Môj profil 
Predplatné
„Vašou úlohou je prispieť k múdrosti spoločnosti. A múdrosť nie je len zhromaždená vedomosť. Je to žité poznanie, ktorého súčasťou je silný hodnotový základ. Lebo vedomosti bez žitých hodnôt sú naničhodné, naopak vzdelanosť založená na hodnotách má byť základom spoločnosti,“ zdôraznila prezidentka. Zo statusu profesora podľa nej vyplýva aj veľká zodpovednosť. Od ich vystupovania smerom do vnútra akademického prostredia očakáva, že budú udržiavať nové a vyššie štandardy.
Podľa hlavy štátu nie je povolanie vysokoškolského pedagóga jednoduché, najmä ak sa vykonáva ako bytostné povolanie. „Vtedy prestáva byť iba zamestnaním, ale stáva sa verejnou službou,“ povedala. Myslí si, že pokiaľ chce Slovensko z mladej vysokoškolskej generácie dostať to najlepšie, čo v nej je, nároky musia byť vyššie. „Pretože tituly z našich univerzít platia v celej Európe, aj profil absolventa našej vysokej školy musí mať parametre európskeho štandardu. Keďže v tejto oblasti majú vysoké školy veľkú autonómiu, práve vy môžete byť zodpovednými strážcami kvality a posilňovania spoločenského postavenia a prestíže nášho vysokého školstva,“ konštatovala.
Pripomenula, že titul profesor v sebe obsahuje aj tézu, že každý z jeho nositeľov je schopný vedeckého výkonu veľkej hodnoty. Podľa nej takéto výkony spoločnosť naliehavo potrebuje, ak má udržať krok v spolupráci a v konkurencii s medzinárodným prostredím. „Preto vás chcem povzbudiť, aby ste ani ako vedci nepoľavovali vo svojom úsilí. Bolo by skvelé, keby sa vaše štúdie či odborné články čo najviac objavovali v prestížnych vedeckých časopisoch, keby mali ohlas a boli citované aj v zahraničí,“ uviedla s tým, že ak sa má vedecká výkonnosť akademickej sféry zvýšiť, práve od profesorov sa očakáva, že pôjdu príkladom.
Novými profesormi sú Viliam Bárek v odbore záhradníctvo, Ivan Bartošovič – ošetrovateľstvo, Marian Bartkovjak – sociálna práca, Tibor Baška – verejné zdravotníctvo, Anton Beláň – elektroenergetika, Kristián Benyovszky – cudzie jazyky a kultúry, Anna Bérešová – sociálna práca, Tomáš Brestovič – energetické stroje a zariadenia, Milan Čertík – biotechnológie, Anna Dolinayová – odvetvové a prierezové ekonomiky, Jaroslav Ďurkovič – lesnícka fytológia, Alexander Fehér – environmentálny manažment, Ivan Finta – filmové umenie a multimédiá, Branislav Gálik – výživa, Dionýz Gašparovský – elektroenergetika, Mária Hagarová, – materiály, Michal Hatala – výrobné technológie, Juma Haydary – chemické inžinierstvo, Viktória Herencsár – hudobné umenie, Radovan Hudák – biomedicínske inžinierstvo, Monika Huraiová – petrológia, Adrián Jalč – trestné právo.
Taktiež Ján Jobbágy v odbore mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby, Ľuboš Jurík – krajinárstvo, Dagmar Kalátová – ošetrovateľstvo, Júlia Kanovská Halamová – sociálna psychológia a psychológia práce, Zuzana Kittová – medzinárodné podnikanie, Jaroslav Klátik – trestné právo, Alica Kočišová – infekčné a parazitárne choroby zvierat, Jaromír Kolejka – ochrana a využívanie krajiny, Veronika Kotradyová – dizajn, Stanislav Krajči – informatika, Martin Krajčovič – priemyselné inžinierstvo, Zuzana Krumpálová – ochrana a využívanie krajiny, Milan Kubina – manažment, Vladimír Kunca – všeobecná ekológia, ekológia jedinca a populácií, Róbert Lapko – katolícka teológia, Nadežda Lindovská – divadelné umenie, Milan Luliak – verejné zdravotníctvo, Štefan Lyócsa – manažment.
A na záver Ľudmila Matulníková – ošetrovateľstvo, Miroslav Paľun – sociálna práca, Elena Pivarčiová – výrobná technika, Matúš Porubjak – systematická filozofia, Pavol Rajniak – chemické inžinierstvo, Jan Antoni Rutowski – verejné zdravotníctvo, František Sabol – chirurgia, Alžbeta Sapietová – strojárstvo, Jan Stejskal – verejná ekonomika a služby, Jiří Suchý – športová edukológia, Ivan Šalamon – všeobecná ekológia a ekológia jedinca a populácií, Gergely Takács – automatizácia, Vojtech Vladár – teória a dejiny štátu a práva a Martin Weis – elektronika.
.jpg)
