Korčok: „To nie sú dva svety: My sme Brusel a Brusel je tu, na tomto mieste.“

V utorok jednotlivé výbory Národnej rady prejednávali návrh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky (PVV). Po jeho prerokovaní vo výbore pre európske záležitosti sa pred Národnou radou konal tlačový brífing nového šéfa Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ) Ivana Korčoka a predsedu Výboru NR SR pre európske záležitosti Tomáša Valáška.

Valášek hneď v úvode povedal: „Dúfam, že všetci vidíte a cítite novú náladu a novú atmosféru spolupráce medzi európskym výborom pod novým vedením a Ministerstvom zahraničných vecí.“ A naozaj, tá zmena je očividná. Kým v uplynulom volebnom období bol medzi predsedom parlamentného výboru pre európske záležitosti a pánom MZVaEZ napätý vzťah, teraz to vyzerá na plný súlad týchto dvoch orgánov – a vlastne aj všetkých ostatných zložiek slovenskej zahraničnej politiky, od prezidentky až po premiéra.

„Veľmi rád konštatujem, že sa v PVV úplne jasne hovorí, že európska politika nie je zahraničná politika, je to domáca politika. V EÚ sa rodí legislatíva, ktorá ovplyvňuje životy všetkých vás, ktorí ste za kamerami, ktorí ste pri obrazovkách, alebo ktorí počúvate tento brífing,“ uviedol Valášek.

Podobne to povedal aj Korčok: „To nie sú dva svety: My sme Brusel a Brusel je tu, na tomto mieste.“

Je skvelé, že slovenská politika sa už nadobro stotožnila s týmto univerzalistickým princípom, ktorý búra hranice, a v duchu ktorého naše politické rozmýšľanie nebude viac limitované hranicami tejtokrajiny, ale až celoeurópskymi hranicami. A možno sa jedného dňa dočkáme zbúrania aj tých posledných hraníc a našou domácou politikou bude aj politika nigérijská, paraguajská či vnútorné záležitosti ľudožrútov z Papuy-Novej Guiney. To bude plné zavŕšenie veľkolepej intelektuálnej a duchovnej cesty, ktorej priekopníci v týchto dňoch prichádzajú prišli k moci na našej politickej scéne.

„Pokiaľ nebudú občania Slovenska cítiť, že aj Slovensko, aj my vieme meniť Európsku úniu vo svoj obraz, tak časom sa tie pozitívne nálady, tá relatívne vysoká podpora pre EÚ na Slovensku môžu zmeniť. Pokiaľ nebudú ľudia vidieť, že EÚ je niečo, kde máme aj my zmysluplný vplyv, pokiaľ prevládne pocit, že sme tam len do počtu, tak potom budú mať tí rôzni nacionalisti, populisti a iní extrémisti oveľa silnejší argument, keď budú tvrdiť, že by sme sa mali obzerať po iných spojenectvách,“ povedal Valášek.

Našťastie, Európa cíti, že ona, to sme my. Tak ako platí, že Brusel sme my, aj v Bruseli na uliciach je silne, a čoraz silnejšie cítiť vplyv Bratislavy, Trnavy a Špačiniec. Povedzme si to už konečne tak ako to je: Brusel je Bratislava – a nielen Bratislava, ale aj Katowice, Palermo, Temešvár, Tirana, Istanbul, Kandahár, Lagos… a bude to čoraz očividnejšie. Preto treba čím hlasnejšie a otvorenejšie hovoriť, že kto to takto nechce, a kto spochybňuje čoraz tuhšiu integráciu EÚ, je extrémista.

Niektorí síce hovoria, že na odmietnutí tuhšej integrácie, alebo dokonca aj celého projektu EÚ nie je nič extrémistické, keďže je to politický postoj, a politický postoj nie je expertná otázka, ale vec osobného postoja, kde platia kategórie želám si alebo neželám si, ktoré je v naozajstnej demokracii nemiestne hodnotiť pojmom extrémizmus (predstavte si, oni dokonca tvrdia, že vraj naopak je extrémizmom práve ľuďom politické postoje nanucovať či odopierať!), lenže toto je práve ten hoax a dezinformácia, o ktorej sa píše v PVV.

Valášek napokon hovorí ešte jasnejšie, o čo tu ide: „Tie zmeny, ktoré sú v PVV o tom, že európska politika nie je domáca politika, je politikou nás všetkých a celá vláda sa jej musí chopiť. To nie je len nejaká technická drobná úprava – ide o zásadnú politickú zmenu v prístupe Slovenska k EÚ.“

Chvalabohu, že aj koaličné hnutie Sme rodina zmenilo názor, a ak pred voľbami hovorili jeho predstavitelia, že nechcú ďalšiu centralizáciu EÚ a odovzdávanie ďalších kompetencií Bruselu, ale naopak, uvoľňovanie centralizácie – najlepšie niekam ešte pred Lisabonskú zmluvu – tak zdá sa, že hneď po voľbách dostali rozum a držia jednotnú líniu, aby sa spomínaná zásadná politická zmena mohla uskutočniť. Iste to časom pochopia aj ich voliči, keď uvidia, ako sa Bratislava čoraz viac stáva Bruselom a Brusel Bratislavou, Temešvárom a Špačincami.

Aj redaktor Hlavných správ mal na tlačovom brífingu pripravenú otázku. Chcel sa opýtať: „V PVV sa na viacerých miestach objavuje zmienka o Spojených štátoch a výnimočnosti partnerstva s nimi, ale ani raz tam nie je spomenuté partnerstvo napríklad s Kanadou, Japonskom, Čínou, Nemeckom, Francúzskom, Britániou… Prečo sú práve Spojené štáty americké pre Slovensko takým výnimočným partnerom? A ktorými voľbami či iným verejným aktom vyjadrili občania Slovenska želanie mať práve k Spojeným štátom takýto výnimočný a nadštandardný vzťah?“

Záznam z tlačového brífingu si môžete pozrieť napríklad TU.

Ivan Lehotský