Bratislava 27. decembra 2021 (HSP/Foto:TASR-Roman Hanc)

Naše mysle, ak ešte vôbec sledujeme verejnoprávnu dvojbodku a ostatné, „slobodu hlásajúce“ médiá, sú totálne unavené, ale predovšetkým vystrašené. Očkovanie, chorí, pozitívni, mŕtvi na covid… a nič o mŕtvych z iných, vážnejších a rozsiahlejších dôvodov. A nič iné od rána do večera, nonstop. Už si ani neuvedomujeme, že odpútavajú našu pozornosť aj divadlami na takzvané koaličné hádky. Sú bystrí, šikovní a ďalekozrakí. My si zdriemneme, a oni za ten čas schvália zrušenie nemocníc, presun národných parkov pod Budaja. A čoskoro aj novú súdnu mapu a školské reformy alias deformy.

Priatelia, kto z vás sa napríklad dozvedel o zákone číslo 512, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 180 z roku 2014 o podmienkach výkonu volebného práva a aj iné zákony? Národná rada ho schválila 2. decembra bez informovania odbornej i laickej verejnosti začiatkom decembra 2021.Ten zákon už podpísal aj Grasalkovičov palác, už je zverejnený v zbierke zákonov, vstupuje do platnosti už o pár dní – 1. januára 2022.

Týmto zákonom nás tí, ktorí údajne „čistia“ Slovensko „od mafií“ chcú elegantne obrať o základné demokratické právo. O právo voliť.

O čo ide?

Právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky má slovenský občan, ktorý najneskôr v deň konania volieb dovŕši 18 rokov. Odteraz však bude prekážkou uplatnenia práva voliť „zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia.“ Informuje o tom iba tak, po anglicky „bajdu vej“ (niečo ako „van tajm, next tajm“, Igor i Mikulcovi chlapci to takto vedia) na svojej stránke ministerstvo vnútra. Pravdaže neinformuje úplne pravdivo. Píše o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, pričom v príslušnom paragrafe pojem „Národná rada Slovenskej republiky“ nie je! To znamená, že toto obmedzenie bude platiť pri všetkých voľbách a zrejme i pri prípadnom referende.

Zmien je však viac a zrejme len podrobná právna analýza odborníkov odhalí aj prípadné ďalšie „zákutia“ tohto zákona. Napríklad pojem „voličský“ preukaz sa nahrádza slovom „hlasovací“ preukaz. Alebo vypúšťajú slová o prezentácii sa voliča „iným úradným dokladom, ktorý obsahuje podobizeň voliča a všetky údaje uvedené o ňom v zozname voličov“. Alebo opakujúce sa použitie podmienky „… ak osobitný zákon v čase pandémie neustanoví inak.“

Inak. Ako? Kto?

Vyzerá pritom trochu komicky, ak prezidentka Čaputová dá podpis pod novú úlohu pre starostov: „Starosta obce zabezpečí pre okrskovú volebnú komisiu na účely vykonania volieb prístup k internetu,“ a jej srdcu blízke je zrušenie internetu – tak sa totiž zdôverila zrejme tiež jej srdcu blízkej novinárke Todovej z Denníka N.

Zrejme si v tejto chvíli ťažko vieme domyslieť, čo všetko tieto na prvý pohľad „kozmetické zmeny“ znamenajú. A či to napokon nebudú „zmeny kozmické“?!

Lebo idú komunálne voľby. A nielen tie. V roku 2022 sa krajské a komunálne voľby majú prvýkrát konať spoločne.A poďme ešte ďalej – je tu aj nepravdepodobné, ale predsa len možné ďalšie referendum o skrátení volebného obdobia… Čosi ako voľby. A zrazu, na základe nejakého uznesenia vlády, vydaného ako takmer všetky doteraz na príkaz Igora Matoviča, a následne  Mikasovej vyhlášky… niekto sa odvolá na zákon číslo 512 a zabráni celým skupinám obyvateľstva zúčastniť sa na hlasovaní… A o dva roky to isté v prípade volieb do parlamentu. Je teda celkom reálne, že tí – no fuj!“ – neočkovaní v rámci ochrany verejného zdravia nebudú smieť voliť. Napríklad. Alebo očkovaní iba raz či dvakrát, či trikrát, ak sa bude treba štyrikrát, ktovie, budú za trest sedieť doma. Úplne legálne. Podľa našich zákonov. A keďže skupiny vaxerov a antivaxerov sa takmer politicky zhodujú s hlavnými prúdmi v politike, koalícia si tak dokonca vydláždila cestu k prípadnej svojej samovoľbe. S pridaním progresívcov ako je otvorene Šimečka či skryte Čaputová. Kto o tom pochybuje?

Pri prijímaní tejto novely priveľmi nekričala ani opozícia, Akoby jej pozornosť účinne prekrývali prenasledovania kade-koho, lekárov i predsedu opozičnej strany. Zaznamenali sme niekoľko slov na túto tému od opozičníka Tarabu z národnej strany Život.

Zvuk: Taraba

Pozícia opozície je taká, aká je. A tak dnešní naši vládcovia obchádzajú ústavu, čo je… dnes na Slovensku vec ľahšia ako zdolať Gerlachovský štít. Lebo… lebo… začalo sa to už dávno, nevymenovaním, a potom vymenovaním napochytro členov Ústavného súdu, ktorý, zdá sa… Iba sa pýtame: netancuje tak, ako „hvízdajú“ niektorí koaliční lídri a Grasalkovičov palác? Kto dnes už vie, či chce vedieť, že podstatou ústavnej ochrany pri výkone volebného práva je ochrana práv zaručených článkom 30 ústavy. Teda aj aktívneho, aj pasívneho volebného práva.

Žijeme v časoch, keď Mikasov podpis má väčšiu „silu“ ako Ústava Slovenskej republiky. Lebo akoby nám vládli slepí a hluchí. Nie, všetko nedokážu zmeniť, zrušiť, sprzniť. Ale, zdá sa, že akoby im nemal kto pripomínať a trvať na dodržiavaní ústavných článkov. Aj toho, 30. článku ústavy, ktorý má – či sa to niekomu páči alebo nie, vyššiu právnu moc ako neuveriteľne podlé paškvily, ktoré účelovo na obmedzenie demokracie poza bučky prijíma parlamentný koaličný valec. Majú pravdu niektorí novinári, že ten Mečiarov „valec zo Zlatej Idky“ je iba amatérsky odvar, cmar, v porovnaní s dnešným liberálno-demokratickým dneškom.

Máme právo domýšľať, aký môže byť scenár obmedzenia práva voliť zo strany liberálnych diktátorov na dnešnom Slovensku? Znalec Igora Matoviča Ivan Brožík to opísal takto: „Matovič sa zle vyspí a vydá príkaz Mikasovi. Mikas a Lengvarský zariadia, aby sa zoznamy neočkovaných dostali tam, kam sa dostať majú. A potom? Hurá, nech žije „päťstodvanástka“!

Lebo, ešte raz a doslova: „Orgány verejného zdravotníctva sú na účely vyznačenia prekážky práva voliť podľa § 4 povinné oznámiť príslušnej obci údaje o voličovi, ktorému sa zákonom ustanovilo obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia, a to v posledný pracovný deň predo dňom konania volieb a v deň konania volieb v rozsahu: a) meno a priezvisko, b) dátum narodenia, c) názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, súpisné číslo a orientačné číslo domu trvalého pobytu…“Takto sa vyselektuje – v súlade so zákonom´! – vzorka „vhodných“ a na druhej strane „neželaných“ voličov…

Na mieste je veru otázka: budú ešte ďalšie voľby slobodné? Stačí jedno uznesenie vlády a podpis človeka, ktorý jej podpíše všetko.

Napokon, nič nové pod slnkom. Konávali sa u nás „uhorské voľby“, nepochybne svetová rarita. Volieb sa mohli zúčastniť iba príslušníci šľachty, majetní ľudia a ľudia s vyšším vzdelaním. Ženy nemohli voliť vôbec. Celkovo mohlo voliť len asi sedem percent zo všetkých obyvateľov. Vládne strany neváhali využiť akýkoľvek spôsob znevýhodnenia súpera, osobitne potom „národnostných politikov“. A – podržte sa – vtedy ešte nebol Mikas, ale bol župan – a ten ak sa „dozvedá, že mostu hrozí zrútenie, zatarasí ho a zakáže prechod po ňom, a bol zverolekár, ktorý sa zľutuje nad zlým stavom koní a nariaďuje majiteľom ponechať ich v maštaliach… A prežili sme aj voľby po februári 1948, kedy sa všetko dialo „zákonne“… A tak je možné, že sa tu „zakonzervujú“ liberáli a budú vládnuť tak dlho ako komunisti. 40 rokov. Ťažko uveriť? Tu je názor ústavného sudcu Drgonca.

Zvuk: Drgonec

A tak v čase, keď sa oprávnene rozčuľujeme nad vakcináciu, keď pozornosť občanov v súlade s Bidermanovou tabuľkou zahltíme hlúposťami, prízemnou „farmárskou“ zábavou, propagandou najhrubšieho zrna, a zároveň ich budeme strašiť 24 hodín denne a sedem dní v týždni, udeje sa niečo, čo hrozí naozaj  štyridsaťročnou vládou. Priam sa ponúka otázka: Kto je väčší diktátor? Matovič alebo Lukašenko?

Dagmar Vanečková