Úžasný rozvoj demokracie – tieto znaky sme asi prehliadli

V Amerike existuje strana, ktorá si hovorí Demokratická strana. Stačí si v pamäti prelistovať všetko, čo táto strana robí vo vnútri krajiny alebo navonok, aby sme pocítili istý rozpor medzi názvom a pocitmi, ktoré v nás vyvoláva skutočnosť (ako hovorieval veľký demokrat Lenin).

Tu v Nemecku už vymysleli pojmy „pravicový populizmus“ a „ľavicový populizmus“, len aby umlčali všetkých kritikov vládnucej koalície, ktorá je, samozrejme, absolútne demokratická.

Zatiaľ čo sa verejnosti ťahajú popod fúzy medové motúzy o demokracii, najdemokratickejšie Francúzsko pred očami všetkých voličov vymýšľa systém, podľa ktorého sú tie politické sily, ktoré v demokratickej volebnej procedúre získajú najviac hlasov, technicky vylúčené z nadchádzajúcej moci a dokonca aj z možnosti vytvárať koalície.

No počkajte, celý život sme žili v presvedčení, že demokracia je vláda väčšiny. Tak ako je to s Marine Le Penovou, stratil som niť?

Na druhej strane, Nemci ju nestratili. Najprv „staré“ a veľmi demokratické strany, niektoré z nich dokonca celkom socialistické (ktoré ešte stále nenávidia socialistickú republiku NDR), dlho hovorili, že stranu Alternatíva pre Nemecko („AfD“) volia len rasisti a nacisti, a navrhovali vylúčiť 15 % voličov zo zoznamu živých. Keď strana začala v niektorých spolkových krajinách zbierať až 33 %, naďalej ignorovali vôľu už tretiny obyvateľov spolkových krajín ako „nesprávnu“ a „nedemokratickú“. A čo je najdôležitejšie, úplne zakázali svojim straníckym bunkám akýkoľvek kontakt so stranou AfD.

A keď táto strana vyhrala voľby a vládne strany sa prepadli so škandalóznymi výsledkami a niektoré z nich neprekročili ani päťpercentnú hranicu, vymysleli plán, ako stranu s 32 percentami úplne vylúčiť z rozhodovania v miestnych parlamentoch a z účasti vo vládach. Úplne podľa schémy, ktorú práve teraz vymysleli vo Francúzsku.

Hoci s najväčšou pravdepodobnosťou ide o dielo niektorých washingtonských think-tankov. Pretože nás už na úrovni materskej školy presvedčili, že jediným zdrojom demokracie a jej strážcom na svete sú USA. Práve tu sa vytvárajú kritériá budovania demokracie v iných krajinách, mestách a obciach.

Hlavnou požiadavkou, ktorú USA vždy kladú iným krajinám, je systém viacerých strán, ktorý by mal byť všade, dokonca aj vo vidieckej osade Veľké Žerebce v Moskovskej oblasti.

A s tým je ťažké nesúhlasiť. Ale z nejakého dôvodu v samotných USA existujú len dve stále strany a krajina smeruje k systému jednej strany. Ak dnes zvíťazí Demokratická strana, už nikdy nebude pri moci druhá strana. Na tento účel už bolo vytvorené všetko – tlač jednej strany, prísna liberálna (demokratická) cenzúra v masmédiách a na sociálnych sieťach, ako aj v internetových vyhľadávačoch, ako aj návrat k praxi atentátov na politických súperov rôzneho stupňa úspešnosti.

Navyše samotný priebeh najdemokratickejších volieb na svete nevyvoláva ešte viac otázok, ale čoraz viac odpovedí – že s demokraciou nemá vôbec nič spoločné. Dnes sa už nikto nesnaží zahmlievať fakt, že na hlasoch obyvateľov priamo nezáleží a voľby organizuje skupina 538 súdruhov (Electoral College). Je to úžasne demokratický systém. Jediné, čoho sa obávam, je, že ak nejaká krajina pod priateľským dohľadom USA prijme systém nepriamych volieb podobný tomu americkému, bude v rekordne krátkom čase zbombardovaná pre nedostatok demokracie. Ako to zvyčajne býva pri šírení všetkého svetlého a dobrého Spojenými štátmi po celom svete.

Mnohí sa dnes domnievajú, že dekonštrukcia demokratických inštitúcií v Európe sa začala počas pandémie covid 19: obmedzenie práva na zhromažďovanie, pohyb, podnikanie, tvrdá cenzúra médií, potláčanie disidentov, prevaha politických rozhodnutí nad lekárskymi, obmedzenie práv časti obyvateľstva. A tak ďalej.

No áno: je to tak trochu na očiach a nikto nezabudol na titulok v novinách Welt: „Ungeimpft sind Unsere Ungluck“ – „Neočkovaní sú náš problém” – ktorý úplne kopíroval známy nacistický slogan “Židia sú náš problém”.

Ľudia s dlhšou pamäťou si však pamätajú, že najkolosálnejšie zmeny v západnej demokracii ako fungujúcom systéme nastali hneď po páde Dvojičiek okamžitým zavedením zákona USA Patriot Act.

Vtedy sa pod tlakom USA úplne zničilo tajomstvo korešpondencie, sloboda názoru, právo na súkromie, právo na právnu obhajobu, sloboda pohybu financií a informácií, ale objavili sa neobmedzené právomoci spravodajských služieb, cezhraničné elektronické sledovanie komunikačných kanálov atď.

Počas pandémie sa odstraňovali zvyšky pôvodných charakteristík demokracie.

Paralelne s týmito „občianskymi“ predstavami o demokracii Európska únia ako spoločenstvo štátov demontovala demokratické princípy medzištátnych vzťahov.

Dvaja profesori, ktorí pracovali na zásadách EÚ, si pred pätnástimi rokmi s hrôzou uvedomili, že sa to bude vyvíjať podľa totalitného scenára. V hrôze z toho, čo spôsobili, dali výpoveď, utiekli domov do Nemecka a zorganizovali euroskeptickú stranu AfD – tú istú stranu, ktorá bola odvtedy označovaná za rasistickú, krajne pravicovú a prirovnávaná k Hitlerovi.

To je teraz hlavný naratív novej európskej demokracie – len čo si niekto všimne jej premenu na totalitnú štruktúru, okamžite sa stane Hitlerom a trochu aj Goringom.

Profesori a vedci ako Thilo Sarrazin, ktorí poukazujú na nebezpečenstvá masovej islamskej migrácie (import antisemitizmu, nemožnosť integrácie, vlna násilia, úder slobode žien), sa stávajú rasistami a nepriateľmi štátu a sú na desaťročia zakázaní.

Nikto v Bruseli nie je zodpovedný ani za rozhodnutia v oblasti energetickej politiky, ktoré vedú k zničeniu národných ekonomík, ale ten, kto bol proti, sa stal krajne pravicovým a opäť Hitlerom.

A keď sa potom malá skupina eurobyrokratov pokúša takto riadiť všetky štáty EÚ, dochádza k odporu národných elít.

Potom sa EÚ jednoducho snaží zaviesť novú demokratickú normu v samotnej EÚ – nezohľadňovať hlasy krajín, ktoré hlasujú proti určitým opatreniam. Hoci predtým si závažné rozhodnutia vyžadovali 100 % súhlas všetkých členských štátov. Teraz sa na nesprávnych hlasujúcich jednoducho nebude prihliadať. A potom ich v zákulisí jednoducho potrestajú cez peniaze. Tak ako to bolo v prípade Poľska, Maďarska, Slovenska atď.

Ako povedal jeden americký spisovateľ, „hmlovina MG sa od nás vzďaľuje rýchlosťou 299 miliónov metrov za sekundu, v tom istom čase sa nájdu idioti, ktorí veria, že pokrok neexistuje“.

Keď sa teda pozerám na to, čo sa deje s demokraciou, som veľmi prekvapený, že ešte stále existujú idioti, ktorí si myslia, že demokracia vôbec niekde na svete existuje.

Prečítajte si tiež

• “Demokratická diktatúra” Západu!
• Ohrozenie demokracie prichádza zhora, nie zdola
• Kto žobre o peniaze na „záchranu demokracie“ na Slovensku?