V lokalite budúceho Priemyselného parku Šurany našli nálezy z doby bronzovej, stredoveku aj druhej svetovej vojny

Ako spoločnosť spresnila, prieskum vykonáva približne 15 archeológov, terénnych technikov a archeologických pracovníkov z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), a to formou takzvaných pásových sond, ktoré umožňujú zistiť prítomnosť archeologických objektov a ich hustotu. V území už bol vykonaný geofyzikálny a detektorový prieskum.

Vedúci výskumu z Archeologického ústavu SAV Michal Cheben priblížil, že najmä v južnej časti sondovaného územia zachytili viaceré miesta s archeologickými artefaktmi či pozostatky stavieb.

„Ide napríklad o pozostatky zaniknutej stredovekej dediny predbežne datovanej do 12. až 14. storočia. Okrem nej sme identifikovali tiež radové pohrebisko z obdobia stredoveku. Nie je vylúčené, že by mohlo súvisieť práve so zaniknutou dedinou. Hneď vedľa neho sa podarilo zachytiť aj ďalšie pohrebisko z obdobia staršej doby bronzovej,“ informoval Cheben.

Ako pripomenul, celé dolné Ponitrie bolo husto osídlené vo viacerých obdobiach praveku, včasnej doby dejinnej, stredoveku, respektíve novoveku. Už v minulosti sa na tomto mieste čiastočne preskúmala mohyla, robili sa viaceré povrchové prieskumy a tiež letecké snímkovanie terénu. „Nálezy však budeme vedieť jednoznačne vsadiť do historického kontextu až po ich podrobnom preskúmaní. Prekvapivé však je objavenie hrobu nemeckého vojaka z druhej svetovej vojny. Ten nevieme spojiť s konkrétnym bojom na danom území. Predpokladáme, že s veľkou pravdepodobnosťou mohol byť zabitý pri ústupe,“ dodal Cheben.

Člen vedúceho tímu prieskumu Marek Vojteček doplnil, že všetky objekty zostali dlhé roky bez povšimnutia, a to aj napriek tomu, že sa našli tesne pod ornicou, ktorú dlhé roky obrábali poľnohospodárske stroje. „Sondážou sme zistili, že v tejto časti je ornica veľmi tenká a poľnohospodári tu nerobili hlbokú orbu. Archeologické nálezy nachádzajúce sa pod vrstvou ornice tak ostali nedotknuté a skryté v zemi po tisícky rokov,“ priblížil Vojteček.

Cheben ďalej vysvetlil, že práca s nálezmi má svoj postup. Nálezy sa odkrývajú jemne a postupne, či už ide o kostrové pozostatky, alebo iné nálezy. Každý hrob a objekt sa podľa jeho slov musí detailne zdokumentovať, a to fotograficky, kresbovo a geodeticky. „Niekedy sa časti alebo aj celé hroby vyzdvihnú v blokoch, a odnesú do našich laboratórií, kde pokračuje detailný výskum. V nich sa čistia a konzervujú všetky nálezy. Rovnako odoberáme vzorky na ďalšie analýzy,“ doplnil Cheben. V závislosti od situácie sa pridajú k prieskumu aj ďalší špecialisti, ako napríklad antropológovia, zoológovia, botanici a konzervátori.

Nie je tak ohrozený ani projekt prípravy a výstavby Priemyselného parku Šurany, ani historické objavy. Spoločnosť MH Invest však zároveň upozornila nadšencov histórie, že prieskum je realizovaný na súkromných pozemkoch vo vlastníctve spoločnosti. Na mieste sú súčasne realizované aj prípravné práce súvisiace so samotnou výstavbou priemyselného parku, a to vrátane pohybu strojov a technických zariadení. „V rámci pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a z dôvodu neznehodnotenia nálezov sa preto v lokalite môžu pohybovať výlučne len archeológovia a príslušní odborní pracovníci,“ upozornila spoločnosť.

Archeológovia súčasne podotkli, že nálezy v lokalitách budúcich priemyselných parkov nie sú ojedinelé, a takmer pri každej výstave priemyselného parku či stavbách s veľkou rozlohou je vždy vysoký predpoklad zachytenia plôch s archeologickými nálezmi. Riaditeľ Archeologického ústavu SAV Matej Ruttkay ďalej priblížil, že takéto prieskumy pomáhajú lepšie pochopiť život ľudí, ktorí žili na našom území už od praveku, rekonštruovať pôvodné prírodné prostredie či ekonomickú podstatu dávnovekých obyvateľov. „Z podobných veľkých aktivít často pripravujeme aj populárno-vedecké publikácie, či posterové výstavy. Viackrát sme zorganizovali aj trvalé expozície v priestoroch firiem a podnikov,“ dodal Ruttkay.