by ekonomika a domácnosti potrebovali pomoc.

Rastúci dlh zároveň prináša vyššie úrokové náklady a zvyšuje zraniteľnosť krajiny. RRZ upozorňuje, že pri absencii fiškálneho priestoru môžu aj bežné negatívne šoky viesť k prijímaniu opatrení, ktoré budú mať nepriaznivý vplyv na ekonomiku a životnú úroveň. Vyššia zadlženosť sa navyše môže premietnuť do vyšších nákladov, za ktoré si bude Slovensko požičiavať peniaze.

Problémom podľa RRZ nie je iba samotná výška dlhu, ale aj to, ako vláda plánuje ďalšie hospodárenie. Vláda na jar 2026 výrazne uvoľnila svoje rozpočtové ciele. Na rok 2027 plánuje deficit na úrovni 4,2 percenta HDP a v roku 2028 jeho zníženie iba na 4,1 percenta HDP. Pôvodný cieľ dostať deficit pod tri percentá HDP a zároveň stabilizovať dlh tak odsunula až za horizont volebného obdobia.

Aj na splnenie týchto uvoľnených cieľov by pritom podľa RRZ bolo potrebné nájsť ďalšie opatrenia. V roku 2027 by mali mať hodnotu približne 1,2 miliardy eur a v roku 2028 ďalšiu jednu miliardu eur. Rada preto upozorňuje, že samotné odkladanie konsolidácie bez dôveryhodného viacročného plánu zvyšuje neistotu a náklady. Bez ďalších opatrení by sa deficit podľa RRZ zvýšil zo 4,4 percenta HDP v roku 2026 na 5,7 percenta HDP v roku 2029. Prispeli by k tomu najmä rastúce úrokové náklady, vyššie obranné výdavky a nové výdavkové politiky. Od roku 2028 by navyše začal pôsobiť aj koniec platnosti dočasne zvýšených daní a odvodov.

Rozpočtová rada zároveň upozorňuje na samotné nastavenie fiškálnych pravidiel. Európske výdavkové pravidlo by totiž podľa nej mohlo byť formálne splnené až do roku 2028 aj bez ďalšej konsolidácie. Pri plnom využití povolenej výdavkovej trajektórie by však deficit v roku 2028 mohol dosiahnuť až 5,4 percenta HDP a verejný dlh 73,3 percenta HDP. Formálne dodržiavanie pravidiel preto podľa RRZ automaticky neznamená, že sú verejné financie zdravé a udržateľné. Rada kritizuje aj spôsob uplatňovania slovenskej dlhovej brzdy. Hoci sa dlh od roku 2020 nepretržite nachádza v najvyššom sankčnom pásme, sankcie podľa nej v posledných rokoch často zostávajú iba formálne a na samotné znižovanie dlhu majú minimálny vplyv.

Vláda podľa RRZ v roku 2025 ani doteraz v roku 2026 nepredložila Národnej rade SR návrh opatrení na zníženie dlhu, hoci jej takáto povinnosť vyplývala z ústavného zákona. Rada preto konštatuje, že v tomto smere pretrváva nezákonný stav. Vláda zároveň požiadala parlament o vyslovenie dôvery až 17. júna 2026, takmer sedem mesiacov po skončení príslušnej výnimky. Národná rada jej dôveru vyslovila 18. júna.

RRZ pritom upozorňuje, že zodpovednosť neleží iba na vláde. Konečnú zodpovednosť za dodržiavanie pravidiel a ochranu dlhodobej udržateľnosti verejných financií nesie podľa nej aj parlament. „Pravidlá rozpočtovej zodpovednosti nie sú formalitou, ktorú stačí splniť na papieri,“ uviedol predseda RRZ Ján Tóth. Podľa neho obchádzanie sankcií a plánovanie rozpočtu iba na najbližší rok bez predstavenia konsolidačnej stratégie na ďalšie roky zvyšuje neistotu v ekonomike, znižuje rast a prispieva k ďalšiemu rastu dlhu. Tóth zároveň pripomenul, že za tento vývoj nesie zodpovednosť vláda aj Národná rada SR.

Osobitnú pozornosť venuje RRZ aj rozpočtovej transparentnosti. Tá bola podľa rady v roku 2025 prevažne dodržaná, nie však v plnom rozsahu. Medzi nedostatky patrí napríklad oneskorené zverejnenie daňovej prognózy či chýbajúce informácie o väčšine podnikov s majetkovou účasťou Ministerstva zdravotníctva SR. Horšia je podľa RRZ aj dostupnosť informácií o skutočnom stave verejných financií. Vláda totiž na rozdiel od predchádzajúcich rokov nezverejnila očakávaný vývoj príjmov a výdavkov verejnej správy bez dodatočných opatrení, teda takzvaný fiškálny výhľad. Nie je preto podľa rady dostatočne zrejmé, s akým rozsahom konsolidácie vláda v nasledujúcich rokoch počíta.

Problematický je aj trojročný rozpočet. Ten bol podľa RRZ zostavený v súlade s rozpočtovými cieľmi iba na rok 2026. Na dosiahnutie cieľov v rokoch 2027 a 2028 v ňom chýbali konkrétne opatrenia vo výške 1,6, respektíve 1,8 percenta HDP. Rada preto upozorňuje, že rozpočtové plánovanie zostáva príliš orientované na krátkodobý horizont. RRZ zároveň poukazuje na osobitné problémy v prípade samospráv. Všetky vyššie územné celky podľa jej hodnotenia dodržali dlhový limit, viaceré obce ho však prekročili. Za rok 2025 predbežne hrozí pokuta 17 obciam, pričom údaje sa ešte overujú. Ďalších 22 obcí bolo oslovených preto, že nepredložili potrebné finančné výkazy.

Rozpočtová rada preto odporúča zmeniť aj samotné nastavenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Za dôležité považuje najmä opätovné prepojenie národného limitu verejných výdavkov s ukazovateľom dlhodobej udržateľnosti. Takýto mechanizmus podľa nej lepšie zohľadní dlhodobý stav verejných financií a obmedzí priestor na formálne plnenie alebo obchádzanie sankcií.

Samotná zmena pravidiel však podľa RRZ nebude stačiť. Kľúčová bude predovšetkým zmena prístupu vlády a parlamentu k ich dodržiavaniu. Slovensko totiž podľa rozpočtovej rady čelí situácii, keď vysoký dlh, slabší ekonomický vývoj a rastúce výdavky postupne zužujú priestor na reakciu v prípade ďalšej krízy. Čím dlhšie sa bude potrebná konsolidácia odkladať, tým náročnejšie môžu byť neskoršie zásahy a tým menší priestor bude mať štát na ochranu ekonomiky a domácností.