Môj profil 
Predplatné
“Treba si uvedomiť, že zdravotne postihnutých skončilo v plyne okolo 250.000. Je to zaujímavá paralela, lebo zruba toľko zdravotne postihnutých žije v súčasnosti na Slovensku,” povedala pre TASR predsedníčka združenia Monika Ščevovichová. A práve zdravotne ťažko postihnutí boli ešte v 30. rokoch minulého storočia prví, na ktorých sa robili pokusy, teda ešte predtým, ako prišli na rad deportácie do koncentračných táborov.
Odkazom výstavy má byť podľa Ščevovichovej to, aby ľudia premýšľali, lebo veci nie sú čierno-biele. “Extrémizmus a radikalizmus má viacero tvárí. Odkaz je nútiť ľudí rozmýšľať,” hovorí Ščevovichová. Cieľom je teda poukázať na stále živú hrozbu vyplývajúcu z ignorovania hrôz holokaustu, s poukázaním na rastúci extrémizmus a radikalizmus, ktoré sú živnou pôdou totalitných režimov, za aký sa dá považovať aj nacizmus. Posolstvom však má byť podľa nej nie snaha bojovať, ale snaha o diskusiu.
Sama sa pritom na svet, cez prizmu zdravotne postihnutých, pozerá už inak, obzvlášť po ťažkej autonehode v roku 2008. “Uvedomila som si, že som tu a teraz a zostala som rozhodnejšia. A viem povedať, prečo áno a prečo nie. A tiež som si uvedomila, že extrémizmus neuznáva žiadnu minoritnú skupinu, ktorou sú aj zdravotne postihnutí,” približuje svoje pocity a vnímanie z návštevy koncentračného tábora.
Súčasťou výstavy by mal byť aj dokument s rovnomenným názvom Nehodní žitia? od autorky Veroniky Homolovej Tóthovej, ktorý mal na vernisáži premiéru. Poukazuje na to, že myšlienka masového vraždenia “nejakých nehodných žitia” nezačala v koncentračných táboroch, ale už skôr v plynových komorách v psychiatrických liečebniach na území Veľkonemeckej ríše. Tých bolo celkovo šesť, ako akýsi pamätník sa do dnešného dňa zachovali dve z nich. Jedna z nich v rakúskom Hartheime, kde sa dokument natáčal.
“Celá akcia T4, ako sa volala, bola skúška na holokaust, ako to robiť efektívne. V prvých plynových komorách, kde sa ale používal oxid uhoľnatý, nie cyklón B, sa likvidovali tzv. darmožráči,” hovorí Tóthová. To boli ľudia, ktorí podľa vtedajšieho zmýšľania odoberali nemeckej ekonomike peniaze, ktoré potrebovali pre zdravých a silných. Išlo o mentálne postihnutých a psychiatrických pacientov, neskôr aj telesne postihnutých. Boli to teda ľudia, ktorí boli pre vlastný štát príliš drahí a v rámci tzv. dezinfekcie bolo potrebné ich odstrániť. Samotnú autorku dokumentu podľa jej slov prekvapila najmä hĺbka technickej nenávisti. “Ako dokázali urobiť tabuľku, že keby nebolo toľko postihnutých ľudí, tak sa ušetrí toľko kíl cukru, toľko bochníkov chleba či toľko kíl zemiakov,” priznala pre TASR.
Výstava, ktorá potrvá do 23. marca, je ukončením pilotného projektu občianskeho združenia s názvom Poznaj svoju minulosť a nezabudni! Jej súčasťou bola aj návšteva Múzea bývalého nacistického nemeckého vyhladzovacieho tábora a tiež diskusia so študentmi v Nadácii otvorenej spoločnosti. Podľa projektového manažéra Mareka Machatu sú do budúcnosti naplánované ďalšie projekty. V najbližších dvoch rokoch by sa malo pokračovať v návštevách tábora Auschwitz spojených so vzdelávaním, naplánované sú aj diskusie s mladými ľuďmi v školách v krajských mestách alebo v priestoroch či kluboch, ktoré mladá generácia navštevuje.
Výstava sa koná pod záštitou predsedu Národnej rady SR Andreja Danka a ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Petra Plavčana. “Vidíme značné prejavy extrémizmu v našej spoločnosti a je nutné proti tomu niečo robiť,” uviedol na otvorení výstavy minister s tým, že chce naďalej pomáhať ukazovať mladým, aké nebezpečné sú prejavy extrémizmu a kam, resp. do akých dôsledkov vedú. Stúpajúci počet radikalizujúcich sa ľudí v rámci EÚ si uvedomuje aj Európsky parlament. Podľa europoslankyne Jany Žitňanskej zaznievajú mnohé nenávistné prejavy aj práve voči zdravotne postihnutým občanom. Projekt by podľa nej mohol slúžiť ako vzor na inšpirovanie iných krajín. “Aby sa hovorilo, že aj zdravotne postihnutí sú minorita, ktorá môže byť ohrozená extrémizmom,” povedala Žitňanská.
