V hodnotení zdravia za peniaze je Slovensko na chvoste, vyplýva z analýzy INESS

Bratislava 26. júla 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)

V hodnotení zdravia za peniaze je Slovensko na chvoste. Inštitút ekonomických a spoločenských analýz INESS zverejnil index Zdravie za peniaze 2019. Z 26 krajín, európskych členov Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), sme skončili tretí od konca. Analytici INESS spracovali 23 ukazovateľov, medzi ktoré patrili očakávaná dĺžka života, úmrtnosť matiek, ale aj výskyt osýpok zo svetových databáz

“Nikde neexcelujeme, sem-tam sme okolo priemeru,” zhodnotil výsledky vo štvrtok analytik INESS Martin Vlachynský. Prvé priečky obsadili Grécko, Taliansko a Španielsko. Za Slovenskom skončili Švajčiarsko aj Litva.

Grécko, ktoré podľa tejto metodiky vedie, sa na čelo podľa analytika dostalo najmä vďaka bezprecedentnému poklesu výdavkov za posledných osem rokov. Dopady tohto riešenia však podľa Vlachynského ukáže až čas. Ako ďalej vysvetlil, nízke umiestnenie Švajčiarska (predposledné) a Luxemburska (piate od konca) je spôsobené tým, že vysoká kvalita je zaplatená veľmi vysokými výdavkami.

V nominálnych výsledkoch obstáli najlepšie štáty Nórsko, Švédsko, Holandsko, Island a Dánsko. Dobré výsledky veľmi bohatých krajín nie sú podľa Vlachynského prekvapením. Preto ich prevážili výdavkami na zdravotníctvo, upravenými o priemerné mzdy v hospodárstve. Takto upravený index berie do úvahy bohatstvo jednotlivých krajín, ale aj rôzne výšky miezd, ktoré sú podľa INESS v zdravotníctve výraznou nákladovou položkou.

Aby sa postavenie Slovenska zlepšilo, INESS navrhuje zhodnotiť a následne zvýšiť kvalitu vykazovaných dát týkajúcich sa zdravotného stavu a výsledky systematicky porovnávať s tými zahraničnými. Podľa inštitútu tiež treba na odbornej úrovni pripraviť realistické ciele slovenského zdravotníctva a zoradiť ich podľa priority na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé. INESS tiež odporučil identifikovať najlepšie skúsenosti zo zahraničia, ktoré by sa dali použiť aj na Slovensku.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) v reakcii uviedlo, že výstupy z tejto porovnávacej analýzy sú z obdobia, kedy ešte neboli zavedené opatrenia, ktoré realizuje MZ SR od roku 2016. “Treba vnímať, že dopady opatrení na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva sa odrazia až v nasledujúcich rokoch,” informovalo. MZ pripomenulo, že vynakladá úsilie na to, aby bola zdravotná starostlivosť poskytovaná v čo najvyššej kvalite, pacienti mali čo najlepšie podmienky na liečbu a lekári a ostatní zdravotnícki pracovníci adekvátne podmienky na svoju prácu. K zlepšeniu pracovných podmienok zdravotníckych pracovníkov a diagnostike a liečbe pacientov podľa rezortu prispieva aj postupná modernizácia nemocníc, rekonštrukcia oddelení či prístrojového vybavenia.

“Ministerstvo zdravotníctva realizuje viaceré kroky smerujúce k zvyšovaniu efektivity využitia finančných prostriedkov v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti, čo umožní smerovať ušetrené prostriedky do oblastí, kde ich je nedostatok,” uviedol rezort. Zároveň sa MZ zaviazalo, že vytvorí predpoklady na takú zdravotnú starostlivosť, aby sa zlepšila a predĺžila kvalita života.