Kardinál o tejto audiencii hovorí ako o „atmosfére čistej radosti a čistej nádeje“ a „osobitnej milosti Svätého Ducha“. Levovi XIV. v závere audiencie venoval relikviárový kríž s pozostatkami albánskych mučeníkov, ktorí „darovali svoj život za vernosť, za lásku k Ježišovi, za spásu albánskeho ľudu a za to, aby všetci ľudia mohli vidieť úsmev nebies“.

Kardinál Simoni sa s pápežom Levom stretol už počas tohtoročnej Veľkej noci; na Nedeľu Zmrtvychvstania Pána (dva dni pred 70. výročím svojej kňazskej vysviacky) ho sprevádzal pri požehnaní Urbi et orbi. Levov predchodca František, ktorý albánskeho kňaza vymenoval za kardinála v roku 2016, o ňom hovoril ako o „žijúcom mučeníkovi“; svedectvo otca Simoniho vtedy pápeža Františka dojalo k slzám.

Ernest Simoni bol pôvodne františkánskym novicom, no po nástupe komunistického režimu v Albánsku bol noviciát rozpustený a rehoľníci povraždení. Vtedajší dvadsaťročný Ernest dostal príkaz pracovať ako učiteľ v zapadnutých horských dedinkách. Po dvojročnej vojenskej službe tajne vyštudoval teológiu a 7. apríla 1956 prijal v Skadare kňazskú vysviacku – už ako diecézny kňaz, hoci v srdci zostal františkánom.

Otca Simoniho zatkli na Vianoce v roku 1963 a opakovane ho odsúdili na smrť. Trest mu neskôr zmenili na nútené práce, ktoré vykonával nasledujúcich 18 rokov. Až do pádu totalitného režimu bol považovaný za „nepriateľa štátu“ a smel pracovať len ako robotník pri hĺbení kanálov. Aj vo väzení a neskôr po prepustení však tajne pôsobil ako kňaz, čo bol v tom čase hrdelný zločin.

Po roku 1990 smel otec Simoni opäť pôsobiť verejne a svoju kňazskú službu vykonával na rôznych miestach. Medzi jeho požehnané úspechy patrí zmierenie mnohých krajanov, ktorých rozdeľovala tradičná „krvná pomsta“. V súčasnosti žije vo Florencii, no vysoký vek mu nebráni cestovať po svete a svedčiť „o večnom šťastí, ktoré Ježiš pripravil, keď vylial svoju krv za všetkých ľudí celého sveta a všetkých čias“.

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli TK KBS.