Nádaská: Halloween sa už v SR udomácnil, zatiaľ je to inštitucionálny sviatok

V Amerike je Halloween rodinným sviatkom, pretože tam celé rodiny zdobia domy, interiéry aj exteriéry, dospelí sa takisto prezliekajú za rôzne strašidelné masky, majú špecifické halloweenske nápoje a jedlá. Na Slovensku je to zatiaľ vidieť najmä v rôznych podnikoch a kluboch, kde sa robia halooweenske akcie, ktoré navštevujú predovšetkým mladí ľudia. „Staršia generácia na Slovensku má k Halloweenu stále veľmi rezervovaný vzťah, pretože ho nepovažuje za náš tradičný domáci sviatok. On už tu je a jednoducho sa tu udomácňuje, takže taká prognóza je, že naozaj možno za tých 20 – 30 rokov sa úplne udomácni a ešte viac sa rozšíri,“ povedala Nádaská.

Etnologička poznamenala, že Halloween má svoje prakorene v Európe, pričom vychádza z keltského sviatku Samhain. „Kelti spomínali na koniec leta a príchod zimy a verili, že práve v medziobdobí končiaceho sa leta a prichádzajúcej zimy, sa nejakým spôsobom stiera hranica medzi svetom živých a mŕtvych a že tí mŕtvi sa môžu na jednu noc dostať do sveta živých,“ vysvetlila Nádaská. Halloween v podobe, ako ho poznáme v súčasnosti, priniesli do Ameriky Angličania, ktorí boli medzi jej prvými osadníkmi.

Spočiatku v 19. storočí v Amerike chodili deti koledovať po domoch a dostávali za to odmeny, neskôr sa začali prezliekať aj do rôznych kostýmov. Najskôr išlo podľa Nádaskej o kostýmy hrdinov a princezien, postupne v 30. až 40. rokoch 20. storočia sa to však zmenilo na hororové masky, ktoré sú dominantné dodnes. Sviatok sa postupne rozšíril aj na Slovensko, kde je známy najmä medzi mladými ľuďmi.

Už aj deti v materských školách majú podľa etnologičky karnevalové halloweenske párty. Deti podľa jej slov vnímajú, že ide o formu zábavy, ale o Dušičkách sa nedozvedia nič. Dôležité však, ako tvrdí, je, aby sme nezabúdali na slávenie slovenských Dušičiek. „Keď je človek veriaci, nábožensky založený, tak pre neho to má špecifický význam nádeje na večný život. Keď je človek nereligiózneho zamerania, tak vlastne tiež návštevou cintorína a zapálením sviečky na hrobe svojich blízkych, im vzdáva úctu,“ povedala.

Ako doplnila, ide aj o vhodné obdobie, kedy je možné pohovoriť si s deťmi a oboznámiť ich s ľuďmi, ktorí už nie sú medzi živými. Rodičia to môžu urobiť napríklad formou rodostromu alebo prostredníctvom fotografií, na ktorých im ukážu ľudí, ktorí už zomreli.