V Stoltenbergových slovách niečo chýba. Niečo vážne a podstatné

Marián Kéry si v úvode príspevku dovolil citovať slová generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga z príhovoru počas zverejňovania výročnej správy Aliancie za rok 2023: „Svet sa stal nebezpečnejším, ale NATO sa stalo silnejšie.“ Stoltenberg dodal, že by bolo historickou chybou nechať Putina vyhrať.

„A mne v jeho slovách niečo chýba. Niečo vážne a podstatné,“ napísal Kéry. „Aspoň štipka sebareflexie, že nebyť ambícií NATO rozširovať sa až k hraniciam s Ruskou federáciou , to znamená až na Ukrajinu, nebol by ani Majdan, ani zvrhnutie demokraticky zvoleného prezidenta Ukrajiny Janukovyča v roku 2014, čo vyústilo do vojenských nepokojov na východe Ukrajiny. A zrejme by nedošlo k anexii Krymu, ani vpádu vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu vo februári 2022,“ dodal.

Podľa poslanca sa svet stal nebezpečnejším v tejto časti sveta nielen kvôli správaniu Ruska, ale aj kvôli zbytočnej a nebezpečnej rozpínavosti NATO, vo veľkej miere vyplývajúcej aj z istej bohorovnosti Aliancie.

Debaty o mieri 

„Čo sa nám môže stať“, mohli si spievať po roku 1999, keď sa USA a NATO prepieklo bombardovanie Juhoslávie bez mandátu OSN,“ uviedol. „Výsledkom bombardovania Juhoslávie bolo rozbitie suverénneho štátu a súhlasom veľmocí posvätený vznik Kosova, ktoré Slovensko doteraz neuznalo, a som presvedčený, že by ani tak nikdy urobiť nemalo,“ pokračoval Kéry.

„Po bombardovaní Juhoslávie lietadlami NATO sa naozaj nič nestalo, a tak išlo NATO ďalej. Až sa bumerang vrátil vo veľmi nebezpečnej podobe hrozby III. svetovej vojny,“ dodal.

Myslí si že to, ako udalosti na východe Ukrajiny eskalujú od februára 2022, je neakceptovateľné. „Vina aj Ruskej federácie na tejto eskalácii je nespochybniteľná, slovenská diplomacia to opakovane jasne deklaruje,“ napísal.

„Slovensko nikdy nemôže uznať samostatnú Luhanskú či Doneckú republiku, rovnako ani zmenu hraníc Ukrajiny,“ uviedol a dodal, že za všetkým je jedno veľké ALE: „Tento nezmyselný konflikt, v ktorom sa už desať rokov ničí minimálne východ Ukrajiny, mohol byť rokovaniami riešený už niekoľko týždňov po vypuknutí vojenského konfliktu. To však USA a Veľká Británia odmietli (návšteva britského ministerského predsedu Borisa Johnsona v Kyjeve).“

„Prečo sa tu odvtedy takmer vôbec nehovorí o mieri? A prečo ten, kto o ňom hovorí, je okamžite ostrakizovaný? Prečo tu Macron, spolu s niektorými európskymi lídrami, špekulujú o možnom vyslaní vojsk NATO na Ukrajinu?,“ opýtal sa Kéry. „Vďakabohu za aspoň trošku rozumné prístupy krajín ako Nemecko a Španielsko,““ dodal. Uviedol, že nemecký kancelár Scholz napriek kritike stále odmieta poskytnúť Ukrajine nemecké najmodernejšie rakety Taurus. „To je hranica, ktorú ako kancelár nechcem prekročiť,“ povedal Sholz s tým, že chce zabrániť, aby sa Nemecko zapojilo do tejto vojny. „To na kancelárovi veľmi oceňujem,“ dodal.

Biela vlajka

„Ukrajina by mala mať odvahu na vyvesenie bielej vlajky a rokovania o ukončení vojny s Ruskom,“ údajne povedal pápež. Kéry uvádza, že tieto slová pápeža Františka v rozhovore, ktorý má v stredu 20. marca odvysielať švajčiarska televízia RSI, vyvolali v niektorých kruhoch neskutočne negatívne reakcie. „Účelovo sa to zúžilo len na „bielu vlajku“, pápežove slová o rokovaniach nikto nespomínal,“ uviedol a dodal: „Vatikán to jasne povedal, nežiada, aby Ukrajina kapitulovala. Nemá na to žiaden mandát.“

„Čo je však na tom zlé, keď hlava katolíckej cirkvi opakovane volá po mieri a okamžitom ukončení zabíjania?,“ položil otázku poslanec.

Kéry ďalej neopomenul skutočnosť, že od polovice roka 2022 sú teraz Ukrajinci pravdepodobne najslabší. „Okrem nedostatku zbraní a munície, chýbajú Ukrajine ľudské zdroje. V armáde pomaly nemá kto bojovať,“ uviedol. „Násilné odvody sa tak dnes dejú po celej Ukrajine. Mobilizácia rozdeľuje ukrajinskú spoločnosť,“ pokračoval. Dodal, že čoraz viac podobných správ sa objavuje aj v slovenských liberálnych médiách, hoci ich novinári sú stále viac menej za pokračovanie konfliktu.

V závere si uviedol ďalší citát Jensa Stoltenberga. „Ukrajincom nedochádza odvaha, ale munícia,“ vyhlásil na jeseň končiaci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

„Ak to však bude takto pokračovať, Ukrajincom budú chýbať najmä vojaci,“ zhodnotil Kéry.

„Raz sa tak mierové rokovania s Ruskom, ktoré by medzinárodné spoločenstvo určite ešte stále mohlo dotlačiť do kompromisu – to znamená, aby sa nemenili hranice Ukrajiny a aby Ukrajina zostala neutrálna, začnú,“ uviedol. Dodal: „Čím neskôr sa tak stane, tým to bude horšie aj pre Ukrajinu.“

„Bežný Ukrajinec si potom môže položiť legitímnu otázku: Stálo to všetko za to?,“ napísal poslanec na záver.