Môj profil 
Predplatné
Podľa europoslanca Roberta Hajšela (Smer-SD) stále existuje veľká šanca, že k brexitu ani nedôjde a môže to ovplyvniť najmä výsledky predčasných parlamentných volieb vo Veľkej Británii 12. decembra. Dôležité je podľa neho predovšetkým to, či sa v nich presadia proeurópske alebo protieurópske sily.
„Do Veľkej Británie ide šesť percent slovenského exportu a tvrdý brexit by sme veľmi pocítili na úbytku pracovných miest,“ pripomenul europoslanec Ivan Štefanec (KDH). „Pre nás je dôležité, aby 100.000 Slovákov žijúcich vo Veľkej Británii malo rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti, sociálnemu zabezpečeniu a vzdelaniu, a neboli diskriminovaní,“ tvrdí.
Len 35.000 z nich sa zatiaľ prihlásilo do takzvanej pobytovej schémy, ktorá zabezpečí občanom EÚ žijúcim vo Veľkej Británii, aby mohli pokračovať žiť a pracovať v Spojenom kráľovstve aj po 31. decembri 2020. Podľa Štefanca tiež treba nastaviť vzťahy s Veľkou Britániou tak, aby v nej mohli Slováci aj naďalej študovať. V tejto súvislosti už európske inštitúcie aj slovenská vláda prijímajú opatrenia.
Poslanec Európskeho parlamentu Peter Pollák (OĽaNO) si myslí, že aj vzhľadom na prichádzajúce vianočné sviatky nedôjde k finálnej dohode ani do 31. januára 2020. Európska únia podľa neho urobila maximum a, navyše, aj v Británii sa názory na brexit rôznia. „Minimálne Škótsko a Severné Írsko brexit odmietajú a hrozí dokonca aj rozpad Veľkej Británie,“ pripomenul Pollák.
Po vystúpení Veľkej Británie z rozpočtu EÚ odbudne 13 miliónov eur, ktorými doň Veľká Británia prispieva, avšak podľa Hajšela tento rozpočet, schvaľovaný Európskou komisiou, tvorí približne len jedno percento hrubého príjmu EÚ.
Europoslanci sa tiež zhodli, že na Slovensku sa objavujú veľké problémy s čerpaním a transparentnosťou eurofondov. Štát čerpá len 25 percent financií, na ktoré má z Európskej únie nárok, a Pollák navyše pripomenul, že podľa Európskeho úradu pre boj proti podvodom je 20 percent minutých peňazí spojených s podvodmi a korupciou.
O novom poste Maroša Šefčoviča ako eurokomisára pre medziinštitucionálne vzťahy Pollák povedal, že nie je veľmi významný. S europoslancami Štefancom a Milanom Uhríkom (ĽSNS) sa zhodujú, že je to vo veľkej miere vina prístupu slovenskej vlády. Uhrík tvrdí, že všetky krajiny V4 v novej Európskej komisii dostali nevýhodné posty. Hajšel si však myslí, že medziinštitucionálne vzťahy budú naberať na význame, aby sa inštitúcie v EÚ medzi sebou dokázali dohodnúť a EÚ bola akcieschopná.
