V kauze ‚platinové sitká‘ opätovne odznela obžaloba, prvýkrát sa čítala v máji 2014

Bývalého vedúceho služobného úradu Správy štátnych hmotných rezerv Juraja L. spod obžaloby súd oslobodili. Ondrej B. podal voči verdiktu na mieste odvolanie, rovnako aj prokurátor proti oslobodeniu Juraja L. Tretieho obžalovaného Jána K. súd vtedy vyčlenil na samostatné konanie. Odvolací Krajský súd v Bratislave však následne v októbri 2019 verdikt zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Keďže trojica obžalovaných nesúhlasila so zmenou zákonného sudcu, dokazovanie vo veci bude vykonané odznovu.

Na dnešné pojednávanie sa osobne dostavili obžalovaní Juraj L. a Ján K., pričom tretí obžalovaný Ondrej B. dal súhlas na konanie v neprítomnosti. Podľa obhajcu Jána K. Petra Filipa by však mali byť osobne vypočutí všetci obžalovaní.

„Jedná sa o kauzu, ktorá je napriek odstupu času významná, s politickým pozadím,“ skonštatoval.

Tiež poukázal na to, že v senáte sa okrem jeho predsedu zmenil aj jeden z prísediacich, k čomu sa neprítomný Ondrej B. nemohol vyjadriť. Podľa Filipa by zároveń v obnovenom procese mali byť nanovo vypočutí všetci ostatní svedkovia z prostredia Správy štátnych hmotných rezerv. Súd preto aj na návrh prokurátorky pojednávanie odročil na 29. apríla.

Podľa odôvodnenia odsudzujúceho rozsudku z roku 2018 sa znalec Ondrej B. dopustil trestného činu, prostredníctvom ktorého bola štátu spôsobené škoda veľkého rozsahu. Vtedajší predseda senátu sa odvolal na stanovisko Ústavu súdneho inžinierstva, ktorý posudzoval konanie znalca.

„Porušil všetky povinnosti znalca, ktoré sa porušiť dali,“ uviedol.

Bez nepravdivého posudku, ktorý hodnotu sít podhodnotil, by podľa súdu nebolo možné spáchať trestný čin v súvislosti z predajom sít. Naopak, Jozef L. podľa súdu nemal z titulu svojej funkcie v kompetencii predaj sít. Tiež poukázal na to, že v prípade nebol pôvodne obvinený a orgány činné v trestnom konaní mu obvinenie vzniesli až po silnej medializácii prípadu.

„Nepochybne sa trestný čin stal, majú ho však na svedomí iné osoby,“ uviedol v roku 2018 predseda senátu s tým, že súd môže rozhodovať len o tých osobách, ktoré sú uvedené v obžalobe.

Podľa obžaloby v prípade predaja platinových sitiek obžalovaní nenakladali s majetkom štátu s maximálnou hospodárnosťou. Namiesto toho účelovo pribrali do konania znalca z odboru strojárstvo. Ten podľa výsledkov policajného vyšetrovania stanovil všeobecnú hodnotu platinových sitiek na 81 720 eur. K nízkej hodnote dospel tak, že sa v znaleckom posudku z 29. marca 2011 nezaoberal tým, že sitká sú z drahých kovov, a to s obsahom 90 až 95 percent platiny a päť až 10 percent ródia. Pri elektronickej aukcii z júla 2011 tak boli podhodnotené. Slovenská republika zastúpená Správou štátnych hmotných rezerv uzavrela potom kúpnu zmluvu s bratislavskou spoločnosťou v hodnote 667 656 eur. Reálna hodnota platinových sitiek však podľa polície na trhu predstavovala najmenej 2 895 490 eur.

Na predaj platinových sitiek upozornila televízia Markíza. Sitká, ktoré Správa štátnych hmotných rezerv ponúkala v elektronickej aukcii v júli 2011, obsahovali 92 percent platiny a osem percent ródia. Cena za gram zliatiny tak bola 38,50 eura, štát však za gram zliatiny dostal 10,60 eura, čo je asi štvrtina z trhovej ceny.

Prečítajte si tiež:

• Opätovný proces v kauze ‘platinové sitká’ by mal po neúspešných pokusoch začať v stredu