Venhart: Jadrové riziko sa v súvislosti s útokom na Irán nezmenilo

„Je to už taká hladina, od ktorej sa dá na to vojenské obohatenie, ktoré začína niekde od 85 percent, dostať s podstatne menšími ťažkosťami. Tá náročnosť, aj teda technická, aj finančná, nie je lineárna. Je veľmi náročné dostať sa z tej veľmi malej koncentrácie v prírodnom uráne niekde k tým dvadsiatim percentám a potom už čím idete vyššie a vyššie, tým je to ľahšie a ľahšie,“ vysvetlil Venhart.

Vychádzajúc z posledných dostupných dát z minulého roka fyzik odhadol, že množstvo uránu, ktorým Irán disponuje by po jeho dostatočnom obohatení mohlo stačiť na šesť až osem jadrových zbraní. Išlo by o na dnešnú dobu slabé hlavice – porovnateľné s bombou, ktorú Spojené štáty zhodili na Hirošimu počas druhej svetovej vojny. Predseda SAV však doplnil, že nie je jasné, v akom štádiu výroby jadrových zbraní sa Irán pred útokom nachádzal a aký vplyv týždeň trvajúce boje mali. Zrejmé to bude, až keď sa na miesto opäť dostanú inšpektori z MAAE. „Irán neotestoval jadrovú zbraň, to vieme jednoznačne, to sa nedá utajiť,“ dodal.

Venhart zároveň nevie, či je francúzske rozhodnutie zvýšiť počet jadrových zbraní priamo naviazané na udalosti na Blízkom východe, alebo je to dlhšie plánovaný krok, a teda časová zhoda. „Francúzsko je v rámci Európskej únie (EÚ) jediný štát, ktorý disponuje jadrovými zbraňami a je to v podstate jediný štát, ktorý v rámci EÚ teda plní tú úlohu jadrového odstrašenia,“ konštatoval. Dodal, že druhým na kontinente je Spojené kráľovstvo. „Pozorujeme rast obrovského napätia vo svete, v rámci geopolitiky a ja sa obávam, že to rozhodnutie Francúzska predznamenáva ďalšie kolo pretekov v zbrojení. Niečoho podobného, ako sme boli svedkami počas studenej vojny,“ uzavrel.

Izrael a Spojené štáty americké minulú sobotu (28. 2.) spustili koordinované útoky na iránske strategické ciele. Patrili k nim aj sídla predstaviteľov vedenia krajiny v Teheráne. Explózie hlásili aj v ďalších mestách vrátane Komu, Isfahánu a Kermánšáhu.

Hneď pri prvotných útokoch zabili okrem ďalších členov vrcholového vedenia krajiny aj ajatolláha Alího Chameneího.

Irán reagoval masívnymi odvetnými raketovými a dronovými útokmi na ciele v Izraeli a na americké vojenské zariadenia vo viacerých krajinách Blízkeho východu.
Jedným z dlhodobo diskutovaných problémov v regióne je snaha iránskeho režimu zostrojiť jadrové zbrane.