Zatiaľ čo všetci predsedovia vlád EÚ boli uzamknutí v tajných rozhovoroch v rokovacej sále Rady o tom, ako riadiť kontinent zhora, poľnohospodári pred Európskym parlamentom protestovali proti vplyvu deštruktívnej politiky svojich vládcov Net Zero na každodenný život Európanov.

Bola to ostrá ukážka konfliktu medzi elitami a obyvateľmi Európy.

“Boje medzi elitami a národmi Európy”

Občianska vojna medzi dvoma zložkami demokracie. Demokratos, ako ju pôvodne definovali starí Gréci: na jednej strane demos – ľud, na druhej strane kratos – moc a kontrola.

Približne o 2 500 rokov neskôr sa pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu odohráva boj o budúcnosť demokracie v Európe.

Na samite Európskej rady v Bruseli sa za zatvorenými dverami stretli šéfovia vlád všetkých členských štátov EÚ, aby diskutovali o tom, ako poskytnúť ďalších 50 miliárd eur bojujúcej Ukrajine. Pričom vôbec neuvažovali o tom, že by sa mohli poradiť s európskymi daňovými poplatníkmi. Naliehali na maďarského premiéra Viktora Orbána, aby stiahol svoje veto a súhlasil s obrovskou almužnou. A to aj napriek nedávnym prieskumom verejnej mienky, ktoré ukázali, že väčšina maďarských voličov sa nechce zapojiť do rusko-ukrajinskej vojny.

Medzitým, hneď za rohom od samitu o moci, davy rozzúrených francúzskych poľnohospodárov zablokovali traktormi námestie pred Európskym parlamentom. Zapálili pneumatiky a dostali sa do stretu s poriadkovou políciou s vodnými delami.

Nezabúdajte, že išlo o ťažko pracujúcich poľnohospodárov. O tých, ktorí si zriedkakedy berú voľno. A nie o voľnočasovú triedu profesionálnych zelených demonštrantov, ktorí zvyčajne vnášajú chaos do európskych miest.

Do Bruselu prišli protestovať proti zeleným úsporným opatreniam zavedeným v rámci iracionálnej politiky Net Zero od elít EÚ. Politiky Net Zero znamenajú nižšie príjmy pre poľnohospodárske komunity a vyššie ceny potravín pre nás ostatných.

“Toto nie je Európa, ktorú chceme”

Jeden z transparentov vystavených v Bruseli, vystihoval základné sťažnosti poľnohospodárov, ktorí teraz protestujú v celej Európe, a miliónov ďalších Európanov, ktorí ich podporujú. Na transparente stálo: “Toto nie je Európa, ktorú chceme.”

Nie, toto nie je Európa, ktorú chceme. Je to politická Európa, ktorú vybudovali elity EÚ. Elity, ktoré veria, že vedia všetko lepšie ako my ostatní a tiež vedia, čo je pre nás najlepšie. Elity, ktoré uprednostňujú svoju “čoraz užšiu Úniu” pred národnou suverenitou a demokraciou. Elity, ktoré zavádzajú vznešené ekologické úsporné politiky na “záchranu planéty” bez toho, aby mysleli na škody, ktoré spôsobia životom miliónov ľudí v teréne. Nútia európske národy, aby akceptovali masovú migráciu, ani nie tak preto, že milujú migrantov, ale preto, že nenávidia národné hranice a predstavu suverénnych ľudí, ktorí majú kontrolu nad svojím osudom.

Toto je Európa, ktorá viedla mnohých Európanov k odmietnutiu starých politických strán, ktoré ju vybudovali. To je dôvod, prečo populistické a národno-konzervatívne strany prudko stúpajú vo voľbách takmer všade a podľa prognóz sa im bude dariť aj v júnových voľbách do Európskeho parlamentu.

Pred monštruóznou budovou Parlamentu v Bruseli, ktorú minulý týždeň nakrátko osvetlili ohne poľnohospodárov, obrovské reklamy úpenlivo vyzývajú Európanov, aby v júni “využili svoj hlas”. Vnútri svojich pevností si tým však politický kabinet EÚ nie je taký istý. Čoraz viac sa obáva, že milióny ľudí využijú svoj hlas “nesprávnym” spôsobom a budú voliť protiimigračných a voči EÚ skeptických nováčikov.

Cenzúra krajnej pravice

Reakciou elít EÚ je útok na revoltujúcich voličov Európy, pričom ich označujú za “krajnú pravicu”. Alebo, keď sa to nepovažuje za dostatočne extrémne, za “ultrapravicu”. Je to slabo zakódovaný spôsob, ako povedať, že títo ľudia sa vymykajú úzkym hraniciam “slušnej” diskusie.

Namiesto toho, aby sa s “krajnou pravicou” spolupracovalo, mala by sa cenzurovať, zrušiť alebo úplne zakázať. To mnohí teraz chcú dosiahnuť v prípade populistickej a čoraz populárnejšej Alternatívy pre Nemecko (AfD). V dvojzmyselnej reči elít sa tento útok na demokratické práva ospravedlňuje. Samozrejme, v mene “záchrany demokracie”. Aby teda prebudení elitári zachránili ľudí pred nimi samými, odopreli by miliónom Nemcov právo voliť stranu podľa vlastného výberu.

Reakcia elít EÚ odhalila túto skutočnosť : Skutočné ohrozenie európskej demokracie, schopnosti ľudí riadiť svoj vlastný osud, prichádza zhora.

Možno si viete predstaviť, že mnohí teraz volia populistické strany kvôli zlyhaniam politického kabinetu EÚ. Zjavne nie. Pre piliere tohto kabinetu je to preto, že “voliči sú iracionálne, príliš emocionálne deti, ktoré sa boja tmy“. Takto sa vyjadril Josep Borrell, šéf zahraničnej politiky EÚ, tesne pred Vianocami. A to pred elitným publikom v talianskom päťhviezdičkovom hoteli.

Borrell, ktorý sa čerstvo vrátil zo svojho úsilia predať izraelskú demokraciu v jej vojne proti islamistickej autokracii, mal posolstvo o nebezpečenstve prílišnej demokracie v dnešnej Európe.

Pripustil, že “extrémna pravica” by mohla v európskych voľbách dosiahnuť dobré výsledky. Prečo? „Obávam sa, že Európania budú voliť na základe strachu,“ povedal. Má ísť o strach, ktorý vyvolalo strašenie migráciou. „Strach tvárou v tvár neznámemu a neistote, vytvára hormón, ktorý si vyžaduje bezpečnostnú reakciu“ pokračoval najvyšší diplomat EÚ. Tento strach môže spôsobiť, že “hormónovaní” Európania budú voliť “extrémnu pravicu”.

Nevadí, že obavy z masovej migrácie sú úplne reálne a racionálne. Napríklad na základe skutočnosti, že EÚ dostala za prvých 10 mesiacov roku 2023 viac ako milión žiadostí o azyl. Podľa Borella skutočný problém, ako ho zachytil Bruno Waterfield z The Times (Londýn), spočíva v tom, že “populizmus má iracionálny biologický základ”.

Skutočný “strach”, ktorý sa tu prejavuje, je strach a odpor elít EÚ voči ľuďom, ktorí to cítia v kostiach. Desí ich, že voliči sa im vymkli spod kontroly, že demos sa vymyká spod ich kratosu. Pre ľudí ako Borell je to zlý druh demokracie. Niečo, čo hraničí so šialenstvom. A urobia všetko pre to, aby zabránili “šialeným” voličom ovládnuť ich osobný bruselský azyl.

Voľby vo svete

Tu sa boj o demokraciu v Európe stáva súčasťou oveľa širšieho boja na celom svete. V roku 2024 majú približne štyri miliardy ľudí vo viac ako 60 krajinách hlasovať. Či už v národných voľbách a aj vo voľbách do Európskeho parlamentu. Mohli by sme si predstaviť, že najväčší karneval demokracie na svete je niečo, čo treba oslavovať. Nie však pre politické a mediálne elity na vrchole našich údajných západných demokracií.

Namiesto toho privítali nový rok osudovými titulkami : “Rok 2024 je rokom volieb a to je hrozba pre demokraciu” (Bloomberg), “Môže demokracia prežiť rok 2024?” (Financial Times), “Demokracia je v ohrození v roku svetovej volebnej bonanzy” (Politico) a ” Vytvorenie alebo zlom pre EÚ … s krajnou pravicou na vzostupe” (The Guardian).

Týchto elitárov desí vyhliadka na to, že miliardy ľudí odmietnu robiť, čo sa im povie. Namiesto toho budú hlasovať podľa vlastného uváženia.

Demokracia” je veľmi dobrá, pokiaľ vyhovuje záujmom tých, ktorí majú moc. Ak však demos berie demokraciu príliš doslovne, snaží sa presadiť svoju vôľu, je to úplne iná vec. Ako sa vyjadril jeden bývalý člen administratívy prezidenta Baracka Obamu : „Veria, že môžete mať príliš veľa dobrého a že západná spoločnosť by mohla byť zdravšou demokraciou, keby bola o niečo menej demokratická.“

Pre niektorých liberálov na vysokých miestach sa v súčasnosti zdá, že pokiaľ ide o ľudovú demokraciu, menej by naozaj mohlo byť viac.

Teraz by malo byť jasné, že áno, demokracia je v roku 2024 skutočne ohrozená. Ale nebezpečenstvo pre európsku demokraciu prichádza zhora, nie zdola. Bruselské elity sú odhodlané brzdiť demokratický príliv.

Vydierajú vlády

Preto už roky politicky ohrozujú a finančne vydierajú demokraticky zvolené konzervatívne vlády v Maďarsku a Poľsku. Pričom sa skrývajú za reči o “právnom štáte”, aby zamaskovali snahu presadiť vládu nevolených sudcov a byrokratov.

Po tom, čo sa podieľali na dosadení Donalda Tuska, prisluhovača EÚ, za poľského premiéra a zatvárali oči pred čistkami nového režimu voči jeho politickým oponentom, bruselskí úradníci teraz pripravujú plány na spustošenie maďarského hospodárstva s cieľom priviesť k moci jeho premiéra Viktora Orbána. A ak sa to nepodarí, zbaviť Maďarsko (a všetky ostatné disidentské krajiny) demokratického práva hlasovať za “nie” na zasadnutiach Európskej rady.

V očiach najvyšších kňazov konformizmu EÚ sa Orbán dopustil kardinálneho hriechu, keď opakovane vyhral voľby na pôde “neliberálnej demokracie”, ktorá odmieta akceptovať masovú migráciu na maďarských hraniciach alebo ideológiu LGBTQ na maďarských školách.

Ani elity EÚ sa nechystajú vzdať tohtoročných volieb bez špinavého boja. Prijali svoj zákon o digitálnych službách ako súčasť krížovej výpravy proti “nenávistným prejavom” a “dezinformáciám” na internete, najmä v súvislosti s volebnými kampaňami. To sú kódové slová na obmedzenie slobody prejavu pre každého, koho označia za “krajnú pravicu”. Ako už organizácia Democracy Watch varovala – pred voľbami vás veľký Brusel sleduje.

Napriek tomu všetkému je však demokracia dnes našou najlepšou nádejou, ako dosiahnuť zmenu v Európe. Napriek všetkým konšpiračným teóriám o hlúpych voličoch, ktorými manipulujú médiá a sociálne médiá, voliči zostávajú dostatočne inteligentní na to, aby sa rozhodli sami.

Elity síce ovládajú inštitúcie Európskej komisie a súdy, ale nemôžu prinútiť “demokratického džina“, aby sa vrátil do fľaše. Európske voľby sú kľúčovým bojiskom pre budúcnosť – a my v nich môžeme zvíťaziť.