“Podarilo sa nám zohnať almanach Modrý jazdec, ktorý vydali Frank Marc a Vasilij Kandinsky v roku 1912. V tomto prvom výtlačku z 50 sú originálne ručne kolorované grafiky týchto svetoznámych autorov. Unikátom sú aj štyri grafiky Paula Gauguina, ktorý svojím útekom na Tahiti ukázal cestu k primitivizmu,” uviedla na dnešnej tlačovej konferencii Katarína Čierna, ktorá s Alexandrou Tamásovou kurátorsky pripravila expozíciu.
Podľa nich insitné umenie (maliarske, sochárske, kresbové a grafické diela) sa doteraz chápalo najčastejšie ako uzavretý fenomén, izolovaný od diania na profesionálnej umeleckej scéne. Cieľom výstavy na druhom poschodí Esterházyho paláca SNG je naopak dekonštrukcia tohto javu, jej predstavenie v súvislosti s vývojom dobového umenia a kultúry. Expozícia je tak konfrontáciou diel insitného umenia s ideovo, prípadne formálne príbuznými prácami profesionálnych umelcov.
Kurátorky vychádzajú z toho, že insitné umenie je v istom zmysle vždy odvodené a závislé od aktivity profesionálnych teoretikov a umelcov, ktorí neškolených autorov vyhľadávali, vystavovali ich diela či inak podporovali. Príbeh teda upozorňuje na širšie myšlienkové a výtvarné pozadie koexistencie fenoménu neškoleného prejavu a profesionálneho umenia metódou porovnania a analógie – vedomej nadväznosti, intuitívnej príbuznosti alebo voľnej interpretácie. Upozorňuje na spojitosť oboch polôh, na citlivosť voči impulzom z blízkeho a dobre známeho okolia alebo z mentálneho prostredia hendikepovaných autorov.
Výstava má 11 tematických sekcií. Napríklad v časti Ľudové inšpirácie sú pietne plastiky a drevené náhrobníky od neznámych autorov a vedľa nich diela Vladimíra Kompánka, Mikuláša Galandu, Cypriána Majerníka či Ľudovíta Fullu. V sekcii Environment je veľká kompozícia Les života od Juraja Meliša vedľa Zbojníckeho betlehemu Antonína Paříka, ktorý pracoval ako strojník v textilnej továrni v Prahe. Vo výbere nechýba tvorba najvýznamnejších insitných maliarov zo srbskej Kovačice – Martina Jonáša a Zuzany Chlupovej i mnohých významných slovenských a českých predstaviteľov tohto neškoleného umenia. Návštevník zistí súvislosti s tvorbou Júliusa Jakobyho, Milana Paštéku, Jána Želibského, Vladimíra Popoviča, Viery Krajcovej, Karola Barona, Jozefa Jankoviča a iných renomovaných výtvarných umelcov.
Trienálny projekt založený Tkáčom po vynútenej pauze v 70. a 80. rokoch kurátorsky prevzala Katarína Čierna, ktorá v ňom pokračovala od roku 1994 do zatiaľ posledného ročníka v roku 2010. V súčasnosti sa plánuje presunutie podujatia pod patronát iného organizátora. Aby však kontinuita zostala zachovaná, SNG pripravila túto netradičnú výstavu, ktorá potrvá do 2. júna.